Informácie z predchádzajúceho dňa 16.4.2023:

20:33 Ozbrojené sily v sobotu odrazili viac ako 60 ruských útokov

Ukrajinská armáda odrazila počas uplynulého dňa viac ako 60 ruských útokov. Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, podľa ktorého tiež zostrelili ruské bojové lietadlo Su-25. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Generálny štáb vo svojom pravidelnom hlásení uviedol, že Rusi podnikli 28 vzdušných a šesť raketových útokov a vykonali 38 útokov zo salvových raketometov na pozície ukrajinských vojakov a civilnú infraštruktúru. Rusko podľa neho sústreďuje svoje hlavné úsilie na frontoch pri Lymane, Avdijivke, Bachmute a Marinke, pričom posledné dva sú v epicentre bojov.

SITA/Roman Chop via AP

Štáb tiež tvrdí, že v priebehu soboty ukrajinské sily zničili Rusku štyri tanky, desať delostreleckých systémov, tri salvové raketomety či jeden systém protivzdušnej obrany. Rusko tiež podľa neho prišlo o 520 vojakov. Ruské straty na životoch sa tak podľa Kyjiva vyšplhali na 182 070.

18:32 Rusi vraj odvádzajú deti z Enerhodaru

Rusi údajne začali s nútenou evakuáciou detí zo škôl a škôlok v okupovanom meste Enerhodar, ktoré sa nachádza pri Zaporižžskej jadrovej elektrárni, na Krym. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na energetickú spoločnosť Enerhoatom. Tá tvrdí, že informácie o evakuácii šíria v školách a škôlkach. Evakuácia sa začala a bude trvať do 20. apríla.

„Plánujú vziať deti na Krym na autobusoch elektrárne, čím údajne zlegalizujú krádež dopravy Záporižžskej jadrovej elektrárne, ktorú využívajú zamestnanci na cestu do práce. Okupanti začali brať nábytok, matrace a ďalšie veci z mestských škôlok,“ uviedol Enerhoatom.

V októbri 2022 starosta Melitopoľa vyhlásil, že Rusi nevrátili deti, ktoré vzali z okupovaného Enerhodaru do „letných táborov“ v Rusku a na okupovanom Kryme, ich rodičom. Tieto deti zostali v týchto táboroch na neurčito.

15:27 Poľský zákaz sa okrem dovozu obilia z Ukrajiny vzťahuje aj na jeho tranzit

Poľský zákaz dovozu ukrajinského obilia a iných potravín sa vzťahuje aj na ich tranzit cez poľské územie. Povedal to v nedeľu poľský minister rozvoja a technológií Waldemar Buda, informuje TASR citujúc zo správ agentúr Reuters a PAP.

Poľsko aj Maďarsko v sobotu oznámili, že sa rozhodli zakázať dovoz obilia a ďalších potravín zo susednej Ukrajiny, aby tak ochránili svoj poľnohospodársky sektor, keďže záplava týchto ukrajinských tovarov znížila ich ceny v celom tomto regióne. 

Oba zákazy majú trvať do 30. júna, pričom poľský vstúpil do platnosti hneď v sobotu večer, približuje Reuters. 

Zákaz je úplný, vrátane zákazu tranzitu cez Poľsko, napísal minister Buda na Twitteri. Dodal však, že s ukrajinskou stranou sa uskutočnia rozhovory s cieľom vytvoriť systém na zaistenie toho, že zakázané ukrajinské potraviny budú cez Poľsko len prechádzať, no neskončia na miestnom trhu.

Ukrajinské ministerstvo agrárnej politiky v sobotu vyjadrilo poľutovanie nad rozhodnutím Varšavy. Zároveň uviedlo, že poľský zákaz je v rozpore s existujúcimi bilaterálnymi dohodami o vývoze. Vyzvalo na rokovania s cieľom vyriešiť túto otázku a dospieť v najbližších dňoch k novej dohode, ktorá by bola prijateľná pre obe strany.

Ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform medzičasom informovala, že ukrajinskí a poľskí ministri sa majú stretnúť v pondelok v Poľsku a rokovať o dohode týkajúcej sa práve tranzitu obilia a potravín. 

Ukrajinský vývoz obilia smeruje cez Európsku úniu do iných krajín, odkedy dovtedy tradičné čiernomorské vývozné trasy zablokovala ruská invázia. Veľké množstvo tohto obilia, ktoré je lacnejšie ako to, čo sa dopestuje v krajinách EÚ, však z dôvodu rôznych logistických prekážok uviazlo v stredoeurópskych krajinách. Nepokračovalo tak do blízkovýchodných či afrických krajín, pre ktoré bolo pôvodne určené. 

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila (znížila) ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov, čo viedlo k ich protestom a v Poľsku dokonca aj k odstúpeniu ministra poľnohospodárstva.

12:33 Šéf Wagnerovcov vyvolal rozruch úvahami o konci vojny na Ukrajine

Šéf žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyvolal rozruch svojimi úvahami o možnom konci vojny na Ukrajine. Rusko by podľa neho malo deklarovať, že dosiahlo všetky stanovené ciele tzv. "špeciálnej vojenskej operácie", ako Kremeľ nazýva mohutnú agresiu voči svojmu susedovi. 

Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s tým, že Prigožin zverejnil svoje tvrdenia v podobe blogu ešte v piatok, ale širšej pozornosti sa im však dostalo až teraz.

„Pre (ruskú) štátnu moc a spoločnosť je dnes nevyhnutné urobiť veľkú bodku za špeciálnou vojenskou operáciou,“ napísal majiteľ vagnerovcov, ktorého slová zverejnili aj viaceré ukrajinské médiá. 

Ideálnym spôsobom, ako celú záležitosť uzavrieť by podľa neho bolo „oznámiť koniec špeciálnej vojenskej operácie a deklarovať, že Rusko dosiahlo všetky svoje stanovené ciele“. A podľa Prigožina by to vlastne bola aj pravda, pretože v istých aspektoch sme ich naozaj aj dosiahli. 

Rusko spustilo masívny vojenskú agresiu voči Ukrajine vlani vo februári. Plán na rýchle obsadenie Kyjeva a zrejme aj celej Ukrajiny mu síce nevyšiel, ale podarilo sa mu obsadiť rozsiahle oblasti na východe na juhu Ukrajiny. Ruský postup sa však medzičasom už prakticky zastavil, respektíve spomalil na minimum, zatiaľ čo Ukrajincom sa podarilo oslobodiť časť okupovaných území. 

V súčasnosti sa čaká na možnú veľkú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by mohla prísť už v priebehu najbližších týždňov.  

9:22 V rámci výmeny zajatcov s Ruskom bolo prepustených zhruba 130 Ukrajincov

Približne 130 ukrajinských vojnových zajatcov bolo prepustených na slobodu a vrátilo sa domov v rámci "veľkej veľkonočnej výmeny". V nedeľu to oznámil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters.

„Domov sa vracia 130 našich ľudí. (Výmena zajatcov) sa uskutočnila vo viacerých fázach počas uplynulých dní,“ uviedol Jermak na platforme Telegram. Dodal, že medzi prepustenými zajatcami vojny sú členovia armády, pohraničnej stráže, príslušníci Národnej gardy Ukrajiny, členovia námorných síl a zamestnanci štátnej pohraničnej stráže.

Reuters píše, že nebolo jasné, koľko Rusov bolo v rámci výmeny prepustených.

Za posledný týždeň išlo už o druhú väčšiu výmenu väzňov medzi Kyjevom a Moskvou. V pondelok bolo prepustených 106 ruských zajatcov výmenou za 100 Ukrajincov.

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo videu zverejnenom v nedeľu vyhlásil, že bolo prepustených najmenej 100 ukrajinských zajatcov, ktorí majú byť odovzdaní ukrajinským silám pri príležitosti pravoslávnej Veľkej noci.

„Dúfam, že znova nepadnete do našich rúk,“ povedal vo videu ozbrojený člen vagnerovcov zajatcom, ktorí dostali následne pokyn nastúpiť do vozidla. Na videozáberoch bolo tiež vidieť stovku mužov, z ktorých niektorí krívali a iných niesli na nosidlách, zatiaľ čo na tanku stál muž s bielou vlajkou.

Správy z predchádzajúceho dňa 15.4.2023

18:42 Ukrajina uvalila sankcie na stovky ruských firiem a jednotlivcov

Ukrajina uvalila v súvislosti s pretrvávajúcou vojenskou ofenzívou Moskvy sankcie na stovky ďalších ruských firiem a jednotlivcov. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dekrét prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Medzi 240 sankcionovanými podnikmi sú napríklad internetové  koncerny Yandex a VK. Na zozname, ktorý zavádza sankcie aj voči vyše 400 osobám, figuruje aj dcéra ruského ministra obrany Sergeja Šojgua - Xénia Šojguová. Okrem toho zaradil Kyjev na zoznam aj mnoho známych športovcov, a to nielen z Ruska, ale aj z Bieloruska, ktorého je blízkym spojencom Moskvy.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nesmú pricestovať na Ukrajinu, ani tam podnikať. Takisto im môže byť zmrazený majetok. DPA konštatuje, že v mnohých prípadoch budú mať pravdepodobne tieto sankcie hlavne symbolický význam.

16:45 Poľsko venovalo na pomoc Ukrajine už dve percentá HDP

Celková suma vynaložená na tento účel sa odhaduje na 50 miliárd zlotých, čo predstavuje 10,67 miliardy eur, informovala v sobotu tlačová agentúra PAP. 

Odvolala sa pritom na vyjadrenie poľskej ministerky financií Magdaleny Rzeczkowskej, ktorá uvedený odhad prezentovala v piatok na pôde Atlantickej rady vo Washingtone. 

„Celkové výdavky na Ukrajinu dosiahli až dve percentá nášho HDP, čo predstavuje 50 miliárd zlotých, takže ide o naozaj dôležitú položku v našom rozpočte,“ uviedla ministerka. 

Zároveň však zdôraznila, že ukrajinskí utečenci prispievajú do poľského štátneho rozpočtu svojimi daňami, keďže nemajú väčšie ťažkosti pri uplatnení na poľskom pracovnom trhu. 

„Samozrejme, že by sme boli radi, keby sa vrátili na Ukrajinu čo najskôr, pretože by to znamenalo, že sa vojna skončila a Ukrajina môže rásť,“ uviedla Rzeczkowska na pôde washingtonského think tanku. 

15:06 Počet obetí raketového útoku na Sloviansk stúpol na 11

Piatkový ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sloviansk si vyžiadal najmenej 11 mŕtvych. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hovorkyňu regionálnej záchrannej služby, podľa ktorej z trosiek najnovšie vytiahli telá dvoch obetí. Dvadsaťjeden ľudí je zranených. Pod troskami sú ešte nejakí ľudia.

Útok, pri ktorom ruské sily vystrelili najmenej 7 rakiet, poškodil päť bytových domov, päť rodinných domov, školu, rekreačné centrum, administratívnu budovu, obchod, ekonomické centrum a 12 áut.

13:46 Na ruskej strane padlo už viac ako 181-tisíc vojakov

Rusko prišlo na Ukrajine už o zhruba 181 500 vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V priebehu 14. apríla podľa Kyjiva padlo 460 ruských vojakov. Ruské straty na životoch vo vojne na Ukrajine sa tak podľa neho zvýšili na 181 550.

#416dayofwar

⚡Ukrainian Defense Forces eliminated more than 181,500 Russian occupiers - General Staff of the Armed Forces of #Ukraine @GeneralStaffUA#UkraineWar #UkraineRussiaWar #StopRussiaNOW #RussiaIsATerroristState #russiaisaterrorisstate pic.twitter.com/0WVmvNAPtG

— Blog about the war for free Ukraine 🇺🇦 (@BlogUkraine) April 15, 2023

Počas uplynulého dňa tiež Rusko prišlo o tri tanky, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty, jeden delostrelecký systém, šesť vozidiel a cisterien a tri kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia. Rusko tak dovedna stratilo 3 653 tankov, 7 073 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 785 delostreleckých systémov, 5 646 vozidiel a cisterien a 324 špeciálnych vozidiel a ďalšie vybavenie.

12:42 Rusko očakáva zdĺhavý konflikt na Ukrajine

Rusko očakáva zdĺhavý konflikt na Ukrajine, čo naznačuje aj prijatie nového zákona o vojenskej službe zahŕňajúceho elektronické povolávacie rozkazy. Vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany. Na svojej webstránke to uvádza denník The Guardian.

Doterajšia ruská legislatíva o vojenskej službe vyžadovala osobné doručenie povolávacích listín. Mnoho Rusov sa v minulosti vyhýbalo odvodu tým, že neboli na svojej adrese. Nový zákon, ktorý ruský vodca Vladimir Putin podpísal v piatok, však túto medzeru zatvoril. Zatiaľ čo oznámenia vydávané miestnymi vojenskými odvodovými úradmi budú aj naďalej posielať poštou, za platné sa budú považovať od momentu ich umiestnenia na štátny portál pre elektronické služby.

Mikhail Klimentyev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

„Vzhľadom na to, že povolávacie údaje jednotlivcov sú teraz digitálne prepojené s inými online službami poskytovanými štátom, je pravdepodobné, že úrady budú trestať ľudí vyhýbajúcich sa odvodu automatickým obmedzením zamestnaneckých práv a obmedzením cestovania do zahraničia,“ konštatuje britský rezort obrany.

9:22 Putin podpísal zákon zavádzajúci elektronický povolávací rozkaz

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu, ktorý výrazne uľahčí mobilizáciu Rusov do armády. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zákon zavádza digitálny systém oznamovania brannej povinnosti, ktorý zabráni mužom opustiť krajinu a takmer znemožní vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu. Obe komory ruského parlamentu schválili návrh zákona pred dvomi dňami. Kremeľ trvá na tom, že neplánuje ďalšiu mobilizáciu a že na zákone nie je nič neobvyklé.

Takto predvolaní budú mať podľa nového zákona zákaz vycestovať do zahraničia a po obdržaní elektronického povolávacieho rozkazu sa budú sa musieť hlásiť na vojenskej správe. 

Doteraz museli povolávacie rozkazy v Rusku doručovať osobne predstavitelia príslušného odvodového úradu alebo zamestnávateľ. Mnohí, ktorí nechceli bojovať na Ukrajine, jednoducho rozkaz odignorovali alebo utiekli z krajiny. Desaťtisíce mužov tak utiekli z Ruska vlani na jeseň po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu s cieľom posilniť sily na Ukrajine.        

Podľa nového systému sa povolávací rozkaz bude považovať za doručený momentom jeho odoslania. Tí, ktorí sa nedostavia na vojenskú správu do 20 dní od doručenia elektronického povolávacieho rozkazu, si nebudú môcť zobrať pôžičku, zaregistrovať majetok, ani pracovať ako podnikatelia.  

Informácie z predchádzajúceho dňa (14.4.2023):

18:10 Okupovaným Melitopoľom otriasol silný výbuch

Explózia v piatok otriasla Ruskom okupovaným ukrajinským mestom Melitopoľ. Výbuch nastal neďaleko železničného depa, v ktorom Rusi uskladňujú svoje vybavenie a zriadili v ňom opravovne. Oznámil to starosta Melitopoľa Ivan Fedorov, ktorý sa nachádza na území pod kontrolou Ukrajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ráno sa pre nepriateľov začalo veľmi zle, keď mestom otriasla mimoriadne silná explózia, ktorú bolo počuť dokonca v okolitých dedinách. Tento výbuch bol neďaleko železnice a železničného depa. Podrobnosti budú zverejnené neskôr. Avšak nepriatelia tam koncentrujú svoju techniku a muníciu,“ uviedol starosta.

17:00 Kyjev na oslobodenie svojich území použije všetky zbrane, ktoré nie sú zakázané

Kyjev „otestuje a použije“ všetky druhy zbraní, ktoré nie sú zakázané, aby oslobodil Ruskom okupované regióny, vrátane polostrova Krym. Napísal to v piatok na mikroblogovacej sieti Twitter tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. „Krym je územím Ukrajiny,“ vyhlásil. „Otestujeme a použijeme všetky zbrane, ktoré nezakazuje medzinárodná legislatíva a ktoré pomôžu oslobodiť naše územia,“ konštatoval Danilov. Informuje o tom portál news.sky.com.

Crimea is the territory of Ukraine, and we will test and use there any weapons not prohibited by international laws, that will help liberate our territories.

— Oleksiy Danilov (@OleksiyDanilov) April 14, 2023

Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym v roku 2014 a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sľubuje, že Kyjiv tento región opäť získa.

15:30 Ruské útoky za uplynulý deň zabili troch civilistov

Traja ukrajinskí civilisti počas uplynulého dňa zomreli a ďalší ôsmi utrpeli zranenia pri ruských útokoch na osem oblastí Ukrajiny. V piatok to oznámilo tlačové stredisko ukrajinského ministerstva obrany. Rusko podľa neho celkovo zaútočilo na 102 obcí a zasiahlo 62 infraštruktúrnych zariadení. Informuje o tom web Kyiv Independent.

13:50 Únia uvalila sankcie proti Wagnerovej skupine a ruskej tlačovej agentúre RIA FAN

Európska únia (EÚ) zaradila ruskú súkromnú vojenskú armádu Wagnerova skupina a ruskú tlačovú agentúru RIA FAN na zoznam organizácií, voči ktorým uplatňuje sankcie pre podkopávanie nezávislosti Ukrajiny. EÚ uvalila sankcie na tieto dve organizácie pre „podkopávanie a ohrozovanie územnej integrity, suverenity a nezávislosti Ukrajiny“, uviedla vo štvrtkovom vyhlásení Rada EÚ. Informuje o tom portál cnn.com.

„Rusko musí zastaviť svoju agresiu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje vojenské sily a zástupné sily z celého územia Ukrajiny podľa jej medzinárodne uznaných hraníc,“ vyhlásila Rada Európskej únie. „EÚ stojí pevne a úplne pri Ukrajine a bude naďalej poskytovať Ukrajine a jej ľudu silnú politickú, ekonomickú, vojenskú a humanitárnu pomoc tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásila Rada EÚ.

SITA/AP Photo/Darko Vojinovic

Tlačová agentúra RIA FAN je súčasťou ruskej mediálnej organizácie Patriot Media Group, ktorej správnu radu vedie Jevgenij Prigožin. Práve on je zároveň aj šéfom žoldnierskej organizácie Wagnerova skupina, voči ktorej EÚ už skôr zaviedla sankcie pre vážne porušovanie ľudských práv.

Európska únia doteraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine zaviedla sankcie proti 1 473 jednotlivcom a 207 organizáciám, konštatuje vyhlásenie Rady EÚ. Sankcie znamenajú zmrazenie majetku týchto jednotlivcov a organizácií a zákaz pre občanov a firmy EÚ poskytovať im financie.

13:20 Ukrajina a Rusko si vymenili telá desiatok zabitých vojakov

Ukrajina a Rusko si opätovne vymenili telá desiatok zabitých vojakov. Ako uviedlo v piatok na platforme Telegram ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území, Kyjev získal z Moskvou okupovaných území telá 82 padlých obrancov. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.

Ukrajinské ministerstvo podľa Reuters nespresnilo, ako telá vojakov získalo, avšak poznamenalo, že sa tak udialo „v súlade s normami Ženevského dohovoru“.

Koľko mŕtvych vojakov získalo späť Rusko, nebolo oznámené. Moskva zatiaľ takúto výmenu nepotvrdila.

Ukrajine bolo za takmer 14 mesiacov ruskej ofenzívy odovzdaných podľa údajom tamojších úradov približne 800 mŕtvych tiel. O celkovom počte ukrajinských obetí existujú len dohady, dodáva DPA. Kyjev totiž považuje počte obetí na svojej strane za štátne tajomstvo. Údaje o svojich stratách neuvádza ani Rusko.

Z údajov uniknutých amerických vojenských dokumentov vyplýva, že od začiatku vojny bolo zabitých 17.500 ukrajinských vojakov, uvádza stanica Sky News.

11:45 Šéf čínskej diplomacie vyhlásil, že Peking nebude predávať zbrane žiadnej strane konfliktu na Ukrajine

Čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang v piatok počas rokovania so svojou nemeckou partnerkou Annalenou Baerbockovou povedal, že jeho krajina nebude predávať zbrane žiadnej strane zapojenej do konfliktu na Ukrajine a bude regulovať export tovarov pre duálne civilné a vojenské použitie.

Minister zopakoval ochotu Číny pomôcť pri uľahčení vyjednávaní s cieľom nájsť mierové riešenie konfliktu, pričom vyhlásil, že všetky strany by mali zostať „objektívne a pokojné“. Na tlačovej konferencii so šéfkou nemeckej diplomacie, ktorá je na návšteve Číny, Čchin Kang zároveň obvinil taiwanskú vládu zo zvýšenia regionálneho napätia.

Baerbocková konštatovala, že Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov má osobitnú zodpovednosť v rámci pomoci ukončiť konflikt na Ukrajine. Nemecká ministerka zahraničia sa vyjadrila aj k napätiu v Taiwanskom prielive, cez ktorý prechádza veľká časť medzinárodného obchodu, a uviedla, že konflikt v tejto oblasti by bol globálnou katastrofou.

Nemecko rozhodne podporuje odpor Ukrajiny voči ruskej invázii, ale Peking obviňuje USA a NATO z vyprovokovania konfliktu a odmieta kritizovať kroky Moskvy. „Územie je nedeliteľné a bezpečnosť je rovnako nedeliteľná,“ povedal Čchin Kang. „Bez uznania bezpečnostných záujmov konkrétnej strany sú krízy a konflikty neodvratné,“ dodal.

11:00 Londýn: Bachmut je pod silnou paľbou ruského delostrelectva

Ukrajinské sily naďalej držia západné oblasti mesta Bachmut, o ktoré vedú ťažké boje s ruskými jednotkami. Za uplynulých 48 hodín však boli vystavené „mimoriadne silnej paľbe ruského delostrelectva“, vyplýva z najnovšieho zhodnotenia situácie britských tajných služieb, z ktorých v piatok citovalo tamojšie ministerstvo obrany. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 14 April 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/lSSftUlleY

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/Uwdj673FU2

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) April 14, 2023

Dôvodom je podľa rezortu obrany v Londýne lepšia koordinácia ruského ministerstva obrany a žoldnierskej organizácie známej ako Vagnerova skupina.

Ukrajinské jednotky okrem toho podľa britských tajných služieb čelia značným problémom so zásobovaním. Z pozícií, ktoré museli opustiť, sa však stiahli bez väčších problémov.

V centre Bachmutu postupujú žoldnieri z Vagnerovej skupiny, zatiaľ čo niektoré ich jednotky na severe a juhu nahradili výsadkári ruskej armády.

10:00 Nemecká ministerka Baerbocková vyzvala Čínu, aby zatlačila na Rusko v otázke Ukrajiny

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas piatkovej návštevy Pekingu vyzvala Čínu, aby dôraznejšie zatlačila na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil útočnú vojnu voči Ukrajine. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP. 

Nedávna návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve podľa Baerbockovej ukázala, že žiadna iná krajina nemá na Rusko taký vplyv ako Čína. „To, ako (Peking) tento vplyv využije, sa bezprostredne dotýka kľúčových záujmov Európy,“ poznamenala. 

„Tak, ako sa Čína úspešne angažovala v mierovom urovnaní (konfliktu) medzi Iránom a Saudskou Arábiou, priali by sme si, aby vplývala aj Rusko, aby konečne ukončilo agresiu voči Ukrajine,“ vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii so svojím čínskym rezortným partnerom Čchin Kangom.

Baerbocková zároveň ocenila snahy Číny o mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. Upozornila však, že čínsky mierový plán, predstavený vo februári tohto roku, neobsahuje priamu výzvu Rusku na ukončenie vojny.

Informácie z predchádzajúceho dňa (13.4.2023):

20:20 V Černihivskej oblasti objavili skrytú ruskú muníciu

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) našla v pohraničí v Černihivskej oblasti ukryté zásoby ruskej munície. Na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že počas „protipodvratných opatrení“ jej dôstojníci objavili v opustenej budove neďaleko vojenského objektu 21 delostreleckých granátov, granátov a 800 nábojníc do ručných zbraní. Druhú skrýšu našli v ďalšej budove a obsahovala dva protitankové granáty a niekoľko nábojov pre kaliber 7,62 milimetrov. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Muníciu podľa SBU skryli Rusi, keď utekali z oblasti počas vlaňajšej ukrajinskej protiofenzívy. Muníciu teraz presmerujú „pre potreby jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny, “uviedla služba.

18:00 Nemecko povolilo Poľsku dodať Ukrajine stíhačky MiG-29

Nemecká spolková vláda dala vo štvrtok Poľsku súhlas na dodanie piatich stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Oznámilo to nemecké ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Poľský rezort obrany sa k správe bezprostredne nevyjadril. Stíhačky MiG-29, ktoré Varšava získala od Nemecka, pochádzajú zo zásob niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Podľa zmlúv o predaji vojenského vybavenia je na ich reexport do inej krajiny potrebné nemecké povolenie.

O povolenie dodať lietadlá na Ukrajinu Poľsko požiadalo Nemecko len vo štvrtok. Skutočnosť, že Berlín odobril žiadosť ešte v ten istý deň, podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa dokazuje, že na Nemecko sa dá spoľahnúť.  Nemecko predalo Poľsku 23 stíhačiek MiG-29 z výzbroje bývalej NDR. Jacek Siewiera, bezpečnostný poradca poľského prezidenta Andrzeja Dudu, koncom marca povedal, že poľské vzdušné sily majú z týchto lietadiel ešte zhruba desať kusov.

wikipedia

Duda vtedy tiež poznamenal, že ak to bude potrebné, Poľsko bude ochotné poskytnúť ukrajinským silám celú svoju letku 28 stíhačiek MiG-29. Okrem Poľska dodalo ukrajinským silám štyri stíhačky MiG-29 aj Slovensko.

16:40 Najťažšie boje naďalej zúria v Bachmute

Najzúrivejšie a najťažšie boje na ukrajinskom fronte sú naďalej v meste Bachmut v Doneckej oblasti. Ako referuje spravodajský web CNN, vo štvrtok to povedala námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Napriek tomu, že nepriateľ v Bachmute nasadil svoje najprofesionálnejšie jednotky, vrátane bojovníkov z Wagnerovej skupiny, výsadkových útočných jednotiek a špeciálnych síl, Rusi tam nemôžu dosiahnuť svoje ciele a prevziať úplnú kontrolu nad Bachmutom,“ povedala na tlačovej konferencii v Kyjive. Maľarová podotkla, že Rusi trpia v Bachmute obrovskými stratami, no napriek tomu sa nezastavujú a naďalej chcú dobyť mesto.

SITA/Iryna Rubakova via AP

12:45 Maďarsko vinia z financovania ruských vojnových zločinov

Najnovšia séria dohôd posilňujúcich energetické väzby Maďarska s Ruskom len predĺži vojnu na Ukrajine, varoval ukrajinský predstaviteľ a vyzval Brusel, aby tieto dohody zablokoval. Informuje o tom spravodajský portál Politico.

„Ak ste videli video, ako Rusi odrezali hlavu ukrajinskému vojakovi, tak za ten nôž platia Maďari,“ povedal v stredu pre Politico ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Oleh Ustenko. Klip, ktorý zrejme zobrazuje brutálnu popravu ukrajinského vojaka, vyvolal v posledných dňoch zdesenie na celom svete. „Musíte byť úplne slepí, aby ste nevideli, aké zločiny podporujete. Nákup väčšieho množstva plynu od Rusov znamená, že im dávate väčšiu kapacitu na eskaláciu vojny,“ dodal Ustenko.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v utorok v Moskve podpísal nové dohody s cieľom zabezpečiť si pokračovanie prístupu k ruským energiám, vrátane zmluvy s ruskou štátnou energetickou spoločnosťou Gazprom, ktorá súhlasila s tým, že Maďarsko v prípade potreby bude dovážať objemy zemného plynu nad rámec dlhodobého kontraktu. Dohodol tiež pokračujúce dodávky ropy z Ruska do Maďarska a zmeny v zmluve, na základe ktorej Rusko modernizuje maďarskú jadrovú elektráreň Paks.

Ustenko chce, aby EÚ zasiahla a vyvinula na Budapešť „všetok možný tlak“ a zabránila posielaniu ďalších peňazí za energie Moskve. „Maďarsko dostáva finančnú podporu z Bruselu, čo je skvelý nástroj, ktorý by sa mohol okamžite použiť,“ skonštatoval s tým, že Maďari to „robia na úkor všetkých. Snažia sa získať tieto komparatívne výhody, pretože naďalej spolupracujú s kremeľským režimom“.

Komisia už pritom zablokovala väčšinu finančných prostriedkov pre Budapešť v súvislosti s obavami, že vláda premiéra Orbána spôsobuje úpadok demokracie v krajine.

Únia uvalila embargo na ruskú ropu dovážanú po mori a mnohé ďalšie fosílne palivá, ale na ropu dodávanú ropovodom ani zemný plyn sa sankcie nevzťahujú. Dodávky ruského plynu do krajín ako Nemecko, Poľsko a Fínsko však medzičasom klesli na nulu a dodávky na ďalšie trhy sú výrazne nižšie. K novembru Moskva dodávala do eurobloku len približne 13 % zemného plynu, pričom vlani vo februári to bolo 36 %.

Maďarsko, ktoré je najviac prokremeľsky orientovaná krajina EÚ, je však výnimkou a dostáva z Ruska približne 80 percent plynu.

8:00 Moskva podľa Kyjiva stratila ďalších 540 vojakov

Ruská armáda na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulý deň stratila 540 vojakov. Celkový počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny sa zvýšil na 180 590, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín prišla aj o desať bojových vozidiel pechoty a sedem delostreleckých systémov, čím od začiatku invázie stratila o 7 053 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 777 delostreleckých systémov.

Správy z predchádzajúceho dňa 12.4.2023:

19:02 Szijjártó prijal šéfa bieloruskej diplomacie; rokovali o vojne na Ukrajine

Szijjártó to oznámil statusom na Facebooku, v ktorom zdôraznil, že Maďarsko chce mier, k čomu je potrebné udržať otvorené komunikačné kanály, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó na spoločnej tlačovej konferencii s Alejnikom podľa internetového vydania denníka Népszava poznamenal, že očakáva množstvo kritiky a útokov za stretnutie s bieloruským predstaviteľom. Aj napriek tomu bola táto schôdzka veľmi dôležitá, dodal.

SITA/Attila Kovacs/MTI via AP

Maďarský minister zopakoval, že Maďarsko presadzuje mier a šéfa bieloruskej diplomacie vyzval, aby jeho krajina urobila všetko proti eskalácii vojny a aby Bielorusko nepodniklo žiadne kroky, ktoré by zvýšili toto riziko. Alejnik povedal, že Bielorusko presadzuje nezávislú zahraničnú politiku a zohľadňuje svoje národné záujmy. V súčasnej geopolitickej situácii sa také vzťahy, aké má Bielorusko s Maďarskom, stávajú cennejšími.

Bieloruský minister vyjadril ľútosť nad tým, že niektoré krajiny hovoria o zdvojnásobení počtu zbraní dodávaných na Ukrajinu. „Nikomu sme z našich susedov doteraz nerobili problémy. Bielorusko je mierumilovná krajina, nechceme na nikoho útočiť a ani nechceme byť napadnutí,“ dodal Alejnik.

Szijjártó navštívil Minsk vo februári, kde sa dohodlo pokračovanie vzájomných rokovaní. Európsky parlament (EP) vo svojej rezolúcii kritizoval maďarského ministra, pretože návšteva v Minsku protirečí politike EÚ týkajúcej sa Bieloruska a agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine.

17:40 Rusa odsúdili do väzenia za pokus pridať sa k ukrajinskej armáde

Rusa vo veku 28 rokov zadržali vlani, keď sa pokúšal z ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti  dostať na Ukrajinu. 

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že sa chcel pridať k ukrajinskej légii Sloboda Rusku a pomôcť tak Ukrajine v boji s ruskými silami. Zaobstaral si tiež vojenské aj zdravotnícke vybavenie. Pozrieť si mal tiež inštruktážne video ako tajne prenocovať v prírode a ako založiť oheň, uvádza Mediazona. 

Muža usvedčili z prípravy vlastizrady. Okrem uväznenia v trestaneckej kolónii mu bola uložená pokuta 300 000 rubľov (3318 eur).

Légia Sloboda Rusku vznikla na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tvoria ju  najmä dezertéri z ruskej armády a ruskí a bieloruskí dobrovoľníci v rámci vojenských oddielov medzinárodných dobrovoľníkov, bojujúcich po boku ukrajinskej armády. Jej znakom je zaťatá päsť so slovami Rusko a Sloboda.

14:50 Protiofenzíva by sa mohla začať až v lete, tvrdí premiér Šmyhaľ

Protiofenzíva ukrajinských síl sa môže začať až v lete. V rozhovore pre web thehill.com to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý podotkol, že najväčší tlak na spustenie protiofenzívy prichádza z vnútra ukrajinskej spoločnosti.

Premiér zároveň uviedol, že Ukrajina necíti tlak zo strany svojich partnerov, keďže „všetci naši priatelia a partneri jasne chápu, že na to, aby ste mohli spustiť protiofenzívu, musíte byť na ňu stopercentne pripravení a ešte viac“.

Spomenutý web tvrdí, že „očakávania na ukrajinskú protiofenzívu sú existenčné“. „Ukrajina musí zasadiť Rusku rozhodujúci vojenský úder, aby si vzala späť čo najviac územia a zároveň vytvorila kľúčový nástroj pre potenciálne rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom,“ uvádza tento portál.

Šmyhaľ vraví, že únik utajovaných informácií nezabráni Ukrajine v oslobodení jej území. „Opakovane sme predviedli, že to dokážeme. Od našich medzinárodných partnerov žiadame väčší vojenský potenciál, ako sú tanky, munícia, lietadlá a obrnené vozidlá,“ povedal ukrajinský premiér.

12:21 Na anektovanom Kryme z bezpečnostných dôvodov zrušili oslavy 1. a 9. mája

Oba dátumy sú v Rusku štátnym sviatkom: 1. mája sa oslavuje tzv. Deň jari a práce a 9. mája sovietske víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko. 

„Úrady Krymskej republiky a mesta-hrdinu Sevastopola dospeli k spoločnému rozhodnutiu neuskutočniť slávnostné manifestácie na 1. mája a pochody 'Nesmrteľného pluku' a vojenskú prehliadku 9. mája. Toto rozhodnutie bolo prijaté z bezpečnostných dôvodov,“ napísal na platforme Telegram šéf ruskej okupačnej správy Krymu Sergej Aksionov.

SITA/Maxar Technologies via APSatelitné snímky odhaľujú nové opevnenia, ktoré vznikajú na Kryme pre obavy z ukrajinskej protiofenzívy.

Ako dodal, „napriek zrušeniu slávnostných podujatí nezostanú naši (vojenskí) veteráni bez pozornosti“, keďže ich predstavitelia miestnych úradov budú na Deň víťazstva osobne navštevovať. 

Rusko vynakladá veľké úsilie na opevnenie Krymského polostrova, hoci perspektíva prípadne ukrajinskej ofenzívy na Krym sa v súčasnosti javí prinajlepšom ako vzdialená, píše CNN.         

Ukrajinská armáda medzitým podniká útoky na ciele na Kryme, ktoré sa zameriavajú na ruskú Čiernomorskú flotilu a na dôležité ruské zásobovacie trasy.  O ukrajinských útokoch na Kryme sa objavuje len málo detailov, konštatuje CNN. Len príležitostne sa z nich objavia videá na sociálnych sieťach, zatiaľ čo oficiálni ukrajinskí činitelia sa k akciám na Kryme vyjadrujú len výnimočne. 

10:52 SBU preveruje videozáznam vraždy ukrajinského vojaka; Zelenskyj ju odsúdil

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v stredu oznámila, že začala vyšetrovanie v kauze videozáznamu, ktorý zachytáva, ako ruskí vojaci odrezávajú hlavu ešte živému ukrajinskému zajatcovi. Video koluje na internete od utorka a je zdieľané najmä na kontách ruských propagandistov. 

Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá dodala, že nie je schopná preveriť pravosť týchto videozáznamov a nezverejní ani odkazy na ne.

Video zachytáva mužov vo vojenských uniformách s bielymi stuhami, zvyčajne používanými na identifikáciu príslušníkmi ruskej armády na Ukrajine, ako dekapitujú ešte živého muža oblečeného v uniforme s ukrajinskými rozpoznávacími znakmi.

Osoby zachytené v 1,5-minútovom videu majú tváre zakryté maskami. Jeden z nich vedie cez vysielačku rozhovor s ďalšou osobou a dáva pokyny druhému mužovi, ktorý nožom odrezáva zajatcovi hlavu. Na záberoch vidieť aj to, ako dvaja ľudia ukazujú na kameru nepriestrelnú vestu s ukrajinskými znakmi. Na uniforme osoby, ktorá je zavraždená, vidno žltú stuhu, používanú ukrajinskou armádou.

Video zachytáva aj okolie miesta činu — kríky s jasnozelenými listami, takže je možné, že ide o záznam staršieho dáta. Podľa webu Rádia Sloboda (RFE/RL) mohlo vzniknúť vlani v lete. 

Na video v stredu svojím videostatusom reagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol, že nikto na svete nemôže ignorovať, ako ľahko tieto zvieratá zabíjajú. „Na nič nezabudneme. Neodpustíme vrahom. Za všetko bude vyvodená právna zodpovednosť,“ vyhlásil. Zdôraznil, že porážka teroru je nevyhnutná.

RFE/RL dodala, že aj bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Oleg Cariov, ktorý v Ruskom okupovanom Donbase na východe Ukrajiny prešiel na stranu proruských síl, vo svojej reakcii na platforme Telegram označil odrezanie hlavy ukrajinského vojaka za zločin.

8:12 Rusi sa nabúrali do webkamier kaviarní, aby tajne získali informácie

Ruskí hackeri prenikli do súkromných bezpečnostných kamier v ukrajinských kaviarňach s cieľom tajne získavať informácie o konvojoch s humanitárnou pomocou, ktoré prechádzajú okolo. Uviedol to v utorok Rob Joyce, ktorý má v americkom Úrade pre národnú bezpečnosť (NSA) na starosti oblasť kybernetickej bezpečnosti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ruská vláda a ňou podporovaní hackeri podľa Joycea pokračujú v prenikaní do ukrajinských informačných systémov, čo je tiež súčasť ruskej invázie na Ukrajinu. Jedným z ich cieľov sú uzavreté kamerové systémy používané miestnymi úradmi a súkromnými spoločnosťami na monitorovanie okolia.

„Nabúravajú sa aj do týchto webkamier... Namiesto využívania kamier na námestiach, ktoré sú dostupné na internete, vyhľadávajú bezpečnostné kamery kaviarní a sledujú cestu, ktorú potrebujú vidieť,“ vysvetlil Joyce. Podľa neho môžu takto Rusi pozorovať konvoje a vlaky dovážajúce pomoc.

Rusi sa pri hackerských útokoch zameriavajú aj na amerických výrobcov zbraní a logistické a dopravné spoločnosti, aby zistili viac o dodávateľských reťazcoch zbraní Ukrajine.

Správy z prechádzajúceho dňa 11.4.2023

18:30 Šéf vagnerovcov hlási ovládnutie 80 percent Bachmutu, Ukrajina to popiera

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok uviedol, že jeho bojovníci majú pod kontrolou približne 80 percent ukrajinského mesta Bachmut. Ukrajina však tieto tvrdenia poprela. TASR informácie prevzala z webových stránok staníc CNN a Sky News.

„Plne sa sústreďujeme na Bachmut a pokračujeme v našej bojovej misii. Väčšina Bachmutu, to znamená viac než 80 percent, je pod našou kontrolou, vrátane celého administratívneho centra, elektrární, tovární,“ uviedol Prigožin. Dodal, že zostáva dobyť časť obytných oblastí s viacpodlažnými budovami, pod ktorými sú tunely.

Predstavitelia ukrajinskej vlády Prigožinove tvrdenia o územných ziskoch v meste odmietli. „Môžem s istotou uviesť, že ukrajinské obranné sily kontrolujú oveľa väčšie percento územia Bachmutu,“ povedal pre CNN hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatij. Podľa vlastných slov je v spojení s armádnymi brigádami, ktoré toto mesto bránia.

„Prigožin musí preukázať aspoň nejaké víťazstvo v tomto meste, ktoré sa pokúšajú získať nepretržite už deväť mesiacov, preto prichádza s takýmito vyjadreniami,“ povedal Čerevatij.

Dobytie Bachmutu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa stalo kľúčovým cieľom Moskvy, ktorá ho vníma ako vstupnú bránu pre ovládnutie regiónu Donbas.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v utorok uviedol, že Rusko v tomto meste zaznamenáva zisky, prináša to však značné straty. Žoldnieri z radov vagnerovcov údajne naďalej páchajú vojnové zločiny.

15:30 USA pochybujú, či očakávaná ukrajinská protiofenzíva prinesie väčšie zisky

Spojené štáty majú pochybnosti o tom, či plánovaná protiofenzíva ukrajinských síl prinesie výrazné zisky v boji proti ruským inváznym jednotkám. Ako píše v utorkovej správe denník The Washington Post, podľa údajných uniknutých dokumentov amerického rezortu obrany sa ukrajinskej armáde nemusí na jar podariť dosiahnuť veľké úspechy, čo sa týka opätovného dobytia území ukrajinských území okupovaných Ruskom. 

Dôvodom týchto obáv sú ťažkosti Ukrajincov pri zhromažďovaní dostatočného množstva munície, vybavenia či vojakov.

The key countries and revelations from the Pentagon document leak https://t.co/7xxhGT12qj

— The Washington Post (@washingtonpost) April 11, 2023

Uniknuté americké dokumenty zo začiatku februára, ktorých pravosť zatiaľ nebola potvrdená, poukazujú na pochybnosti vlády vo Washingtone, čo sa týka ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine. Agentúra DPA píše, že by tiež mohli povzbudiť kritikov, podľa ktorých by USA a NATO mali viac tlačiť na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine.

Nie je pravdepodobné, že by sa Ukrajine znova podarilo získať také veľké územie, ako to dokázala vlani na jeseň na východe a juhu krajiny, uvádza sa v daných dokumentoch, ktoré očakávajú v rámci pripravovanej ukrajinskej protiofenzívy skôr len „skromné územné zisky“. 

13:55 Kyjev plánuje exportovať do Európy viac elektriny ako v roku 2022

Ukrajina očakáva, že jej export elektriny bude v tomto roku vyšší ako vlani, ale samotné príjmy z exportu nebudú stačiť na obnovu energetického systému. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinského ministra energetiky Hermana Haluščenka.

„Dúfame, že dosiahneme objemy exportu, ktoré sme mali minulý rok. Plánujeme a budeme pokračovať v rokovaniach o ich zvýšení, pretože dnes nám to rezerva v systéme umožňuje,“ povedal Haluščenko. Minister zároveň zdôraznil, že prioritou je uspokojovanie domácich potrieb elektriny, takže v prípade zmeny situácie môže byť export pozastavený.

Príjmy z exportu elektriny podľa neho pomôžu získať dodatočné finančné zdroje na obnovu energetických zariadení, ktoré boli zničené alebo poškodené pri ruských útokoch. Tieto prostriedky však nebudú stačiť.

„Bohužiaľ, nevidíme možnosť plne pokryť príslušné finančné potreby na obnovu elektrizačnej sústavy prostredníctvom exportu do budúcej vykurovacej sezóny. V súčasnosti sa diskutuje o niekoľkých ďalších riešeniach. Samozrejme, možnosť získania prostriedkov z exportu umožní finančne podporovať naše výrobné zariadenia a spoločnosti, aby mali rezervu,“ vysvetľuje Haluščenko.

V pláne je podľa Haluščenka aj zvýšenie cezhraničnej prepravy medzi Ukrajinou a Poľskom, čo zvýši export.

11:50 Egypt chcel údajne dodať Rusku rakety a muníciu, vyplýva z uniknutých dokumentov

Časť uniknutých spravodajských dokumentov Spojených štátov naznačuje, že Egypt plánoval Rusku tajne dodať rakety a muníciu. V utorok o tom informovali noviny The Washington Post.

Časť jedného uniknutého dokumentu zo 17. februára sumarizuje údajné rozhovory egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího a vysokopostavených egyptských vojenských predstaviteľov a tiež spomína plány týkajúce sa dodávok delostreleckých nábojov a pušného prachu do Ruska. Sísí podľa uvedeného materiálu nariadil, aby bola výroba aj zásielka rakiet predmetom utajenia. Ako píše denník The Guardian, chcel sa tak „vyhnúť problémom so Západom“.

Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí vo svojej reakcii konštatoval že „pozícia Egyptu je od začiatku založená na nezapájaní sa do (ukrajinskej) krízy a na záväzku zachovať si rovnaký odstup od oboch strán“ konfliktu. Zdôraznil, že Káhira sa riadi dodržiavaním Charty OSN a medzinárodným právom. 

„Naďalej vyzývame obe strany, aby ukončili nepriateľské akcie a dosiahli politické riešenie prostredníctvom rokovaní,“ dodal hovorca egyptského rezortu diplomacie. 

Nemenovaný americký vládny úradník pod podmienkou anonymity uviedol, že USA si nie sú vedomé toho, že by Egypt svoj plán dodávok munície a rakiet pre Rusko aj zrealizoval. „Nezaznamenali sme, že by sa tak stalo,“ povedal.

The Washington Post pripomenul, že Egypt je jedným z najbližších spojencov USA na Blízkom východe a je tiež príjemcom americkej pomoci.

11:20 Londýn: Rusko chce do útokov na Ukrajine výraznejšie zapojiť výsadkárov

Britské tajné služby sa domnievajú, že Rusko by mohlo do útokov na Ukrajinu v budúcnosti opäť vo väčšej miere zapojiť svoje výsadkové vojská. Tento predpoklad vychádza zo skutočnosti, že ruskí výsadkári boli v uplynulých týždňoch vybavení raketovým systémom TOS-1A, uvádza v utorkovej správe britský rezort obrany. 

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 11 April 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/dKXyGiJJ2A

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/YR7azMeayD

— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) April 11, 2023

Vysokoničivý termobarický raketomet TOS-1A podľa Londýna dosiaľ na Ukrajine používala len špeciálna jednotka ruskej armády zameraná na ochranu proti biologickým, chemickým a jadrovým zbraniam. 

Britské spravodajské služby doteraz nemali informácie o nasadení tejto zbrane v rámci Ruských výsadkových vojsk (VDV). 

Ruské médiá však 3. apríla informovali o presune systémov TOS-1A tejto zložke armády. „Tento transfer pravdepodobne poukazuje na budúcu úlohu VDV v ofenzívnych operáciách na Ukrajine,“ uviedlo v utorok britské ministerstvo. „Ide zrejme o súčasť úsilia o obnovu VDV po tom, čo utrpeli ťažké straty v prvých deviatich mesiacoch vojny,“ dodalo.

10:30 Ukrajinský premiér pricestoval do Kanady, bude žiadať muníciu a bojové vozidlá

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ pricestoval v utorok do Kanady, kde sa má stretnúť s predsedom tamojšej vlády Justinom Trudeauom a žiadať dodávky munície a bojových vozidiel. S odvolaním sa na Šmyhaľov príspevok na Twitteri o tom informovala stanica CNN.

Šmyhaľ poznamenal, že Kanada bola po začiatku ruskej invázie medzi prvými krajinami, ktoré sa postavili na stranu Ukrajiny. Vlády v Ottawe a Kyjeve podľa jeho slov „pripravujú nové dohody na posilnenie makrofinančnej a ekonomickej stability Ukrajiny“.

SITA/AP Photo/Markus Schreiber

Šmyhaľ v minulotýždňovom rozhovore pre kanadské noviny The Globe and Mail uviedol, že od Kanady bude žiadať obrnené vozidlá a muníciu pre húfnice a tanky. „Je to mimoriadne dôležité pre prípravu našej protiofenzívy,“ zdôraznil.

Denník The Guardian pripomína, že Ukrajina plánuje podľa očakávaní v najbližších týždňoch či mesiacoch spustiť protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť územia na juhu a východe krajiny, ktoré obsadili ruské sily.

10:00 Reznikov vyzval zahraničných pilotov F-16, aby sa pridali na stranu Ukrajiny

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval zahraničných pilotov, ktorí vedia lietať na amerických stíhačkách typu F-16, aby posilnili Ukrajinu v boji proti Rusku. TASR o tom informuje podľa pondelňajšej správy stanice Sky News.

„Ak existujú piloti, ktorí vedia lietať na F-16 a sú pripravení zapojiť sa do vojny, medzinárodná légia (ukrajinskej armády) je pripravená prijať ich do svojich radov,“ povedal.

Ukrajina žiada už niekoľko mesiacov svojich spojencov o dodanie lietadiel F-16 americkej výroby. Dosiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by nejaké už dostala, približuje Sky News.

Washington ich dodanie Ukrajine nateraz vylúčil s tým, že zásielka spoločne s výcvikom ich pilotov by si vyžiadala minimálne 18 mesiacov. Práve to by mohlo byť dôvodom, prečo Reznikov teraz vyzýva už vyškolených pilotov zo zahraničia, aby sa dobrovoľne prihlásili, konštatuje Sky News.

Informácie z predchádzajúceho dňa (10.4.2023):

18:00 Rusko a Ukrajina si vymenili vyše 200 vojnových zajatcov

Rusko a Ukrajina si v pondelok vymenili spolu vyše 200 vojnových zajatcov. TASR správu prevzala od televízie CNN.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že sa z územia ovládaného ukrajinskými silami do Ruska vracia 106 ruských vojakov, ktorí „boli zajatí a v smrteľnom nebezpečenstve.“ Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak potvrdil, že prišlo k výmene zajatcov, v rámci ktorej sa domov vráti 100 Ukrajincov. Podľa Jermaka sú medzi nimi vojaci, námorníci i pohraničníci.

Medzi prepustenými sú podľa Jermaka obrancovia Mariupolu, Azovstaľu a Hostomeľu, ktorí sú vážne zranení a chorí. Dodal, že prioritou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je, aby sa domov vrátili všetci Ukrajinci.

Viac podrobností o výmene väzňov poskytlo Ukrajinské koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, ktoré vo vyhlásení uviedlo: „Po ďalšej výmene vojnových zajatcov sa domov vracia 80 obrancov a 20 obrankýň. Deviati z nich sú dôstojníci a zvyšní sú vojaci a seržanti... Takmer polovica prepustených zajatcov je vážne ranená, chorá alebo bola mučená. Najmladší z oslobodených obrancov má 19 rokov. “

16:00 Do Chersonskej oblasti sa vrátilo 24 detí deportovaných Ruskom

Dvadsaťštyri ukrajinských detí z Chersonskej oblasti, ktoré boli nelegálne deportované Ruskom, sa v pondelok vrátilo domov. Uviedol to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. Záchrannú misiu zorganizovala mimovládna organizácia Save Ukraine, ktorá „vynaložila neuveriteľné úsilie, aby títo mladí obyvatelia oblasti mohli konečne vidieť a objať svojich príbuzných," konštatoval Prokudin. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa ukrajinskej národnej databázy Rusko unieslo viac ako 19-tisíc ukrajinských detí a tisíce sú nezvestné. Ukrajine sa doteraz podarilo vrátiť domov viac ako 350 detí, ktoré Rusko deportovalo.

9:30 Ruská armáda stratila ďalších 670 vojakov

Na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjiva padlo 670 ruských vojakov. Celkový počet obetí na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku vojny vzrástol na 178 820, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o jeden tank, štyri obrnené bojové vozidlá pechoty, desať delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva stratilo 3 637 tankov, 7 028 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 750 delostreleckých systémov a 534 raketometov.

8:00 Zelenskyj dúfa, že budúcoročná Veľká noc sa bude sláviť v mieri

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyjadril nádej, že do budúcoročnej Veľkej noci bude na Ukrajine mier. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

„Nech budúcoročná Kvetná nedeľa prebehne v mieri a slobode pre celý náš národ! “povedal ukrajinský prezident vo svojom každodennom videopríhovore. „Nech sú úprimné modlitby za mier všetkých, ktorí dnes slávia Veľkú noc, vypočuté!“ dodal.

Tak ako aj ostatní členovia ukrajinského vedenia Zelenskyj zaželal pokojnú Veľkú noc Ukrajincom, ktorí – ako kresťania na Západe – oslavovali Ježišovo zmŕtvychvstanie. Čoraz viac kresťanov na Ukrajine v súčasnosti oslavuje veľkonočné sviatky skôr podľa západného obradu ako podľa starého juliánskeho kalendára ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá slávi Veľkú noc až o týždeň.

Pravoslávni kresťania na Ukrajine tradične oslavovali kresťanské sviatky rovnako ako v susednom Rusku. Po útoku Ruska na Ukrajinu pred viac ako rokom zosilnela verejná diskusia, aby sa ešte viac odlíšili od Ruska zmenou cirkevného kalendára. „Každý radostný kresťanský sviatok nás učí, že síce možno nevieme ako, ale musíme si byť istí, že zlo prehrá“, zdôraznil Zelenskyj. „A my veríme. Musíme priblížiť porážku zla“, dodal

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.