Správy z predchádzajúceho dňa 30.4.2023:

19:50 Podľa Prigožina sa ukrajinský protiútok začne do 15. mája

Zakladateľ ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu varoval, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva by sa mohla pre Rusko zmeniť na "tragédiu", a opäť sa posťažoval, že jeho mužom na fronte vo  východoukrajinskom meste Bachmut chýba munícia.

V rozhovore pre ruského prokremeľského vojnového spravodajcu Semiona Pegova Prigožin vyhlásil, že podľa jeho názoru sa ukrajinský protiútok začne do 15. mája, pretože dovtedy prestanú silné dažde a pôda bude dostatočne suchá na to, aby sa tanky a delostrelectvo mohli po nej presúvať.

SITA/AP Photo

Prigožin súčasne vyjadril obavy, že „tento protiútok by sa mohol stať tragédiou pre našu krajinu“.

O prípravách ukrajinského protiútoku sa hovorí už dlho. V nedávnom rozhovore pre škandinávske médiá to potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Špecifikoval pri tom, že Ukrajina má v pláne aj znovuzískať Krymský polostrov. Dodal súčasne, že úspech ukrajinského protiútoku závisí od dodávok západných zbraní.   

18:55 Ruská armáda tvrdí, že zničila asi 200 ton munície pre ukrajinské jednotky

Ruská armáda tvrdí, že pri útoku na železničnú stanicu pri východoukrajinskom meste Kramatorsk zničila asi 200 ton munície určenej pre ukrajinskú armádu.

Podľa agentúry DPA o tom v nedeľu informoval oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany Ruskej federácie generálporučík Igor Konašenkov.

„V dôsledku zásahu vojenského nákladného vlaku na železničnej stanici pri meste Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike bolo zničených do 200 ton munície ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedol Konašenkov, používajúc pri tom pre Doneckú oblasť názov používaný Ruskom a proruskými separatistami.

16:15 Ostreľovanie ruskej obce v pohraničí s Ukrajinou si vyžiadalo štyri obete

Ostreľovanie obce Suzemka v Brianskej oblasti na západe Ruska si podľa najnovšej bilancie vyžiadalo štyri obete na životoch. 

Podľa britskej stanice BBC o tom informoval gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz, podľa ktorého sa pod troskami jedného zo zničených domov našli telá ďalších dvoch obetí. 

Bogomaz vo svojom statuse v aplikácii Telegram obvinil z ostreľovania obce „ukrajinských nacionalistov“. Podľa Bogomaza bola dedina v priebehu noci na nedeľu ostreľovaná dvakrát, a to zo salvových raketometov. 

Ukrajinská strana sa k obvineniam o ostreľovaní dediny v Brianskej oblasti, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti hranice s Ukrajinou, nevyjadrila.

Na mieste incidentu podľa Bogomaza pokračujú práce na odstraňovaní trosiek. V obci bol vyhlásený výnimočný stav. Tam, kde boli ukončené operatívne činnosti, začala pracovať komisia na posúdenie škôd.

14:20 Útok dronmi na Kryme bol prípravou na protiofenzívu ukrajinskej armády, tvrdí Kyjev

Útok dronmi, ku ktorému došlo v sobotu na Moskvou anektovanom ukrajinskom polostrove Krym, bol podľa ukrajinskej armády prípravou na plánovanú protiofenzívu Kyjeva, uviedli v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. 

„Infiltrácia do logistiky nepriateľa je jednou z prípravných prvkov rozsiahlych aktívnych akcií našich obranných síl, o ktorých už dlhší čas hovoríme,“ uviedla hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalija Humeniuková v nedeľu v televíznom vysielaní. „A táto práca je prípravou na rozsiahlu ofenzívu, na ktorú všetci čakajú,“ dodala.

Viac si môžete prečítať tu.

10:50 Prezidentka Čaputová navštívila obec Jahidne v Černihivskej oblasti

Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila v rámci svojej cesty na Ukrajine i obec Jahidne v Černihivskej oblasti. V pivnici tamojšej školy väznili ruskí vojaci temer mesiac všetkých 367 obyvateľov obce vrátane detí i starších a chorých. Priestory boli stiesnené, bez svetla a tepla a ľudia nemali možnosť vyjsť von. Jedenásť osôb to neprežilo. 

Words can’t describe the horrors of #Russia’s occupation in Yahidne: 367 people were kept in school basement & 11 died. Crimes against humanity are a deliberate decision to sow fear & suffering. We must help bring justice & accountability for all war crimes committed in #Ukraine. pic.twitter.com/N44hBj8HKL

— Zuzana Čaputová (@ZuzanaCaputova) April 29, 2023

Celý článok nájdete na tomto odkaze. 

9:50 Ukrajina tvrdí, že ovláda kľúčovú zásobovaciu trasu vedúcu do Bachmutu

Kľúčová zásobovacia trasa vedúca do bojmi zničeného východoukrajinského mesta Bachmut zostáva naďalej pod kontrolou Kyjeva, uviedla v sobotu prostredníctvom svojho hovorcu ukrajinská armáda. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Vyjadrenie ozbrojených síl Ukrajiny prišlo v čase, keď šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pohrozil stiahnutím časti svojich vojakov z Bachmutu v prípade, že im Moskva nepošle ďalšiu muníciu.

Ruské jednotky sa už desať mesiacov pokúšajú preraziť si cestu k ruinám, ktoré zostali z tohto priemyselného mesta s kedysi  70.000 obyvateľmi. Kyjev sa zaviazal ubrániť Bachmut, ktorý Rusko považuje za odrazový mostík pre útoky na ďalšie ukrajinské mestá.

„Rusi už niekoľko týždňov hovoria o obsadení 'cesty života', ako i o tom, ako nad ňou majú neustálu palebnú kontrolu,“ uviedol hovorca ukrajinských jednotiek na východe krajiny Serhij Čerevatyj v rozhovore pre miestny spravodajský portál Dzerkalo tyžnja.

„Áno, je to tu skutočne ťažké... (ale) obranné sily nedovolil Rusom 'odrezať' našu logistiku,“ dodal.

Informácie z predchádzajúceho dňa 29.4.2023:

18:50 Rusi už myslia na obranu, toto je druhá časť vojny, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusi idú do defenzívy a nadišla druhá časť vojny, počas ktorej sa Ukrajina chystá prevziať iniciatívu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to v rozhovore s novinármi z Fínska, Švédska, Dánska a Nórska.

„Verím, že každým dňom budú (Rusi) slabší a my budeme mať čoraz viac šancí. Už zmenili taktiku, myslia už aj na obranu území, ktoré okupujú. Toto je ďalšia chvíľa tejto vojny, je to ťažká chvíľa aj pre nás,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta sa ruskí okupanti zakopávajú a vytvárajú obranné línie. „Toto je druhá časť, v ktorej prevezmeme iniciatívu v tejto vojne,“ doplnil.

Zelenskyj zároveň poznamenal, že informácie, ktoré unikli do tlače, určite „nepomáhajú“ ukrajinskej protiofenzíve. „Niekedy sa objavia informácie, ktoré vyjdú v tej či onej tlači, a nejde len o ruskú tlač. Nepomôže nám to. Zastaví nás to? Nie, aj keď sa objaví denne. Naďalej pôjdeme dopredu a určite vyhráme,“ poznamenal.

Ukrajinský prezident v nedávnom rozhovore povedal, že Ukrajina sa pripravuje na protiofenzívu, no na záchranu ďalších životov sú potrebné zbrane. Apeloval na spojencov, aby dodali stíhačky F-16. Vyjadril sa však, že Ukrajina nebude čakať na tieto lietadlá a spustí protiofenzívu ešte pred ich prípadným dodaním.

14:10 Nova Kachovka čelí intenzívnemu ostreľovaniu, tvrdí okupačná správa

Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v sobotu uviedla, že mesto Nova Kachovka sa ocitlo pod "intenzívnou delostreleckou paľbou" zo strany ukrajinských jednotiek, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

V dôsledku paľby boli v meste údajne prerušené aj dodávky elektriny.

„Nova Kachovka a okolité osady v okolí okresu sú vystavené veľmi intenzívnej delostreleckej paľbe ozbrojených síl Ukrajiny,“ uviedli Ruskom dosadené úrady na platforme Telegram. Ostreľovanie podľa nich zanechalo mesto „bez prúdu“.

13:55 Rozsiahly požiar v Sevastopole sa podarilo uhasiť

Rozsiahly požiar skladu paliva v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove sa v sobotu podarilo po niekoľkých hodinách uhasiť, uviedol Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Otvorený oheň bol uhasený na ploche tisíc metrov štvorcových,“ napísal Razvožajev na platforme Telegram. Predtým tiež uviedol, že rozsiahly požiar si nevyžiadal zranenia.

Z prvých informácií týkajúcich sa príčiny požiaru podľa Razvožajeva vyplýva, že bol spôsobený útokom dvoch dronov.

Šéf ruskej okupačnej správy Krymu na Telegrame Sergej Aksionov uviedol, že protivzdušná obrana a jednotky elektronického boja v sobotu nad Krymom zostrelili dva drony. Potvrdil, že incident si nevyžiadal žiadne obete a útoky pripísal Ukrajine.

13:30 Zelenskyj žiada čínskeho prezidenta o pomoc pri návrate deportovaných detí z Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že tento týždeň požiadal čínskeho náprotivka Si Ťin-pchinga o pomoc pri návrate ukrajinských detí, ktoré Rusko deportovalo. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Zelenskyj sa o nové podrobnosti o stredajšom telefonáte so Si Ťin-pchingom podelil počas piatkovej spoločnej tlačovej konferencie s českým prezidentom Petrom Pavlom a slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. „Zatiaľ len Ukrajina pomáha Ukrajine s návratom detí,“ povedal Zelenskyj.

SITA/AP Photo/Bernat Armangue

Ukrajinský prezident vyhlásil, že využil „dôležitý rozhovor“ na to, aby upozornil na ťažkú situáciu približne 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré podľa Kyjiva násilne deportovali ruskí okupanti. Zelenskyj poznamenal, že cudzie krajiny vrátane Číny musia Ukrajine pomôcť priviesť deti domov.

Mimovládna organizácia Conflict Observatory podporovaná americkým ministerstvom zahraničných vecí vo februárovej správe uviedla, že ruská vláda prevádzkuje rozsiahlu sieť desiatok táborov, v ktorých drží tisíce ukrajinských detí. Správa obsahuje znepokojujúce podrobnosti o tom, ako sa Moskva snaží presídliť, prevychovať a niekedy aj vojensky vycvičiť alebo násilne adoptovať ukrajinské deti. Organizácia ich označuje za vojnové zločiny a tvrdí, že môžu poskytnúť dôkaz, že konanie Ruska sa rovná genocíde.

12:20 Kyjev víta dohodu EÚ o pokračujúcom vývoze ukrajinských poľnohospodárskych produktov

Ukrajina privítala tvrdo vybojovanú dohodu Európskej únie o udržaní exportu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do Únie a cez jej členské štáty na svetové trhy. Zároveň uviedla, že z toho budú profitovať predovšetkým Blízky východ a Afrika.

EÚ v piatok neskoro večer ukončila vnútornú patovú situáciu týkajúcu sa destabilizujúceho prebytku poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny tým, že piatim členským krajinám udelila právo dočasne zakázať najproblematickejšie produkty a zároveň umožniť všetkým poľnohospodárskym produktom tranzit ďalej.

Vyriešenie tohto problému umožňuje EÚ zachovať si jednotný postoj voči ruskej invázii na Ukrajinu. „Vítame, že sme tento problém vyriešili,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko na stretnutí ministrov financií EÚ vo švédskom Štokholme.

Na základe dohody Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko môžu ponechať štyri poľnohospodárske produkty, ktoré tvoria prevažnú časť exportu z Ukrajiny, mimo svojich miestnych trhov, ale zároveň musia zaručiť neobmedzený prístup do zvyšku bloku.

„Našli sme múdre rozhodnutie, ktoré by Ukrajine pomohlo vyviezť komodity a potraviny do afrických krajín, čo je pre ne také potrebné,“ povedal Marčenko a dodal, že z toho budú profitovať aj štáty Blízkeho východu.

V rámci dohody by EÚ v podstate akceptovala národné zákazy štyroch z piatich hlavných produktov, a to pšenice, kukurice, repkových semien, slnečnicových semien, ktoré predstavujú väčšinu dovozu. EÚ by tiež mohla posúdiť, či by do toho mal byť zahrnutý aj slnečnicový olej.

Krajiny EÚ sa tiež predbežne dohodli na zrušení ciel na ukrajinské obilniny na ďalší rok. EÚ zrušila clá na ukrajinské obilie s cieľom uľahčiť jeho prepravu do Afriky a na Blízky východ inými cestami po tom, čo Rusi zablokovali export z ukrajinských prístavov.

9:20 V Sevastopole vypukol požiar, príčinou je zrejme útok dronom

Palivovú nádrž v prístavnom meste Sevastopol na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym zachvátil požiar pravdepodobne v dôsledku útoku dronom, napísal v sobotu v skorých ranných hodinách na platforme Telegram Moskvou dosadený tamojší gubernátor Michail Razvožajev. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

„Horí palivová nádrž... Podľa prvých správ mohol požiar spôsobiť útok dronom,“ uviedol Razvožajev.

Ako spresnil, plamene pohltili územie s rozlohou tisíc metrov štvorcových; informácie o prípadných zraneniach či obetiach neboli bezprostredne známe.

7:00 Ruský útok v meste Umaň má už 23 obetí; Zelenskyj žiada Západ o zbrane

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil vo svojom večernom viedoprejave Rusko za "absolútne zlo". Vyjadril sa tak najmä v súvislosti s piatkovým ruským raketovým útokom v meste Umaň v strednej časti Ukrajiny. Zelenskyj zároveň potvrdil, že pri tomto útoku zahynulo 23 ľudí vrátane štyroch detí. TASR o tom píše na základe správ agentúry DPA a stanice Sky News. 

Six children lost their lives in this attack on Uman, a total of 23 people died...
Anyone who prepares 🇷🇺 missile attacks must know that he will be an accomplice in the murder. Anyone, who guides and launches missiles, who handles planes and ships for terror. Not just those who… pic.twitter.com/zphc84ynHy

— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 29, 2023

„Iba absolútne zlo môže rozpútať takýto teror voči Ukrajine,“ povedal ukrajinský prezident na margo piatkových ruských raketových útokov na území Ukrajiny. Dodal, že je rád, že Európa je jednotná v otázke potrestania zodpovedných.

Jeden zo zmienených útokov zasiahol nadránom v meste Umaň deväťposchodový bytový dom, pričom zahynulo najmenej 23 ľudí. Ďalší útok zasiahol dom v meste Dnipro, taktiež v strednej Ukrajine. Pri tomto útoku zomrela mladá žena a jej trojročné dieťa. 

Informácie z prredchádzajúceho dňa (28.4.2023):

19:22 Kyjev dostal od USA grantové prostriedky v hodnote 1,25 miliardy dolárov

Ukrajina dostala od Spojených štátov grantové prostriedky v hodnote 1,25 miliardy dolárov. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo financií.

Financie sa podľa ministerstva použijú na vyplácanie dôchodkov a miezd ukrajinským pohotovostným a zdravotníckym pracovníkom a sociálne platby vrátane platieb pre vnútorne vysídlené osoby. Celkovo poskytli USA Ukrajine od začiatku rozsiahlej ruskej invázie už 16,7 miliardy dolárov vo forme grantov.

Ukrajinské ministerstvo financií tiež uviedlo, že grant bol poskytnutý prostredníctvom Trustového fondu Svetovej banky. „Partnerstvo s USA a Svetovou bankou počas vojny umožňuje ukrajinskej vláde plne financovať prioritné sociálne výdavky. Pomoc vo forme grantov zároveň nezvyšuje dlhové zaťaženie a prispieva k stabilizácii finančného systému,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko.

18:32 Putin podpísal dekrét umožňujúci deportáciu Ukrajincov z okupovaných oblastí Ukrajiny

Podľa dekrétu zverejneného online budú obyvatelia z anektovaných území v Doneckej, Luhanskej, Zaporižžskej a Chersonskej oblasti, ktorí neprijali ruské občianstvo, považovaní za cudzincov.

V texte sa píše, že môžu byť vyhostení z „Ruska“, ak budú predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť, a to aj v prípade, že obyvatelia v týchto oblastiach budú podľa ruských úradov obhajovať „násilnú zmenu ústavného poriadku Ruskej federácie, plánovanie alebo financovanie teroristických útokov alebo extrémistických zločinov“.

Dekrét tiež stanovuje, že Ukrajinci žijúci v týchto oblastiach, ktorí nemajú ruský pas, budú musieť požiadať o povolenie na pobyt. Budú musieť podstúpiť registráciu odtlačkov prstov a odovzdať balík dokumentov preložených do ruštiny. Ukrajinskí predstavitelia opakovane uviedli, že ľuďom žijúcim v oblastiach okupovaných Ruskom sú odopierané služby, keď nemajú ruské doklady.

„Okupant sa zmocnil časti cudzieho územia, zabil určitý počet civilistov a ďalších po tisíckach násilne vyhadzuje z ich domovov. Len preto, že sa nechcú stať 'občanmi krajiny vrahov'. Deje sa proces zmeny etnického zloženia týchto území, do ktorých sa presídľujú Rusi. Je to zjavný dôkaz genocídneho charakteru tejto vojny,“ uviedol na Twitteri poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

16:44 Ruské útoky sú odpoveďou Moskvy na všetky mierové iniciatívy, vraví Kuleba

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba argumentoval, že piatkový masový raketový útok Ruska je ďalším dôkazom toho, že Ukrajina potrebuje mať k dispozícii lietadlá F-16. Ako referuje web Kyiv Independent, Kuleba označil útok, ktorý si vyžiadal najmenej 17 obetí, za „odpoveď Moskvy na všetky mierové iniciatívy“.

„Cesta k mieru je vykopnúť Rusko z Ukrajiny. Cesta k mieru je vyzbrojiť Ukrajinu F-16 a chrániť deti pred ruským terorom,“ uviedol Kuleba na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Ukrajina žiada svojich západných spojencov o stíhačky F-16 vyrobené v USA, aby ochránili svoj vzdušný priestor pred ruskými útokmi a posilnili svoju nadchádzajúcu protiofenzívu. Mnohí spojenci, najmä USA a Nemecko, však túto iniciatívu nepodporili.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat 17. marca povedal, že Ukrajina bude na víťazstvo nad Ruskom potrebovať pokročilejšie lietadlá ako stíhačky MiG-29, ktoré prisľúbili Poľsko a Slovensko. Lietadlá zo sovietskej éry nie sú podľa Ihnata v konečnom dôsledku „účinné“ pre zastaralý radar a rakety.

13:48 „Mäsiara z Mariupola“ odvolali z funkcie námestníka ministra obrany

Ruského generálplukovníka Michaila Mizinceva, známeho pod prezývkou mäsiar z Mariupola, odvolali z postu námestníka ruského ministra obrany, informuje v piatok TASR na základe správy stanice Sky News.

Vyplýva to podľa nej zo zistení ruského vojenského blogera Alexandra Sladkova a informácií ruského spravodajského portálu RBC. Mizincev riadil obliehanie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol v prvých mesiacoch ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Vlani v septembri bol vymenovaný za námestníka ruského ministra obrany zodpovedného za logistiku a zásobovanie, pripomína Sky News. V správach o jeho súčasnom odvolaní sa neuvádza jeho dôvod. Kremeľ po požiadavke o reakciu odkázal na ruské ministerstvo obrany, ktoré to nekomentovalo.

Európska únia (EÚ) uvalila na Mizinceva v júni 2022 sankcie za nehumánne obliehanie Mariupola.

11:33 Ruské rakety v meste Umaň usmrtili 10 ľudí

Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Umaň si vyžiadal už 10 mŕtvych, informoval minister vnútra Ihor Klymenko. Dve rakety v Umani, ktorý leží zhruba 215 kilometrov južne od Kyjiva, zasiahli deväťposchodovú obytnú budovu. Podľa polície v dôsledku toho tiež 17 osôb utrpelo zranenia a z trosiek vytiahli tri deti.

SITANational Police of Ukraine via AP

Dve civilné obete má aj útok na mesto Dnipro. Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že pri ňom zomreli 31-ročná žena a jej dvojročná dcéra. Štyria ľudia utrpeli zranenia. Útok tiež poškodil rodinný dom a podnik.

Rusko rakety vypálilo z lietadla v regióne Kaspického mora, konštatoval hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Celkovo Ukrajina podľa jeho slov zastavila 21 z 23 vypálených striel s plochou dráhou letu Ch-101 a Ch-555 a dva drony.

10:55 Ukrajina bojuje i za základ nášho hodnotového sveta, povedal prezident Pavel v Buči

Prezident ČR Petr Pavel v piatok v rámci svojej návštevy Ukrajiny navštívil aj mesto Buča, ktoré sa stalo symbolom ruských zverstiev páchaných na ukrajinskom civilnom obyvateľstve. TASR správu prevzala z portálu ČT24.

Pavel, ktorý na Ukrajinu pricestoval spolu s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, v Buči položil kvety na miesto, kde bol po stiahnutí ruských inváznych síl nájdený masový hrob. Následne si v blízkom pravoslávnom chráme prehliadol fotografie zachytávajúce nálezy tiel po oslobodení mesta a exhumáciu pozostatkov, informovali Novinky.cz.

„Myslím, že by to malo byť pre nás všetkých mementom, aby sme už nikdy nič také nedopustili,“ povedal Pavel a zdôraznil, že Česko nesmie Ukrajinu nechať samu.

„Totiž v okamihu, keď začneme (Ukrajinu) opúšťať, keď začne slabnúť naša pomoc, tak na všetko zostanú sami a úspech príde len ťažko... to, aby boli úspešní, je však i v našom záujme, lebo bojujú aj za základ nášho hodnotového sveta,“ vyhlásil český prezident.

Český prezident sa v Buči okrem toho stretol aj so svojím priateľom z čias vojenského pôsobenia, uviedol portál ČT24.

9:07 Čaputová a Pavel navštívili ukrajinské mesto Boroďanka

Prezidentka SR Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel navštívili v piatok ráno – v rámci svojej návštevy Ukrajiny – mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky. TASR informuje na základe správy portálu ČT24. 

Čaputová a Pavel dorazili do Kyjeva vlakom. Podobne ako iní štátnici cestovali z poľského mesta Przemyśl, kam ich policajná kolóna priviezla z letiska v meste Rzeszów. Počas ich návštevy platia prísne bezpečnostné opatrenia. Hlavy štátov sprevádza ozbrojená ochranka a kvôli bezpečnosti museli mať počas celej cesty vypnuté mobilné telefóny.

Zuzana Čaputova/Facebook

Pavel s Čaputovou majú okrem iného na programe aj stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informáciu o ich príchode do Kyjeva potvrdil aj hovorca prezidentky Martin Strižinec.

8:05 Čaputová a Pavel pricestovali na návštevu Kyjeva

Čaputová a Pavel dorazili do Kyjeva vlakom. Na programe majú okrem iného stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informáciu o ich príchode potvrdil aj hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Pre Petra Pavla, ktorý bol do úradu prezidenta ČR uvedený v marci tohto roku, je to prvá cesta na Ukrajinu. Čaputová už Kyjev navštívila vlani v máji.

Pavel a Čaputová na návštevu Kyjeva pricestovali po tom, čo sa celé územie Ukrajiny v noci na piatok stalo terčom leteckých útokov. Protivzdušná obrana bola aktivovaná aj v hlavnom meste Kyjev.

Kyjevská samospráva uviedla, že nad mestom bolo zneškodnených 11 striel a dva drony

7:44 Nad Kyjevom zostrelili 11 rakiet; v Dnipre zahynula žena s dieťaťom

Ruské raketové útoky zasiahli v noci na piatok viaceré ukrajinské mestá. V Dnipre v dôsledku nich prišli o život najmenej dvaja civilisti, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Rakety opäť zabíjali civilistov v meste Dnipro, napísal starosta tohto mesta Borys Filatov na platforme Telegram s tým, že zomrela mladá žena a trojročné dieťa.

⚡️Russia strikes Cherkasy Oblast overnight on April 28, injuring 5.

Russian forces attacked the city of Uman in central Cherkasy Oblast with cruise missiles in the early hours of April 28, regional governor Ihor Taburets said on Telegram.

Video: Zoya Vovk, Cherkasy Oblast… pic.twitter.com/j5yznTcCSy

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) April 28, 2023

Protivzdušná obrana bola aktivovaná aj v metropole Kyjev, hlásili tamojšie úrady, ktoré vyzvali obyvateľov, aby zostali v bezpečí.

„Podľa predbežných údajov bolo vo vzdušnom priestore Kyjeva zničených 11 riadených striel,“ uviedla na Telegrame kyjevská samospráva s tým, že nad mestom boli zostrelené aj dva drony. Kyjev nebol podľa miestnych predstaviteľov ostreľovaný za posledných 51 dní.

Správy z prechádzajúceho dňa 27.4.2023:

20:00 Ukrajina opäť požiadala partnerov o dodanie moderných stíhačiek F-16

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok opäť žiadal spojencov o dodanie stíhačiek F-16, ktoré podľa neho Rusko skôr odradia, ako vyprovokujú. TASR o tom informuje podľa britského denníka The Guardian.

„Typy zbraní, o ktorých nám bolo povedané, že 'vyprovokujú Rusko k eskalácii', ak budú dodané na Ukrajinu, no nevyprovokovali – delostrelectvo, systém MLRS, protivzdušná obrana, tanky, rakety dlhého doletu,“ napísal Kuleba na sociálnej sieti. Iné to nebude ani v prípade moderných západných stíhačiek. „Je čas urobiť tento krok,“ dodal.

O stíhačky F-16 spojencov vo štvrtok požiadal aj poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. „Ukrajina potrebuje (stíhačky) F-16... Ide o ochranu nielen ukrajinského neba, ale celej Európy, “uviedol na sociálnej sieti.

Dodal, že„ udržateľný mier nie je možný bez ukrajinského víťazstva“. „Víťazstvo a mier priamo závisia od typov dodaných zbraní a rýchlosti ich dodania,“ napísal.

Ukrajina zatiaľ získala od partnerov – Slovenska a Poľska – sovietske stíhačky MiG-29. Západní spojenci na čele s USA sa napriek viacerým žiadostiam zatiaľ nerozhodli Kyjevu dodať moderné stíhačky.

Types of weapons that, we were told, would ‘provoke Russia to escalate’ if supplied to Ukraine but never did:

Artillery
MLRS
Air Defense
Tanks
Long-range missiles

F-16s will not either. Giving Ukraine F-16s will deter Russia rather than ‘provoke’ it. Time to take this step.

— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) April 27, 2023

15:30 Od ukrajinskej protiofenzívy netreba mať prehnané očakávania, uviedol Reznikov

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok upozornil ľudí na Ukrajine i v zahraničí, aby od jarnej ukrajinskej protiofenzívy nemali prehnané očakávania. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Nádeje sú určite obrovské, každý chce ďalšie víťazstvo, povedal Reznikov v rozhovore pre tlačovú agentúru RBC-Ukraine. Pripomenul, že bezprostredne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu iba každý dúfal, že jeho krajina nejako prežije.

„Ale keď ukrajinské ozbrojené sily ukázali úspech, všetci začali veriť vo víťazstvo,“ dodal. Veľké emócie a veľké očakávania úspechu sú preto podľa neho normálne.

Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu vlani vo februári. Napriek úspechom ukrajinskej armády ruské invázne sily v súčasnosti stále okupujú takmer 20 percent ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

SITA/AP Photo/Matthias Schrader

14:00 NATO dodalo Kyjevu už 230 tankov a 1550 obrnených vozidiel

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie už Ukrajine doručili väčšinu z bojových vozidiel, ktoré jej prisľúbili. Konkrétne podľa neho ide o 230 tankov, vyše 1550 obrnených vozidiel a „obrovské množstvo munície“. TASR o tom informuje na základe správy agentúr DPA a AFP.

Stoltenberg dodal, že vďaka takejto pomoci bude mať Ukrajina „silnú pozíciu“ na to, aby opätovne získala svoje územie, ktoré momentálne okupujú ruské sily. 

SITA/AP Photo/Matthias Schrader

Šéf NATO vyzdvihol takúto „bezprecedentnú vojenskú podporu Ukrajiny“ zároveň však varoval, že Západ by nikdy nemal podceňovať Rusko. Moskva totiž podľa jeho slov mobilizuje stále viac pozemných síl a „je ochotná vyslať (do bojov aj na smrť) tisícky vojakov. “

Krajiny NATO musia podľa jeho slov v tomto podľa všetkého zdĺhavom konflikte „zachovať svoj kurz a naďalej poskytovať Ukrajine to, čo potrebuje na to, aby zvíťazila. “ Na júlovom summite NATO v Litve sa podľa Stoltenberga stanoví plán "viacročnej podpory" pre Ukrajinu. 

Šéf NATO privítal stredajší telefonát ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, ktorý bol vôbec prvým rozhovorom tejto dvojice od vlaňajšieho vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu. Zároveň však podotkol, že tento telefonát „nič nemení na skutočnosti, že Čína stále neodsúdila“ ruskú inváziu. 

Čína oficiálne zastáva k ruskej agresii voči Ukrajine neutrálny postoj, ale Západ ju považuje za spojenca Ruska. Peking však čelí zo Západu narastajúcemu tlaku na to, aby sa pokúsil zohrávať v konflikte tzv. sprostredkovateľa

„Možno sa táto vojna skončí za rokovacím stolom,“ povedal na margo zmieneného telefonátu Stoltenberg. Zároveň však zdôraznil, že je na Ukrajine, aby sa rozhodla „za akých podmienok na (mierové) rozhovory pristúpi aj aký formát by tieto rozhovory mali mať.“

Vôbec možnosť akýchkoľvek „zmysluplných rokovaní“ si však podľa šéfa NATO vyžaduje, aby mala Ukrajina potrebnú vojenskú silu, ktorá Rusku vyšle veľmi jasný odkaz, že „na bojisku nezvíťazí.“

11:50 Protiofenzíva ukrajinských síl vyvoláva v Rusku úzkosť, tvrdí ISW

Očakávaná protiofenzíva ukrajinskej armády vyvoláva v Rusku „úzkosť“. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Tí poukazujú na vyhlásenia viacerých ruských predstaviteľov. Mecenáš žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin naznačil obavy zo zlepšujúcich sa poveternostných podmienok, v súvislosti s ktorými sa vyjadril, že umožnia ukrajinským ozbrojeným silám postupovať s plánmi na protiofenzívu. To sa v ostatných dňoch už deje v niektorých častiach Chersonskej a Luhanskej oblasti.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok na tlačovej konferencii v New Yorku zasa označil diskusie o potenciálnych rokovaniach po ukrajinskej protiofenzíve za schizofrenické. Jeden známy ruský vojnový bloger zasa naznačil, že Ukrajinci plánujú protiofenzívu tak, aby zničili oslavy 9. mája v Rusku.

ISW tvrdí, že nesúrodá rétorika v ruskom informačnom priestore okolo ukrajinskej protiofenzívy naznačuje nedostatok jednotnej stratégie na riešenie tohto problému.

Správa ISW sa tiež odvoláva na vyhlásenia námestníčky ukrajinského ministra obrany Hanny Maľarovej o pokračujúcich ruských snahách vyľudniť okupované územia. Cieľom kampane je podľa nej ľahšie opätovné osídlenie oblastí ľuďmi z Ruska.

„Rusko môže dúfať, že dovezie Rusov, aby zaplnili vyľudnené oblasti Ukrajiny s cieľom ďalej integrovať okupované oblasti do Ruska sociálne, administratívne, politicky a ekonomicky, čím sa skomplikujú podmienky pre reintegráciu týchto území do Ukrajiny,“ uviedol ISW.

8:45 Z ruského zajatia sa podľa Zelenského podarilo dostať už 2 279 ľudí

Od začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine prepustili z ruského zajatia 2 279 Ukrajincov, medzi ktorými boli členovia armády i civilisti. Vo svojom nočnom príhovore to povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

„Dokázali sme z ruského zajatia na Ukrajinu dostať ďalších 44 ľudí, väčšina z nich sú vojaci. Pochádzajú z rôznych frontov. Sú medzi nimi obrancovia Azovstaľu, Mariupoľa, ďalších miest v Doneckej, Chersonskej, Charkivskej oblasti ... Dvaja z nich sú civilisti,“ povedal Zelenskyj a zároveň uistil, že tím, ktorý sa venuje výmenám zajatcov, pracuje na prepustení všetkých väzňov, aj civilistov, ktorých prepustenie je zložité, či ľudí, o ktorých mieste zadržiavania nie sú presné informácie. „Pamätáme si všetkých. Ukrajina musí priviesť naspäť všetkých svojich ľudí,“ skonštatoval.

V rámci najnovšej výmeny vojnových zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom Kyjiv prepustil 40 zajatcov a Moskva 44.

8:00 Útok na Mykolajiv si vyžiadal mŕtveho a 23 zranených

Nočný ruský útok na Mykolajiv si vyžiadal 23 zranených a jedného mŕtveho. Hovorkyňa ukrajinskej armády na juhu krajiny Natalia Humeňuková uviedla, že to bol útok strelami s plochou dráhou letu Kalibr a pátracie a záchranné operácie pokračujú. Vzniknuté požiare podľa nej už uhasili. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Hovorca južného velenia ukrajinskej armády Vladyslav Nazarov informoval, že nepriateľ vystrelil štyri strely z Čierneho mora. Odpálili ich s použitím špecifikácií oblasti a zmien trajektórie, aby sa skomplikovala detekcia, povedal.

7:20 FBI spolupracuje pri zbere dôkazov o ruských vojnových zločinoch

Ukrajina spolupracuje s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) aj s ďalšími bezpečnostnými službami USA na zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch spáchaných na jej území ruskými silami. Z bojísk zbierajú digitálne informácie vrátane geolokácie, vzoriek DNA, údajov z mobilných telefónov či analýzy častí tiel. Tvrdí to špeciálny agent FBI Alex Kobzanets, informuje v stredu stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dlhodobo zasadzuje za to, aby Rusko čelilo za vojnové zločiny na Ukrajine medzinárodnému stíhaniu. Zelenskyj v marci povedal, že ukrajinské úrady dosiaľ zaznamenali vyše 70.000 takýchto zločinov, ktorých je však podľa jeho slov omnoho viac.

FBI už rok a pol pomáha Ukrajine aj s vyhľadávaním ruských špiónov a kolaborantov pôsobiacich na území tejto krajiny. Šéf oddelenia Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) pre kybernetickú bezpečnosť Iľľa Viťuk tvrdí, že pri vyšetrovaní kybernetických zločinov je veľmi ťažké dokázať konkrétnu zodpovednosť. "Je pre nás veľmi dôležité získať čo najviac informácií o ruských kyberzločincoch," dodal s tým, že všetky takéto údaje ukrajinské úrady zhromažďujú a zaraďujú do vyšetrovania.

Sky News dodáva, že Ukrajina v tomto smere spolupracovala s USA ešte pred vypuknutím ruskej invázie. Práve americké bezpečnostné služby boli totiž už od roku 2015 jedným z hlavných aktérov v rámci snáh o odrazenie ruských kybernetických útokov na Ukrajine.

Správy z predchádzajúceho dňa 26.4.2023:

19:00 Kyjev a Moskva si vymenili viac ako 80 zajatcov

Ukrajina a Rusko si vymenili vojnových zajatcov. Kyjev prepustil 40 zajatcov a Moskva 44. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na predstaviteľov oboch krajín.

Vedúci úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že medzi zajatcami, ktorí sa vrátili domov, je 36 vojakov a seržantov a 6 dôstojníkov. „Ide o vojakov, pohraničníkov, príslušníkov národnej gardy a námorníkov,“ vysvetlil. Ako dodal, zvyšní dvaja prepustení zajatci sú civilisti.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Ukrajina prepustila 40 zajatcov, ktorí boli v „ohrození života“. Prepustených vojakov podľa rezortu prevezú do Moskvy na „liečbu a rehabilitáciu“.

16:30 Rusku treba zabrániť vo využívaní jadrových zariadení na vydieranie, povedal Zelenskyj na výročie Černobyľskej havárie

Černobyľská havária po sebe zanechala „obrovskú jazvu“ a Rusku treba zabrániť v používaní jadrovej energie na vydieranie sveta. V stredu sa tak pri príležitosti 37. výročia najhoršej jadrovej havárie v dejinách vyjadril ukrajinský prezident. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Musíme urobiť všetko, aby sme zabránili teroristickému štátu v používaní jadrových zariadení na vydieranie Ukrajiny a sveta,“ napísal Zelenskyj na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

37 years ago, the Chornobyl NPP accident left a huge scar on the whole world. It’s been more than a year since the liberation of the plant from the invader. We must do everything to prevent the terrorist state from using nuclear power facilities to blackmail 🇺🇦 and the world. pic.twitter.com/q1QNDniXg4

— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 26, 2023

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov skonštatoval, že „mlčanie a klamstvá sovietskeho totalitného režimu o tragédii viedli k strašným následkom, ktoré ďaleko presiahli hranice modernej Ukrajiny“.

„Dnes barbarské ruské útoky v blízkosti ukrajinských jadrových zariadení, okupácia Zaporižžskej JE (jadrovej elektrárne) a jej premena na vojenskú základňu vystavujú svet riziku ďalšej katastrofy, ktorej rozsah by mohol prekonať haváriu v Černobyľskej jadrovej elektrárni,“ dodal.

Ruské sily majú naďalej kontrolu nad spomenutou Zaporižžskou jadrovou elektrárňou, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe. Zariadenie v dôsledku intenzívneho ruského bombardovania v oblasti často odpájajú od ukrajinskej siete, čo vyvoláva obavy z možnej nehody.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi v stredu informoval, že sa pri príležitosti výročia zhováral so Zelenským a dodal, že organizácia pokračuje vo svojich snahách o ochranu Zaporižžskej JE.

Havária v Černobyle sa odohrala v noci z 25. na 26. apríla 1986 počas nevydareného testu, následkom ktorého sa prehrial a vybuchol jeden z reaktorov a začala unikať radiácia. V blízkosti ukrajinského mesta Prypiať zahynulo viac ako 30 ľudí a neskôr zomreli na následky ožiarenia podľa MAAE a Svetovej zdravotníckej organizácie aj mnohí ďalší.

V dôsledku nehody sa do vzduchu uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Kontaminované boli rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Z okolia elektrárne evakuovali asi 200-tisíc ľudí a zariadenie zakryli betónovým sarkofágom.

14:35 Si Ťin-pching v telefonáte so Zelenskym vyzval na rokovania Ruska s Ukrajinou

Čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, v ktorom vyzval na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou a pripomenul, že „v jadrovej vojne niet víťaza“. S odvolaním sa na čínske štátne médiá o tom informovala agentúra AP.

Si Ťin-pching ubezpečil Zelenského, že Čína je vo vojnovom konflikte na Ukrajine neutrálna a zasadzuje sa za mier. Si tiež zdôraznil, že jediným východiskom z vojny sú rokovania. 

SITA/AP PHOTO/ANDY WONG

Peking vo februári predložil svoj 12-bodový mierový plán na politické urovnanie medzi Moskvou a Kyjevom.

Oficiálne Čína zastáva k ruskej agresii voči Ukrajine neutrálny postoj, ale Západ ju považuje za spojenca Ruska. Samotné Rusko tiež nevynechá žiadnu príležitosť deklarovať svoje partnerstvo s Pekingom, doplnila AP.

Podľa britskej stanice BBC čínske ministerstvo zahraničných vecí deklarovalo, že už samotný fakt telefonátu medzi lídrami Číny a Ukrajiny svedčí o tom, že Čína má objektívny a nezaujatý postoj a ako veľká a vplyvná krajina cíti svoju zodpovednosť za aktuálne dianie.

10:10 Rusi zničili viac ako 60 ukrajinských kultúrnych pamiatok, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ruskí okupanti v doterajšom priebehu vojny zničili alebo poškodili „viac ako 60 múzeí a galérií“ v rôznych regiónoch Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Zelenskyj taktiež informoval o tom, že pri utorňajšom ruskom útoku s použitím rakiet S-300 na múzeum v Kupiansku v Charkivskej oblasti prišli o život dve ženy. Spomenuté mesto sa nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie. Zelenskyj zároveň doplnil, že pri nedávnych ruských útokoch v Chersonskej oblasti bol zničený kostol. „Tento kostol sa stal jedným zo stoviek kostolov a modlitební zničených ruskými útokmi.“

Prezident uviedol, že ruské sily vnikli do domu krymskotatárskeho aktivistu Abdurešita Džepparova na okupovanom Kryme. „Je to jeden z predstaviteľov národného hnutia Krymských Tatárov, aktivista za ľudské práva, občan Ukrajiny. Nie je známe, kde je teraz, čo sa s ním deje.“

9:00 USA predstavili návrh rezolúcie o ukrajinskom víťazstve vo vojne proti Rusku

V americkom Washingtone predstavili návrh rezolúcie Snemovne reprezentantov amerického Kongresu o podmienkach víťazstva Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinskú veľvyslankyňu v USA Oksanu Markarovovú.

Na brífingu za účasti amerických republikánov i demokratov, ako aj tretieho prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka, predstavili dokument, podľa ktorého Snemovňa reprezentantov podporuje víťazstvo Ukrajiny, obnovenie jej medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991 a integráciu Ukrajiny do NATO a iných euroatlantických inštitúcií.

Spojené štáty budú spolupracovať so svojimi spojencami a partnermi, aby zabezpečili, že Rusko zaplatí Ukrajine reparácie, medzinárodné spoločenstvo poskytne pomoc pri obnove Ukrajiny a vedenie Ruskej federácie sa postaví pred súd.

Informácie z predchádzajúceho dňa 25.4.2023:

19:15 Ukrajinská armáda zaznamenala okrajové zisky južne od Kreminny v Luhanskej oblasti

Ukrajinské ozbrojené sily dosiahli od pondelka „okrajové zisky“ južne od mesta Kreminna v Luhanskej oblasti. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Tí dodávajú, že Ukrajinci naďalej mieria na ruské logistické uzly v tylových častiach spomenutej oblasti.

Kreminna leží len 25 kilometrov severozápadne od Sjevjerodonecka, hlavného mesta Luhanskej oblasti, ktorá je jedinou ukrajinskou oblasťou plne okupovanou Ruskom.

ISW poukazuje na skutočnosť, že ukrajinská armáda dosiahla menšie pokroky severovýchodne od Verchnokamianskeho a juhovýchodne od Bilohorivky, ktoré ležia osemnásť, resp. dvanásť kilometrov od Kreminny.

18:24 Kremeľ poprel špekulácie, že Putin má dvojníkov a ukrýva sa v atómovom bunkri

Kremeľ označil za klamstvá špekulácie, že ruský prezident Vladimir Putin má dvojníkov a on sa schováva v atómovom bunkri. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy agentúry Reuters.

„Pravdepodobne ste počuli, že (Putin) má veľa dvojníkov, ktorí namiesto neho pracujú, kým on sedí v bunkri,“ povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov a zasmial sa. Ďalšie klamstvo, dodal. Ruský prezident podľa neho vždy bol a stále je megaaktívny a jeho spolupracovníci s ním len ťažko dokážu držať krok.

„Jeho energiu možno len závidieť. Zdravie mu možno, ak Boh dá, len priať. Samozrejme, nesedí v žiadnych bunkroch. Toto je tiež klamstvo,“ povedal Peskov. Kremeľ viackrát poprel špekulácie, že Putin je chorý. V Rusku sa majú budúci rok uskutočniť prezidentské voľby. Putin zatiaľ neoznámil, či sa bude uchádzať o znovuzvolenie.

Putin (70) je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj v rokoch 2000 až 2008. V rokoch 1999 a 2000 bol premiérom, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin. Bol ním aj v rokoch 2008 až 2012, keď bol prezidentom Dmitrij Medvedev. Ten v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.

17:45 Na ruskej strane padlo už takmer 188-tisíc vojakov, uvádza ukrajinská armáda

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 187 770 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 690 ruských vojakov.

⚡️ The General Staff of the Armed Forces of Ukraine published data on the combat losses of Russian troops as of April 25.

In total, about 187,770 Russians were liquidated.

👉 @Flash_news_ua pic.twitter.com/gOPMhaNBd4

— FLASH (@Flash_news_ua) April 25, 2023

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 688 tankov, 7 151 bojových obrnených vozidiel, 5 784 vozidiel a palivových nádrží, 2 863 delostreleckých systémov, 539 odpaľovacích raketových systémov, 291 systémov protivzdušnej obrany, 294 vrtuľníkov, 308 lietadiel, 2 437 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 345 kusov špeciálnej techniky.

15:55 Červené námestie v Moskve bude do 10. mája pre verejnosť uzavreté

Červené námestie v Moskve bude od 27. apríla do 10. mája pre verejnosť uzavreté. Dôvodom je príprava a samotné konanie slávnostných podujatí pri príležitosti 78. výročia víťazstva nad fašizmom v druhej svetovej vojne. V utorok o tom s odvolaním sa na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu informovala britská stanica BBC.

Na Červenom námestí sa každý rok koná prehliadka za účasti vojenskej techniky. Očakáva sa, že tento rok cez námestie prejde viac ako 10.000 vojakov a 125 kusov vojenskej techniky. Na podujatí plánuje vystúpiť aj ruský prezident Vladimir Putin.

Vojenské prehliadky usporadúvané 9. mája boli však vo viacerých regiónoch Ruska a na okupovanom Kryme "z bezpečnostných dôvodov" zrušené. 

Nebudú sa konať ani medzičasom tradičné sprievody Nesmrteľného pluku, keď ulicami ruských miest 9. mája pochodujú ľudia nesúci fotografie svojich príbuzných — účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny, odbojárov, väzňov koncentračných táborov alebo ľudí, ktorí prežili blokádu Leningradu.

Vlani, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, sa akcia Nesmrteľný pluk v Moskve konala aj za účasti Vladimira Putina.

14:28  V Rusku zatkli bývalého veliteľa vagnerovcov, ktorý sa priznal k zabíjaniu detí

Ruské úrady zatkli jedného z bývalých veliteľov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Azamata Uldarova, ktorý nedávno exilovej ľudskoprávnej organizácii povedal, že vagnerovci zabíjali na východe Ukrajiny deti a civilistov. TASR o tom informuje na základe utorňajšej správy stanice Sky News. 

Zmienené tvrdenia Uldarova zazneli vo videorozhovore, ktorý na svojej webstránke zverejnila ruská exilová ľudskoprávna organizácia Gulagu.net. Tá sídli vo Francúzsku a informuje o korupcii, týraní a ďalších zverstvách odohrávajúcich sa v Rusku. Na videozázname sa spolu s Uldarovom objavil aj ďalší bývalý vagnerovec, a síce Alexej Savič. 

Aktivista a zakladateľ Gulagu.net Vladimir Osečkin informoval, že Uldarovovi sa vyhrážal smrťou vyšetrovací výbor ruskej Saratovskej oblasti, ako aj štyria ďalší vagnerovci, a to údajne pre jeho vyjadrenia zamerané proti šéfovi tejto žoldnierskej skupiny Jevgenijovi Prigožinovi.

Zatknutie Uldarovova podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) naznačuje, že vagnerovcom veľmi záleží na podnecovaní účasti svojich bojovníkov na takýchto zverstvách, aby tak podporili súdržnosť ich jednotiek. 

13:40 Medvedev opäť vyhlasuje, že hrozí vypuknutie svetovej vojny

Ruský exprezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že svet je pravdepodobne "na pokraji vypuknutia novej svetovej vojny". Dodal tiež, že stále narastá riziko "jadrovej konfrontácie". TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Svet je postavený na hlavu a pravdepodobne sa nachádza na pokraji novej svetovej vojny,“ povedal Medvedev na konferencii v Moskve. Dodal, že takáto svetová vojna nie je nevyhnutná, no "riziká jadrovej konfrontácie stále narastajú a sú vážnejšie než obavy z klimatickej zmeny".

SITA/EKATERINA SHTUKINA, SPUTNIK, KREMLIN POOL PHOTO VIA AP

Dmitrij Medvedev je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a je horlivým zástancom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Kedysi bol pritom v Rusku i na Západe považovaný za liberála. 

Rétorika bývalého ruského prezidenta Medvedeva je od začiatku konfliktu na Ukrajine stále agresívnejšia, píše agentúra Reuters.

11:55 Rusko zaznamenáva denne o 30 percent menej padlých vojakov než v marci

Priemerný denný počet padlých ruských vojakov na Ukrajine klesol za posledný mesiac „s veľkou pravdepodobnosťou o zhruba 30 percent“. Vo svojej utorňajšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že priemerný denný počet obetí na ruskej strane klesol za toto obdobie o 208. V marci pritom zomieralo denne v bojoch na Ukrajine 776 ruských vojakov, zatiaľ čo v apríli je to zatiaľ v priemere len 568 vojakov denne. 

Britský rezort obrany uvádza, že jeho tajné služby nie sú schopné overiť ukrajinskú metodiku týchto výpočtov, ktoré sú však podľa neho vo všeobecnosti pravdepodobne správne.

K poklesu strát životov na ruskej strane podľa britského ministerstva zrejme došlo po tom, ako sa Moskve nepodarilo naplniť ciele svojej tzv. zimnej ofenzívy, a teda obsadiť Donbas, pričom následne sa začala pripravovať na očakávanú jarnú ukrajinskú protiofenzívu. 

10:30 Rusko začalo na Ukrajine používať nové tanky T-14 Armata

Rusko začalo pri ostreľovaní ukrajinských pozícií na Ukrajine používať svoje nové tanky typu T-14 Armata. Tieto bojové vozidlá „sa však zatiaľ nezúčastnili na priamych útočných operáciách“. V utorok to uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

Tanky Armata sú vybavené silnejšou ochranou bočných strán a ich posádky absolvovali výcvik bojovej koordinácie na cvičisku na Ukrajine, uviedla agentúra RIA Novosti.

SITA/AP Photo/Alexander Zemlianichenko)Vojenská prehliadka pri príležitosti osláv 77.vyročia víťazstva v druhej svetovej vojne. Tank T-14 Armata, Červené námesitie, Moskva, 6.5.2022.

Tanky T-14 Armata majú automaticky ovládanú vežu bez ľudskej posádky. Do veže je zabudovaný diaľkovo ovládaný kanón 2A82 kalibru 125 mm. Z veže sa dajú odpaľovať aj diaľkovo navádzané protitankové strely. Trojčlenná posádka sa nachádza v oddelenom priestore, ktorý je chránený viacvrstvovým kompozitným pancierom. Tank dosahuje najvyššiu rýchlosť 80 kilometrov za hodinu.

Britská vojenská rozviedka v januári uviedla, že ruské sily na Ukrajine sa zdráhali nasadiť prvú várku nových tankov pre ich nevyhovujúci stav. V jej správe sa ďalej píše, že nasadenie tankov T-14 by bolo veľmi riskantné rozhodnutie, ktoré Rusko s najväčšou pravdepodobnosťou prijalo najmä z propagandistických dôvodov.

Jedenásť rokov vývoja bolo poznačených meškaním, zmenšovaním plánovaného počtu vyrobených kusov a množstvom problémov vo výrobe," konštatovala britská rozviedka.

7:46 Objem munície dodávanej Kyjevu podľa šéfa európskej diplomacie musí rásť rýchlejšie

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v pondelok na schôdzke ministrov zahraničných vecí Európskej únie vyhlásil, že množstvo dodanej munície Ukrajine „musí v najbližších dňoch rásť rýchlejšie". „Ukrajine bolo dodaných viac ako tisíc rakiet a množstvo munície, ktoré stále rastie, ale v najbližších dňoch musí rásť rýchlejšie," povedal Borrell na stretnutí ministrov zahraničia Únie v Luxemburgu. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Borrell dodal, že krajiny EÚ naďalej plnia svoj sľub dodať Ukrajine muníciu pre delostrelectvo, ďalšiu muníciu a rakety v hodnote jednej miliardy eur. Podľa jeho slov Európska únia už Kyjevu poskytla vojenskú pomoc v celkovej sume viac ako 13 miliárd eur.

Správy z dňa 24.4.2023:

20:20 Zelenskyj sa stretol s estónskou premiérkou Kallasovou v Žytomyrskej oblasti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretol s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou v ukrajinskej Žytomyrskej oblasti. „Ak by každý líder a každý štát boli rovnako zásadoví pri ochrane našej spoločnej slobody na kontinente, ruská agresia by už bola bezpochyby porazená," povedal Zelenskyj Kallasovej, čím ocenil podporu Ukrajiny zo strany Estónska od začiatku ruskej invázie. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinský prezident a estónska premiérka sa stretli v Žytomyrskej oblasti preto, že Estónsko tam začalo ako prvý spojenec Ukrajiny priamo pomáhať pri rekonštrukcii infraštruktúry, uviedol úrad ukrajinského prezidenta. Podľa Zelenského tento krok sa môže stať „príkladom" pre ostatných spojencov.

19:45 Rusi sa snažia evakuovať obyvateľov východného brehu Dnipra v Chersonskej oblasti

Ruské okupačné úrady v Chersonskej oblasti na východnom brehu rieky Dnipro sa podľa zástupcu šéfa ukrajinskej Chersonskej regionálnej rady Jurija Sobolevského snažia z oblasti evakuovať civilné obyvateľstvo. Sobolevskyj pre televíziu CNN povedal, že Rusi sa už dva týždne snažia donútiť civilistov v mestách pri rieke Dnipro, aby opustili svoje domovy. Podľa jeho slov ide o mestá Olešky, Kachovka a Nová Kachovka. Evakuácie podľa neho oznámili aj menšie obce v blízkosti rieky Dnipro.

Pokiaľ ide o akcie ukrajinskej armády na východnom brehu rieky Dnipro, Sobolevskyj povedal:  „Nepretržite tam ničia vojenské ciele, čím redukujú bojovú kapacitu nepriateľa v tento oblasti. Deje sa to každý deň.“

SITA/AP PhotoKachovka

17:00 Ukrajina pracuje s Ruskom na výmene všetkých vojnových zajatcov

Ukrajina vedie s Ruskom rozhovory o výmene všetkých vojnových zajatcov. Uviedol to v pondelok riaditeľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Dosiaľ obe krajiny pri takýchto výmenách zvyčajne prepúšťali rovnaké počty zadržaných vojakov. Koľko ich celkovo zajali, nie je známe. Rusko má však údajne podstatne viac ukrajinských zajatcov ako Ukrajina ruských.

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky tiež uviedol, že výmena zajatcov ešte počas vojny je „bezpríkladným prípadom v dejinách.“ Ukrajina sa už 14 mesiacov bráni proti ruskej invázii. Podľa Kyjeva sa pri doterajších výmenách z ruského zajatia dostalo viac ako 2300 Ukrajincov.

12:20 Rusko núti lekárov z okupovaných oblastí Ukrajiny pridať sa do armády

Rusko núti lekárov v okupovaných oblastiach, aby sa pridali do armády. Dôvodom je akútny nedostatok ruského zdravotníckeho personálu na bojisku. V pondelok to uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Ruské jednotky v okupovanom meste Berďansk v Záporožskej oblasti na Ukrajine nútia miestnych lekárov, ktorí dostali ruské cestovné doklady, aby sa zapísali do vojenskej služby. Ruskí vojaci majú údajne „katastrofálny nedostatok zdravotníckych pracovníkov na bojiskách.“

Rusi sa lekárom vyhrážajú, že ak do vojenskej služby odmietnu nastúpiť, prídu o prácu.

 Sky News pripomína, že Berďansk okupujú ruské jednotky od vlaňajšieho februára. Už približne mesiac po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa začali objavovať informácie, že ruskí vojaci rozdávajú obyvateľom mesta ruské pasy.

Aj britské tajné služby v pondelok uviedli, že Rusko využíva v okupovaných častiach Ukrajiny cestovné pasy ako nástroj „rusifikácie.“ Obyvatelia okupovaných častí Chersonskej oblasti boli údajne „varovaní, že tí, ktorí do 1. júna 2023 neakceptujú ruský pas, budú 'deportovaní' a ich majetok zhabaný,“ spresnilo ministerstvo.

11:10 Ruské jednotky budú iba s ťažkosťami odolávať protiofenzíve, uvádza ISW

Všetky ruské výsadkové jednotky sú už zapojené do útočných alebo obranných operácií na Ukrajine a Rusko by na spustenie akejkoľvek ofenzívy muselo nasadiť značné zálohy. V najnovšej aktualizácii to naznačujú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Tí dodávajú, že ruské jednotky sú navyše vyčerpané a dezorganizované.

Podľa ISW práve vyčerpanosť, dezorganizácia a roztrieštenosť budú pravdepodobne predstavovať významné prekážky pre vyhliadky Ruska na obranu kritických sektorov frontovej línie v prípade plánovanej a avizovanej ukrajinskej protiofenzívy. Ruské jednotky na Ukrajine údajne operujú v decentralizovaných a do značnej miery degradovaných formáciách.

Analytici taktiež prognózujú, že Ukrajina bude schopná viesť koordinovanú viacbrigádovú mechanizovanú ofenzívu s plným využitím deviatich brigád. Ak sa však predpoklady ISW ukážu ako nesprávne, potom budú nesprávne aj niektoré jeho hodnotenia a pozorovania a vyhliadky Rusov na udržanie ich pozícií budú lepšie, ako sa uvádza v správe ISW.

10:30 Ukrajinskí vojaci sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti

Ukrajinské ozbrojené sily sa zhromažďujú v Záporožskej oblasti, uviedol v pondelok na platforme Telegram tamojší Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. TASR informuje na základe správy denníka The Guardian.        

Podľa Rogova, ktorého citovali ruské štátne tlačové agentúry, sa v oblasti mesta Huľajpole momentálne nachádza 12.000 ukrajinských vojakov. Mesto sa nachádza priamo na kontaktnej línii v Záporožskej oblasti.

Britský denník pripomína, že Rogovove tvrdenia nebolo možné bezprostredne overiť. Záporožská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských administratívnych oblastí, o ktorých Rusko tvrdí, že si ich anektovalo – napriek tomu, že územia niektorých z nich úplne neobsadilo.

Americká ustanovizeň Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v novej analýze uvádza, že podľa geolokalizovaných záberov zverejnených prokremeľskými vojenskými blogermi si ukrajinskí vojaci vytvorili oporný bod aj neďaleko mesta Olešky v Chersonskej oblasti, ako aj „stabilné zásobovacie trasy“ k svojim pozíciám. Analytici sa všeobecne domnievajú, že ak Ukrajina pristúpi k jasnej protiofenzíve, dôležitým cieľom bude preraziť pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, čo si vyžiada prekročenie rieky Dneper na juhu krajiny.

SITA/AP Photo/Libkos

10:15 Prigožin oznámil, že už nebudú brať zajatcov ale rovno zabíjať

Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin oznámil, že bojovníci jeho súkromnej vojenskej spoločnosti už na Ukrajine nebudú brať zajatcov, ale „zabijú každého na bojisku“. Vyjadril sa tak prostredníctvom svojho kanála na komunikačnej platforme Telegram. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Prigožin to povedal v reakcii na audiozáznam, ktorý zverejnili 23. apríla na Telegrame tvrdiac, že obsahuje zachytený rozhovor medzi ukrajinskými vojakmi, ktorí sa rozhodli zastreliť zraneného Wagnerovca. Údajní ukrajinskí vojaci sa vraj na nahrávke rozprávajú po rusky a keď sa jeden spýta druhého, čo má spraviť so zraneným mužom, ktorého „vydymili z diery“, ten mu odpovedá, aby ho zastrelil.

Zakladateľ Wagnerovej skupiny vyhlásil, že nebudú „porušovať pravidlá ľudskosti a každého jednoducho zabijeme na bojisku“. Toto nové „pravidlo“ nazval „zákon 300“, pričom náklad 300 je sovietsky vojenský termín používaný pre zraneného vojaka. „Budeme zabíjať všetkých na bojisku. Už nebudeme brať žiadnych zajatcov,“ skonštatoval Prigožin, no zároveň priznal, že momentálne nevedia meno údajne zabitého zajatca.

SITA/AP Photo

10:00 Rusko tvrdí, že odrazilo útok dronmi na Sevastopol na anektovanom Kryme

Podľa jeho vyjadrení bolo jedno bezpilotné lietadlo zničené a ďalšie explodovalo. „V meste je už pokoj, všetky jednotky a služby však zostávajú v pohotovosti,“ dodal.

Moskva anektovala Krymský polostrov vrátane Sevastopola v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. Kyjev na vyjadrenia Razvožajeva bezprostredne nereagoval. Ukrajina sa takmer nikdy verejne nehlási k zodpovednosti za útoky na území Ruska a na Moskvou ovládaných územiach Ukrajiny, pripomína denník.

Podobné explózie bolo podľa ukrajinských médií v Sevastopole naposledy počuť vo februári tohto roka. Vtedy Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dron nad tamojšou tepelnou elektrárňou Balaklava.

Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch Kerčským mostom, ktorý spája anektovaný Krym s Ruskom a predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny.

7:40 Bachmutu sa nemôžeme vzdať, uviedol Zelenskyj

Ukrajina sa nemôže vzdať snahy o udržanie Bachmutu, pretože jeho dobytie ruskými silami by mohlo poskytnúť odrazový mostík pre postup na Kramatorsk a Sloviansk. V rozhovore pre televíziu Al-Arabíja to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

„Je pre nás nemožné vzdať sa Bachmutu, pretože by sme tým (pomohli) rozšíriť bojový front a dali by sme ruským silám a Wagnerovcom šancu obsadiť viac našich území,“ vyjadril sa Zelenskyj s tým, že ak sa Rusko zmocní Bachmutu, môže ho použiť ako odrazový mostík pre postup na dve väčšie mestá v Doneckej oblasti, po ktorých už dlho túži: Kramatorsk a Sloviansk.

Napriek tomu, že niektorí analytici tvrdia, že mesto má malú strategickú hodnotu, Zelenskyj trvá na tom, že Ukrajina sa tohto východoukrajinského mesta nevzdá a vyzval všetkých, aby ho „navštívili, aby pochopili, čo sa môže stať a aké sú hrozby“.

Zelenskyj tiež v rozhovore vyjadril presvedčenie o schopnosti Ukrajiny odraziť ruskú inváziu a uviedol, že ukrajinské sily sa pripravujú na protiofenzívu. „Nemôžem situáciu opísať ako dobrú, ale bojujeme. Sme silnejší ako pred rokom,“ skonštatoval.

Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval spojencom za ich podporu, no poznamenal, že poskytovaním pomoci Ukrajine pomáhajú aj sami sebe. „Pravdou je, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví, a to je každému jasné,“ uviedol a dodal, že Ukrajina však môže Rusko zastaviť. „Takže našim spojencom, podporte nás, pretože v prvom rade je to malá cena, ktorú musíte zaplatiť, pretože Rusko pôjde ďalej,“ povedal ďalej a dodal, že ruský vodca Vladimir Putin bojuje na Ukrajine o svoj život, nie o svoju krajinu.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.