Informácie z predchádzajúceho dňa 9. 7. 2023:
19:00 Ruské útoky na Kyjev si vyžiadali už vyše 170 civilných obetí
Ruské útoky na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev si od vlaňajšieho začiatku invázie celkovo vyžiadali už viac než 170 obetí z radov civilistov. Informoval o tom v nedeľu kyjevský primátor Vitalij Kličko.
V dôsledku ruského ostreľovania bolo za rovnaké obdobie podľa Klička zničených vyše 400 kyjevských obytných budov, uviedla spravodajská televízia Sky News. Medzi viac než 170 zaznamenanými civilnými obeťami je aj sedem detí. Šéf Kremľa Vladimir "Putin potrebuje naše územie, ale nás Ukrajincov nepotrebuje. Preto zabíja civilistov," komentoval zverejnenú bilanciu primátor Kličko.
Ruské vojská mali podľa pôvodného plánu hneď v prvých dňoch invázie z vlaňajšieho februára obsadiť Kyjev, čo sa im však pre odhodlaný odpor Ukrajincov nepodarilo. Odvtedy sa ukrajinská metropola stáva opakovaným terčom útokov ruských rakiet a dronov, ktoré často prichádzajú počas noci.
Protivzdušná obrana posilnená západnými systémami dokáže už do veľkej miery ochrániť obyvateľov Kyjeva pred opakovanými ruskými útokmi, civilistov však aj naďalej môžu ohroziť časti zostrelených rakiet a bezpilotných lietadiel.
14:30 Rusi údajne zostrelili nad Krymom raketu
Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili v nedeľu pri meste Kerč ležiacom na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym raketu s plochou dráhou letu. Na svojom účte v aplikácie Telegram to oznámil Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
„Žiadam všetkých, aby zostali pokojní a dôverovali iba overeným zdrojom informácií, “napísal Aksionov. Incident si podľa neho nevyžiadal žiadne škody ani obete. Aksionov nekonkretizoval, odkiaľ bola raketa odpálená.
Ruské štátne médiá v rovnakom čase informovali o dočasnom zastavení dopravy na Kerčskom (Krymskom) moste, spájajúcom Rusko s Krymom, v oboch smeroch. Predstaviteľ okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov na svojom telegramovom kanáli uviedol, že podľa predbežných informácií sa tak stalo z dôvodu „pokusu (ukrajinských) nacistov“ zaútočiť na úsek mosta v Kerčskej oblasti.
Ruskom dosadený minister dopravy Krymskej republiky Nikolaj Lukašenko neskôr oznámil, že doprava na moste bola obnovená. Rusko anektovalo Krym, kde má základňu čiernomorskej flotily, v roku 2014.
13:00 Rusko za 500 dní vojny nedosiahlo žiaden zo svojich cieľov
Za 500 dní vojny na Ukrajine Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich plánovaných cieľov. Vo svojej pravidelnej správe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.
„Ruská armáda mala v úmysle dobyť Kyjiv do troch dní, ale nesplnila žiadny zo zamýšľaných cieľov na Ukrajine,“ pripomína ISW. Odhodlaný a obratný ukrajinský odpor si podľa neho vynútil vyvrcholenie viacerých ruských ofenzív, vrátane tej namierenej na hlavné mesto, a oslobodil Sumskú a Černihivskú oblasť, ako aj časti Charkivskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, ktoré ruské sily dočasne obsadili.
Inštitút poukazuje na to, že „ukrajinské sily si zaistili a udržali iniciatívu a vedú protiofenzívne operácie pozdĺž väčšiny frontovej línie s ruskými silami zameranými takmer výlučne na snahu udržať ukrajinské územia, ktoré stále okupujú“.
Ukrajina si podľa ISW dokázala zabezpečiť nezávislosť vďaka pomoci zo Západu, ale čelí kritickej úlohe oslobodiť strategicky dôležité územia, ktoré sú stále pod ruskou kontrolou.
11:30 Velitelia oslobodení pri výmene väzňov sa chcú vrátiť na front
Ukrajinskí velitelia, ktorí bránili oceliareň Azovstaľ v Mariupoli a boli v ruskom zajatí, sa chcú po výmene zajatcov vrátiť na bojisko. Svoj úmysel oznámili na tlačovej konferencii vo Ľvive, kam v sobotu prišli s prezidentom Volodymyrom Zelenským z Turecka. V meste ich podľa záberov prišli vítať davy ľudí. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Najdôležitejšie pre dnešok je, že ukrajinská armáda sa chopila strategickej iniciatívy na frontovej línii a postupuje každým dňom vpred,“ povedal veliteľ pluku Azov Denys Prokopenko. Návrat na front je podľa neho dôvod, prečo s ďalšími prišiel späť na Ukrajinu.
Pätica veliteľov bola medzi 215 ukrajinskými obrancami, ktorých oslobodili v rámci výmeny zajatcov s Ruskom ešte v septembri 2022. Na základe dohody s Ruskom však mali piati lídri pluku Azov zostať v Turecku až do konca vojny, pričom tam boli pod osobnými zárukami ochrany a bezpečnosti tamojšieho prezidenta.
Kremeľ v sobotu skritizoval Turecko za prepustenie veliteľov. Jeho hovorca Dmitrij Peskov podľa spravodajského portálu Sky News povedal, že Turecko porušilo dohodu.
SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP
Správy z predchádzajúceho dňa 8.7.2023:
20:00 Zelenskyj sa stretol s pravoslávnym patriarchom; poďakoval za podporu Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodyr Zelenskyj sa v sobotu stretol v Istanbule s pravoslávnym ekumenickým patriarchom a konštantinopolským arcibiskupom Bartolomejom I., ktorému poďakoval za duchovnú podporu Ukrajiny, informovala agentúra DPA.
Patriarcha, ktorý je nominálnou hlavou pravoslávneho kresťanstva, verejne kritizuje ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a tiež ruskú pravoslávnu cirkev za to, že ruskú inváziu neodsúdila. „Ďakujem ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi za duchovnú podporu Ukrajiny a Ukrajincov, za modlitby za mier pre celú našu krajinu, pre všetkých našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.
Ukrajinský prezident sa podľa vlastných slov zúčastnil na „spomienkovej modlitbe na obete vojny na Ukrajine,“ ktorá sa konala v pravoslávnom katedrálnom Chráme svätého Juraja v Istanbule. Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu zverejnila vyhlásenie, v ktorom konštantinopolský patriarcha uviedol, že sa modlí za mier na Ukrajine a vyzval na „urýchlenú repatriáciu ukrajinských detí vzatých do Ruska.“
Bartolomej I. sa v roku 2019 dostal do sporu s Moskvou po tom, čo napriek nesúhlasu Ruska oficiálne uznal nezávislosť ukrajinskej pravoslávnej cirkvi od moskovského patriarchátu.
18:35 Zelenskyj sa vrátil z Turecka aj s piatimi veliteľmi obrancov Azovstaľu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka spoločne s piatimi bývalými veliteľmi ukrajinských vojakov, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ pred útokmi ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízna stanica Sky News.
Zelenskyj už krátko pred svojim návratom do vlasti avizoval, že spoločne s ním príde aj skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do ruského zajatia. Po Zelenského návrate bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií Zelenskyj pózuje s vojakmi na palube lietadla.
SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP
Ide o piatich veliteľov tzv. pluku Azov a iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa zabarikádovali poslední ukrajinskí obrancovia.
Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch.
Piati velitelia pluku Azov sa z ruského zajatia dostali v rámci výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom vlani v septembri. V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko, boli po prepustení prevezení do Turecka, kde mali zostať pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine. Prečo sa napokon vrátili z Turecka so Zelenským, nebolo bezprostredne jasné.
Po príchode do Turecka sa piati velitelia vlani na jeseň zvítali so svojimi príbuznými a dostali Rad Zlatej hviezdy a titul Hrdinu Ukrajiny, ktoré im udelil prezident Zelenskyj.
Повертаємося додому з Туреччини й повертаємо додому наших героїв.
— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) July 8, 2023
Українські воїни Денис Прокопенко, Святослав Паламар, Сергій Волинський, Олег Хоменко, Денис Шлега нарешті будуть із рідними.
Слава Україні!
——
We are returning home from Türkiye and bringing our heroes home.… pic.twitter.com/SLX3RIWPiy
16:40 Máme päť princípov pre používanie kazetovej munície, povedal Reznikov
Ukrajina sa zaviazala dodržiavať päť zásad pri používaní kazetovej munície, ktorú jej sľúbili Spojené štáty. Ukrajinský minister Oleksij Reznikov to uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter, kde tiež napísal, že tieto princípy Kyjiv jasne komunikoval všetkým partnerom. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície, vstúpil do platnosti v roku 2010 a dosiaľ ho podporilo viac ako 100 krajín. Rusko ani Ukrajina však nie sú jeho zmluvnými štátmi. Rusi používajú kazetovú muníciu prakticky od začiatku invázie. Ukrajinské sily začali nedávno používať kazetovú muníciu z Turecka.
SITA/AP Photo/Virginia Mayo
14:00 Rusi ostreľovali mesto Lyman, zahynulo 6 ľudí a 5 je zranených
Šesť ľudí prišlo o život a ďalších päť utrpelo zranenia pri sobotňajšom ruskom raketovom útoku na mesto Lyman na východe Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Najmenej šesť ľudí bolo zabitých a päť zranených... Okolo 10.00 h (09.00 h SELČ) zaútočili Rusi na mesto viacerými raketami, “uviedol Kyrylenko na platforme Telegram.
Útok zasiahol obytnú oblasť, pričom na mieste zasahovala polícia aj zdravotníci. Poškodený bol podľa Kyrylenka aj jeden dom a taktiež obchod, uvádza stanica Sky News.
Mesto Lyman v Doneckej oblasti je považované za dôležitý dopravný uzol. Ukrajinská armáda ho znovu získala vlani na jeseň. Pre ruskú armádu bola jeho strata veľkým neúspechom, keďže jej slúžilo ako zmienený dopravný aj logistický uzol, z ktorého sa koordinovali ruské vojenské operácie v severnej časti Doneckej oblasti.
SITA/National Police of Ukraine via AP
12:00 Zelenského rodné mesto Kryvyj Rih sa stalo terčom útoku dronmi
Mesto Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny sa v noci na sobotu stalo terčom ruského útoku dronmi. Zasiahnutý bol tamojší poľnohospodársky závod a zranenia utrpel jeden muž, informoval Serhij Lysak, gubernátor Dnepropetrovskej oblasti. TASR o tom píše na základe správ staníc CNN a Sky News.
„Nepriateľ zaútočil v noci na Kryvyj Rih. Použil bezpilotné lietadlá, “napísal Lysak na príspevku na platforme Telegram. Zranený 26-ročný muž je hospitalizovaný, pričom Lysak jeho stav označil za stredne ťažký. Po útoku vypukli podľa jeho slov v meste dva požiare, ktoré sa rozšírili na plochu 360 metrov štvorcových, kým sa ich podarilo uhasiť. Zničených pri tom bolo niekoľko skladov a vozidiel.
Kryvyj Rih je rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Terčom ruských útokov sa stal počas vojny už niekoľkokrát a je známe, že ruský prezident Vladimir Putin sa na toto mesto zameriava pri symbolických dátumoch, uvádza Sky News.
Najnovší útok tiež zapadá do takéhoto scenára, keďže sa odohral pri príležitosti 500. dňa ruskej invázie na Ukrajinu.
10:40 Zelenskyj navštívil pri príležitosti 500. dňa invázie Hadí ostrov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil pri príležitosti 500. dňa ruskej invázie na Ukrajinu Hadí ostrov južne od Odesy, ktorý sa hneď na začiatku invázie stal symbolom odhodlania Ukrajincov. V sobotu to uviedla agentúra AFP, informuje TASR.
„Dnes sme na Haďom ostrove, ktorý rovnako ako celá Ukrajina nikdy nepadne do rúk okupantov, lebo sme krajina odvážnych... Chcem sa z tohto miesta víťazstva poďakovať všetkým našim vojakom za týchto 500 dní,“ vyhlásil Zelenskyj vo videu na sociálnych sieťach. Nie je jasné, kedy presne bolo video zhotovené, dodáva AFP.
Ukrajinský prezident pricestoval na Hadí ostrov člnom a k pamätníku, ktorý je na ostrove postavený, položil kvety vo farbách ukrajinskej vlajky. Hadí ostrov v deň začiatku invázie 24. februára 2022 najskôr ostreľovalo ruské námorníctvo z plavidla Moskva a hliadkovacej lode Vasilij Bykov. Neskôr sa stal terčom útoku zo vzduchu, pri ktorom bola zničená všetka infraštruktúra.
Posádka vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, krížnika Moskva, obrancov ostrova vyzvala, aby sa vzdali. Ukrajinskí vojaci však nevyberavým spôsobom toto ultimátum odmietli. Ich legendárna veta „Ruská vojenská loď, choď do ...!“ sa stala jedným z najpovzbudzujúcejších hesiel prebiehajúcej vojny.
Krátko na to ruskí výsadkári ostrov obsadili a jeho posádku i civilistov zajali. Napokon ostrov však neudržali a koncom júna sa z neho stiahli. Medzičasom po zásahu raketou skončil na dne mora aj krížnik Moskva.
8:40 Zelenskyj sa poďakoval USA za balík obrannej pomoci
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok poďakoval svojmu americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi za „veľmi potrebný“ balík obrannej pomoci po tom, ako Washington vyhlásil, že Kyjevu pošlú kazetovú muníciu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan oznámil v piatok, že Spojené štáty pošlú Ukrajine kazetovú muníciu. Dodanie kazetovej munície Ukrajine schválil prezident Joe Biden. Sullivan však dodal, že oficiálne zásielku kazetovej munície Ukrajine oznámi Pentagón.
Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.
„Ukrajina nepoužije túto muníciu v cudzom štáte. Chráni si svojich občanov a akékoľvek zbrane bude používať tak, aby minimalizovala riziká pre občanov,“ vysvetlil Sullivan.
7:20 USA pošlú Ukrajine kazetovú muníciu
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena poskytne Ukrajine tisíce kusov kontroverznej kazetovej munície. V piatok to oznámil poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan s tým, že zároveň podniknú kroky na riešenie obáv spojencov z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) týkajúcich sa nebezpečenstva, ktoré predstavuje pre civilistov.
Rozhodnutie prišlo len pár dní pred samitom NATO v Litve, kde bude prezident Biden pravdepodobne čeliť otázkam spojencov, prečo by USA poslali na Ukrajinu zbraň, ktorú viac ako dve tretiny členov aliancie zakázali.
Podľa Sullivana poskytnú Spojené štáty muníciu so zníženou „chybovosťou“, čo by malo znamenať menej nevybuchnutých nábojov, ktoré môžu mať za následok neúmyselné úmrtia civilistov.
Kazetová munícia bude súčasťou nového balíka americkej vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov. Zbrane budú pochádzať zo zásob Pentagonu a budú medzi nimi obrnené vozidlá Bradley a Stryker a celý rad munície, napríklad pre húfnice a salvové raketomety HIMARS.
Ukrajinskí predstavitelia od minulého roka tlačili na USA, aby poskytli muníciu. Washington sa však zdráhal poskytnúť ju pre riziko, ktoré by mohla predstavovať pre civilistov, a tiež preto, že niektorí kľúčoví spojenci USA vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka sú signatármi zákazu kazetovej munície.
Medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície, vstúpil do platnosti v roku 2010 a dosiaľ ho podporilo viac ako 100 krajín. Rusko ani Ukrajina však nie sú jeho zmluvnými štátmi. Rusi používajú kazetovú muníciu prakticky od začiatku invázie. Ukrajinské sily začali nedávno používať kazetovú muníciu z Turecka.
Správy z predchádzajúceho dňa 7.7.2023:
20:30 Rozviedka počas vzbury vagnerovcov odpočúvala Prigožina a Lukašenka
Nemecká Spolková spravodajská služba (BND) dokázala získať prístup k rozhovorom medzi lídrom ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom a samozvaným prezidentom Bieloruska Alexandrom Lukašenkom počas vzbury v Ruskej federácii na konci júna. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na spoločné vyšetrovanie nemeckých vysielateľov WDR a NDR.
Nemecká rozviedka podľa médií odpočúvala telefonické rozhovory medzi vodcom vagnerovcov a Lukašenkom, keď diskutovali o podmienkach ukončenia vzbury. BND sa tak údajne priamo dozvedela o Lukašenkovej úlohe sprostredkovateľa medzi Prigožinom a ruským vodcom Vladimirom Putinom.WDR a NDR zároveň uvádzajú, že nemecká rozviedka mala už týždeň pred udalosťami nejasné dôkazy o možnej vzbure v Rusku a snažila sa tieto informácie potvrdiť u partnerov, no neúspešne a preto o nich neinformovala kancelára Olafa Scholza.
„Prvé varovanie o týchto udalostiach údajne BND nemeckej vláde poslala v piatok večer - deň predtým ako vagnerovci obsadili ruské vojenské objekty a mesto Rostov nad Donom,“ cituje Ukrajinská pravda.Minulý týždeň sa objavili informácie, že nemecká Spolková spravodajská služba začala internú kontrolu svojho zlyhania v súvislosti s predvídaním pokusu o štátny prevrat v Rusku a jej šéf Bruno Kahl údajne čelí demisii. Aktuálne informácie to však vyvracajú.
18:30 Nedostatok jednoty v súvislosti so Švédskom a Ukrajinou ohrozuje NATO
Nedostatok jednoty medzi členskými krajinami Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v otázke vstupu Švédska a Ukrajiny do aliancie ohrozuje silu organizácie. V piatok sa tak vyjadril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje spravodajský portál CNN.
„Očakávame od aliancie NATO jednotu. Sila NATO je v jednote,“ skonštatoval počas tlačovej konferencie v Bratislave. „Pre štáty NATO je veľmi dôležité vedieť, že sú chránené. A prostredníctvom jednoty sa cítia chránené. Myslím, že sú stále pochybnosti o Švédsku a otázky, či pozvať alebo nie Ukrajinu, myslím, že tomu chýba jednotnosť a myslím, že to ohrozuje silu aliancie NATO,“ dodal.
Zelenskyj pred samitom NATO, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v litovskom Vilniuse, podľa vlastných slov očakáva „kroky smerujúce k týmto pozitívnym výsledkom. Je to veľmi dôležité pre bezpečnosť celého sveta“.
16:10 Prezidentka verí, že NATO na summite poskytne Ukrajine víziu členstva
Prezidentka SR Zuzana Čaputová verí, že NATO poskytne Ukrajine na summite v litovskom Vilniuse víziu budúceho členstva. Obnovu Ukrajiny považuje za veľkú príležitosť pre slovenské firmy.
Hovorí o výborných bilaterálnych vzťahoch krajín. Poukázala aj na rozvíjajúcu sa spoluprácu, napríklad pri vývoji húfnice. Čaputová to uviedla po piatkovom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý poďakoval Slovensku za podporu, humanitárnu i vojenskú pomoc.
„Ako krajina chceme, aby vo vzťahoch medzi krajinami fungovali pravidlá, medzinárodné právo a nie princíp hrubej sily. To je aj dôvod, prečo podporujeme vašu krajinu v rôznych ohľadoch - ekonomicky, humanitárne, ale aj vojensky. Ako obeť nevyprovokovanej agresie máte pri vašej sebaobrane plné právo takúto podporu od nás očakávať,“ vyhlásila Čaputová smerom k Zelenskému. Vyzdvihla pomoc občanov SR a mimovládnych organizácií ľuďom z Ukrajiny.
SITA/Jana Birošová
Prezidentka podporila mierové iniciatívy, ktoré by mali viesť k spravodlivému mieru s rešpektom k suverenite Ukrajiny a jej územnej celistvosti. Podporu vyjadrila aj Zelenského mierovej iniciatíve, ktorú označila za perspektívne riešenie ruskej agresie.Upozornila i na pokračujúce utrpenie ukrajinských ľudí a každodenné obete. „Tento fakt nám nesmie zovšednieť," poznamenala.
Prezidentka vyzdvihla aj vojenskú pomoc Slovenska a rozvíjajúcu sa bilaterálnu spoluprácu v tejto oblasti. Pripomenula kontrakt na výrobu ďalších 16 slovenských húfnic Zuzana 2, z ktorých by mali byť prvé kusy dodané už v priebehu tohto leta.„Spoločne budeme našimi firmami vyvíjať aj nový typ húfnic, spolupracovať na spoločnej výrobe munície a zároveň naše podniky sa zapoja do odmínovania územia Ukrajiny,“ zhrnula.Intenzívnejšiu spoluprácu podľa Čaputovej treba podporiť rozvojom infraštruktúry.
16:00 Prezidenti Poľska, Litvy a Lotyšska varovali alianciu pred hrozbou z Bieloruska
Prezidenti Litvy, Poľska a Lotyšska v liste generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a lídrom aliancie varovali pred hrozbou, ktorú predstavujú „agresívne činy Ruska a vyvíjajúca sa situácia v Bielorusku“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.„Spolupráca medzi Ruskom a Bieloruskom zhoršila bezpečnosť regiónu a celého euroatlantického priestoru,“ vyjadrili sa podľa tlačového odboru litovského prezidenta Gitanas Nausėda, Andrzej Duda a Egils Levits.
sita/AP Photo/Mindaugas KulbisPoľský predseda vlády Andrzej Duda.
Prezidenti okrem iného poukázali na to, že Rusko využilo bieloruské územie v rámci jeho vojny na Ukrajine. Tiež tam umiestnilo taktické jadrové zbrane, čo je podľa nich eskalačný krok a „priama hrozba pre bezpečnosť našej komunity“.
12:45 Zelenskyj pricestoval na Slovensko
Prezident Zelenskyj tak pokračuje v sérii návštev krajín, ktoré podporujú Ukrajinu. Je to jeho druhá návšteva SR, ale prvá od začiatku rozsiahlej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
Po oficiálnom privítacom ceremoniáli na prednom nádvorí Prezidentského paláca budú nasledovať spoločné rokovania hláv štátov.
Diskutovať budú najmä o bezpečnostnej situácii, vrátane aktuálnej situácie na fronte, ako aj o ďalšej podpore Ukrajiny a o jej Mierovej iniciatíve, teda ukrajinského návrhu mierového riešenia na skončenie vojny.
Ďalšími témami rozhovorov bude podpora euroatlantických ambícií Ukrajiny aj v súvislosti s blížiacim sa samitom Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.
Kľúčovou témou však bude aj ďalší rozvoj bilaterálnej spolupráce, vrátane dopravných prepojení medzi oboma krajinami a účasti slovenských firiem na obnove Ukrajiny.
10:30 EÚ sa dohodla na polmiliardovom balíku na muníciu
Európska únia (EÚ) spravila v piatok skoro ráno významný krok pri schvaľovaní plánov týkajúcich sa zvýšenia produkcie munície a rakiet pre Ukrajinu. Predsedníctvo EÚ oznámilo, že členské štáty a Európsky parlament dosiahli dohodu „na urýchlenú mobilizáciu“ pol miliardy eur zo svojho rozpočtu na podporu výroby munície.
Uvedená dohoda nadväzuje na marcové rozhodnutie lídrov EÚ zvýšiť dodávky potrebnej munície na Ukrajinu. Súčasťou plánu bolo poslať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vytrvalo žiada o ďalšiu vojenskú pomoc, od munície po lietadlá a rakety.
„Je to ďalší dôkaz neochvejného záväzku EÚ podporovať Ukrajinu, posilňovať obrannú, technologickú a priemyselnú základňu EÚ a v konečnom dôsledku zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť a obranu občanov EÚ,“ povedala španielska ministerka obrany Margarita Roblesová.
Očakáva sa, že Spojené štáty v piatok oznámia dodávku kazetovej munície ako súčasti nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov. Údajne to potvrdili osoby oboznámené s rozhodnutím, ktoré však neboli oprávnené o ňom verejne hovoriť pred oficiálnym oznámením, pričom hovorili pod podmienkou anonymity.
7:30 Po ruskom útoku na Ľviv evidujú už deviatich mŕtvych civilistov
Počet obetí štvrtkového raketového útoku na západoukrajinské mesto Ľviv stúpol na deväť. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tamojšie úrady evidujú taktiež 42 zranených, medzi nimi i tri deti. Medzi obeťami je aj 95-ročná žena, ktorá prežila druhú svetovú vojnu.
Ukrajinské letectvo oznámilo, že pri útoku zostrelilo sedem z desiatich striel Kalibr vypálených Ruskom. Pátracie a záchranné operácie naďalej pokračujú.
Ľvivská vojenská správa predtým vo štvrtok uviedla, že to bol „najničivejší útok na civilistov v Ľvivskej oblasti od začiatku vojny“. Úrady tiež informovali, že útok zničil viac ako 30 domov, vyše 250 bytov, 10 internátov, dve univerzitné budovy, sirotinec a školu. Poškodil aj jednu rozvodňu v meste.
Správy z predchádzajúceho dňa 6.7.2023:
21:00 Pavel privítal na Pražskom hrade ukrajinského prezidenta Zelenského
Český prezident Petr Pavel privítal vo štvrtok na Pražskom hrade prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Nasledovať bude súkromné rokovanie hláv štátov a tiež spoločné pracovné rokovanie s delegáciami, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Približne o 20.30 h dorazila kolóna s ukrajinským prezidentom pred prvé nádvorie Pražského hradu. Na Hradčianskom námestí ho potleskom privítal dav ľudí. Následne si Zelenskyj podal ruku s českým prezidentom a po hymnách oboch krajín sa prezidenti prešli popri nastúpených príslušníkoch hradnej stráže. Ukrajinský prezident avizoval, že témou rokovaní s českými predstaviteľmi bude okrem vojenskej podpory Ukrajiny či summitu NATO aj európska a euroatlantická integrácia Ukrajiny, situácia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne či povojnová obnova Ukrajiny.
Zelenskyj sa okrem Pavla stretne aj s premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Šéfka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová na Twitteri uviedla, že návšteva ukrajinského prezidenta v ČR potvrdzuje silné spojenectvo medzi Českom a Ukrajinou.
Český vládny špeciál so Zelenským na palube pristál na Letisku Václava Havla vo štvrtok krátko pred 20.00 hod. Najvyššieho predstaviteľa Ukrajiny privítal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, fotografiu zverejnil na sociálnej sieti Twitter.
20:00 Zelenskyj pristál na Letisku Václava Havla, zamieri na Pražský hrad
Lietadlo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo štvrtok večer pristálo na Letisku Václava Havla v Prahe. Jeho program v Česku začne oficiálnym prijatím na Pražskom hrade, kde bude potom rokovať s prezidentom Petrom Pavlom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Český vládny špeciál, ktorý ukrajinského prezidenta vyzdvihol v bulharskej Sofii, pristál na letisku v Ruzyni krátko pred 20.00 h. V českom vzdušnom priestore ho sprevádzali dve stíhačky typu Gripen.
Podľa hovorkyne českého prezidenta Markéty Řehákovej je návšteva Zelenského v Prahe vyjadrením ocenenia podpory, ktorú ČR poskytuje Ukrajine od začiatku ruskej agresie. Okrem toho má priniesť vzájomné uistenie, že táto podpora bude pokračovať. „Na rokovaní medzi štyrmi očami by prezidenti mali koordinovať svoje postoje pred summitom NATO vo Vilniuse, kde sa očakáva diskusia okrem iného o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu,“ uviedla Řeháková.
V súvislosti s návštevou Zelenského prijala česká polícia mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Ako uviedla na Twitteri, podieľali sa na nich policajti z viac než desiatky rôznych útvarov. „Svojím rozsahom ide o jedny z najväčších opatrení, na ktorých sme sa kedy podieľali, a v tejto chvíli nemáme žiadne informácie o ich akomkoľvek potenciálnom narušení, “doplnila polícia.
19:30 Zelenskyj sa pred kamerami hádal o vojne s proruským prezidentom Bulharska
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas štvrtkovej návštevy Sofie pohádal s bulharským prezidentom Rumenom Radevom o vojenskej pomoci Ukrajine, pričom ho kritizoval za jeho proruský postoj. Referuje o tom web Politico.
Počas stretnutia ukrajinskej a bulharskej delegácie Radev povedal, že „vojenské riešenie“ vojny na Ukrajine neexistuje a „čoraz viac zbraní problém nevyrieši“. „Bože, nedovoľ, aby sa vám prihodila nejaká tragédia a museli by ste byť na mojom mieste,“ odpovedal Zelenskyj a opýtal sa Radeva, ako by Bulharsko konalo v prípade rozsiahlej ruskej invázie.
„Povedali by ste: 'Putin, prosím, zober si bulharské územie'? Nie. Som si istý, že ako skutočný prezident by ste nepripustili žiadny kompromis s vašou nezávislosťou. Máte právo nepodporovať pomoc Ukrajine. Ale naozaj by som bol rád, keby ste ma správne pochopili,“ povedal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident taktiež kritizoval Radeva za používanie slova „konflikt“ namiesto označenia „vojna“ a odmietol návrhy na „diplomatické urovnanie“, pričom vysvetlil, že vojenská pomoc Kyjivu je lepšou možnosťou, ako nechať „vojnu prísť k vám“.
„Ukrajina a NATO musia mať spoločné hodnoty. Inak to nemôže byť. Nemôžete podporovať Rusko a udržiavať pritom balansujúce pozície, pretože Rusko chce zničiť NATO, chce zničiť Európu a Európsku úniu... To sú ich ciele. Rozumiete mi?“ zakončil Zelenskyj.
Spomenutý web Politico uviedol, že Radev počas Zelenského prejavu pôsobil „vystrašene“ a často sa díval do svojich poznámok. Bulharský prezident neskôr požiadal o pokračovanie stretnutia bez prítomnosti kamier s tým, že má „návrh“.
19:00 Rusko je na pokraji občianskej vojny, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky
Rusko je na pokraji občianskej vojny, vyhlásil riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy televízie Sky News.
Budanov hovoril s britským denníkom The Times o svojej analýze správ týkajúcich sa nedávnej ozbrojenej vzbury šéfa ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny. HUR preskúmala aj utajovanú štúdiu ruského ministerstva vnútra, aby bolo možné stanoviť, akú podporu mala vzbura vo verejnosti. Prigožin mal vraj podporu verejnosti v 17 zo 46 ruských oblastí. Ruského prezidenta Vladmira Putina podporovali naopak obyvatelia 21 regiónov. Vo zvyšných oblastiach Ruskej federácie mali obaja približne rovnakú podporu.
„Ruská spoločnosť je rozdelená na dve časti... Situácia naznačuje presne to, čo sme doteraz hovorili – že Ruská federácia je na pokraji občianskej vojny, “uviedol Budanov s tým, že rozbuškou konfliktu môže byť aj malá domáca „aférka.“
13:30 Napätie okolo elektrárne v Záporoží postupne klesá
Ukrajina vo štvrtok uviedla, že napätie okolo Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) sa postupne znižuje. Toto vyjadrenie Kyjeva prišlo po tom, čo sa Ukrajina a Rusko navzájom obvinili z plánovania provokácií v elektrárni, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Napätie postupne klesá,“ uviedla ukrajinská armáda prostredníctvom svojej hovorkyne Natalije Humeňukovej. Tá dodala, že takýto vývoj situácie nastal vďaka intenzívnemu rokovaniu predstaviteľov ukrajinskej armády a diplomatov „s našimi zahraničnými partnermi, ktorí vyvíjali tlak na Rusko.“
Ukrajinská armáda v utorok varovala pred „možnou prípravou provokácie v areáli ZAES“ v blízkej budúcnosti. Tvrdila že na strechu tretieho a štvrtého reaktorového bloku Rusi umiestnili predmety podobné výbušným zariadeniam, ktorých odpálenie nemá bloky poškodiť, ale vytvoriť falošný obraz ostreľovania z ukrajinskej strany.
Obavy o bezpečnosť tejto najväčšej jadrovej elektrárne v Európe pretrvávajú od začiatku ruskej invázie, zvýšili sa však začiatkom júna po zničení Kachovskej priehrady, zdroja vody na chladenie jej reaktorov.
12:20 Zelenskyj pricestoval do Sofie na pozvanie novej vlády
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok na oficiálnu jednodňovú návštevu Bulharska, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.
Príchod Zelenského do metropoly Sofia potvrdila bulharská vláda. Bulharsko je významným výrobcom munície a v poslednom období otvorene podporuje Kyjev, konštatuje AFP. Zelenského prvú návštevu v tejto krajine ešte predtým ohlásil bulharský premiér Nikolaj Denkov.
Ukrajinského prezidenta do Sofie pozvala nová prozápadná bulharská vláda. Koaličný kabinet sa ujal funkcie 6. júna po niekoľkých rokoch patovej situácie a opakovaných parlamentných voľbách. Zároveň prisľúbil poskytnúť Ukrajine viac pomoci než predchádzajúca prechodná vláda.
SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky
8:20 Zelenskyj prisľúbil hmatateľnú reakciu na útok na bytovku v Ľvove
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok prisľúbil „hmatateľnú odpoveď“ na ruský raketový útok na obytný dom v meste Ľvov na západe krajiny. Zahynuli tam najmenej štyria ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Dôsledky nočného útoku ruských teroristov, “napísal Zelenskyj na platforme Telegram k videu zničenej budovy. Na záberoch z dronu vidieť zničené tretie a štvrté poschodia bytovky. „Nanešťastie, došlo k zraneniam a obetiam na životoch... Definitívne príde odpoveď nepriateľovi. Hmatateľná odpoveď,“ dodal ukrajinský prezident.
SITA/AP Photo/Mykola Tys
Počet obetí raketového útoku z noci na štvrtok na bytovku v Ľvove potvrdil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Spresnil, že deväť ďalších útok zranil. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj dodal, že útok zničil zhruba 60 bytov a 50 vozidiel. Záchranné zložky prehľadávali trosky budovy v snahe nájsť uviaznutých preživších. Sadovyj v príhovore obyvateľom uviedol, že to bol najrozsiahlejší útok na civilnú infraštruktúru Ľvova od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. Mesto na západe Ukrajiny vzdialené od miesta bojov sa stalo útočisko pre státisíce ukrajinských utečencov z oblastí na východe ukrajinského územia.
8:15 Rusko pri Bachmute použilo chemickú zbraň, tvrdí ukrajinský predstaviteľ
Ruské sily používajú proti ukrajinským vojakom chemické zbrane, vyhlásil hovorca ukrajinských síl. Oleksij Dmytraškivskyj povedal, že po delostreleckom útoku na ukrajinské pozície pri meste Bachmut vojaci vykazovali symptómy ako nevoľnosť, vracanie a v niekoľkých prípadoch mali i stratu vedomia. Informuje o tom web Kyiv Post s tým, že tieto tvrdenia zatiaľ nie sú nezávisle overené.
Nemenovaný člen ukrajinských záložných síl sa pre Kyjiv Post vyjadril, že ho neprekvapuje údajný chemický útok. Od začiatku vojny na Ukrajine tímy ukrajinskej armády na obranu proti chemickým zbraniam neustále cvičia a ozbrojené sily vždy považovali ruský chemický útok za reálnu možnosť, dodal.
8:00 Samit NATO bude rozhodujúci pre bezpečnosť Európy, uviedol Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že budúcotýžňový samit NATO vo Vilniuse bude rozhodujúci pre budúcu bezpečnosť Európy. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Zostáva týždeň do kľúčovej chvíle pre našu spoločnú bezpečnosť v Európe,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore. Samit NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius sa koná v dňoch 11. a 12. júla. Kyjev sa už celé mesiace usiluje dosiahnuť pripojenie Ukrajiny k NATO, pripomína DPA. „Spolupracujeme s našimi partnermi najviac, ako sa len dá, aby naša spoločná bezpečnosť vo Vilniuse zvíťazila, “povedal Zelenskyj. To, či sa Kyjev k NATO pripojí, však podľa jeho slov závisí od západných partnerov Ukrajiny.
Prezident Litvy Gitanas Nauséda očakáva, že budúcotýždňový samit NATO v jeho krajine uspokojí Ukrajinu, ktorá sa snaží o jasný prísľub, že bude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie po konci vojny s Ruskom. „Mám pocit, že nájdeme formulácie, ktoré Ukrajincov nesklamú a ktoré vyjadria viac, ako sme zvyknutí hovoriť, “povedal Nauséda v rozhovore pre francúzsku tlačovú agentúru.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nemusí dostať všetko, čo očakáva vo svojich najambicióznejších plánoch, ale určite dostane veľa,“ uviedol litovský prezident. Zelenskyj v utorok telefonoval z generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenebrgom, ktorého mandát bol (v utorok) predĺžený do októbra 2024, píše DPA.
7:45 Najmenej tri osoby prišli o život v Ľvove pri raketovom útoku
Najmenej tri osoby prišli o život v západoukrajinskom meste Ľvov po tom, ako raketová strela zasiahla obytný dom. Oznámil to vo štvrtok starosta mesta Andrij Sadovyj. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters. Gubernátor západoukrajinskej Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj vo videu zverejnenom v aplikácii Telegram uviedol, že strela priamo zasiahla obytnú budovu v Ľvove. Po zásahu vypukol požiar, ktorý sa však podarilo uhasiť.
Záchranári podľa Kozyckého na mieste nešťastia prehľadávajú a odstraňujú trosky. „Samozrejme, že tam budú mŕtvi a zranení, “povedal. „Robíme všetko, čo je v našich silách... na záchranu ľudí, “dodal.
Sadovyj dodal, že ďalších osem osôb utrpelo zranenia a približne 60 bytov bolo poškodených. „Okná boli vybité, poškodené bolo množstvo áut a pod troskami môžu byť ďalší ľudia,“ uviedol. Rusko pravidelne na Ukrajine útočí strelami, delostrelectvom a dronmi a tieto útoky opakovane spôsobili prerušenie dodávok elektriny či vody. Ľvovská oblasť na západe Ukrajiny, ktorá sa nachádza stovky kilometrov od frontovej línie, je však v prevažnej miere pokojná, píše AFP.
Ľvov bol 20. júna zasiahnutý ruským útokom bezpilotnými lietadlami, ktorý cielil na Kyjev a ďalšie mestá, pripomína táto agentúra.
7:30 Pomalé dodávky zbraní oddialili ukrajinskú protiofenzívu
Pomalé dodávky zbraní oddialili plánovanú ukrajinskú protiofenzívu a umožnili Rusku posilniť svoju obranu na okupovaných územiach a umiestiť tam míny. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu CNN, ktorý bol odvysielaný v stredu. TASR správu prevzala z webovej stránky tejto stanice.
Zelenskyj sa poďakoval USA, ktoré sú lídrom v oblasti podpory pre Ukrajinu. „Povedal som im však, rovnako ako európskym lídrom, že by sme svoju protiofenzívu chceli začať skôr a potrebujeme na to všetky tie zbrane a materiál,“ dodal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka.
„Skrátka, ak začneme neskôr, pôjde to pomalšie, a budeme mať strany na životoch, pretože všetko bude ťažko zamínované,“ povedal. „Dávame nepriateľovi čas a príležitosť uložiť viac mín a pripraviť si svoje obranné línie, “dodal.
Ukrajinská armáda v niektorých častiach krajiny podľa jeho slov ani nemôže uvažovať nad začatím útokov, pretože nemá príslušné zbrane. Ukrajinskí predstavitelia opakovane uviedli, že protiofenzíva sa už začala, no jej hlavný výpad ešte len má prísť, pripomína CNN.
Ukrajinský prezident takisto opätovne požiadal o dodanie amerických stíhačiek F-16. Spojené štáty svojim spojencom povolili začať s výcvikom ukrajinských pilotov. Vyviezť tieto stroje na Ukrajinu im však ešte nepovolili, píše CNN.
Správy z predchádzajúceho dňa 5.7.2023:
17:00 Ukrajinská protiofenzíva sa zameriava na vyčerpanie ruskej armády, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny
Ukrajinská protiofenzívna stratégia je založená skôr na rozdrvení ruských síl a zdrojov ako na rýchlom znovuzískaní rozsiahlych území. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút uviedol, že stratégia Kyjeva „šetrí ukrajinskú pracovnú silu za cenu pomalšieho tempa územných ziskov, pričom postupne vyčerpáva ruský personál a vybavenie“.
Svedčia o tom taktiež slová tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksija Danilova, ktorý v utorok povedal, že aj keď niektorí kritizovali pomalší ukrajinský postup, ukrajinskí vojaci plnia svoju „hlavnú úlohu“ ničiť ruské jednotky a aktíva.
Podľa ISW vyhlásenie Danilova potvrdilo, že Ukrajinci počas tejto protiofenzívy uprednostňujú vyčerpanie ruského personálu a vybavenia pred pokusmi o masívne manévre s cieľom rýchlo získať späť veľké územia.
14:00 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti tajne očkuje svojich zamestnancov proti cholere
V Ruskom okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v ukrajinskej Chersonskej oblasti pribúdajú prípady infekčných chorôb a pracovníkov ruskej okupačnej správy tajne očkujú proti cholere. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
„V dočasne okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v Chersonskej oblasti bol zaznamenaný nárast počtu prípadov akútnych črevných infekcií. Príznaky ochorenia naznačujú, že by to mohla byť cholera,“ uvádza generálny štáb vo vyhlásení.
Podľa generálneho štábu ruské okupačné úrady nepriznali nárast ochorení a snažia sa zamaskovať zhoršujúcu sa hygienickú a epidemiologickú situáciu v regióne. Za týmto účelom začali tajne očkovať proti cholere zamestnancov okupačnej správy a ich blízkych.
11:50 Ukrajina hlási úspechy južne od Bachmutu
Ukrajina naďalej dosahuje úspechy južne od Bachmutu, zatiaľ čo severne od tohto mesta čelí tvrdému odporu. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na námestníčku ukrajinského ministra obrany Hannu Maľar.
Rusko podľa nej „vrhá všetky svoje sily“, aby sa pokúsilo zastaviť postup Kyjeva v oblasti. Vojaci Moskvy sa tlačia smerom na Lyman, Svatove a Bachmut a v týchto oblastiach vytvorili trojstupňovú obranu, „aby získali oporu, ale stále sa im to nedarí“, uviedla Maľar v utorok.
Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojej dennej aktualizácii tiež uviedol, že Ukrajina upevňuje pozície v okolí Bachmutu. „Ukrajinskí vojaci pokračujú v ofenzívnych operáciách južne a severne od Bachmutu a posilňujú dosiahnuté línie,“ konštatoval generálny štáb.
CNN upozorňuje, že ukrajinské informácie o ziskoch na bojisku nedokáže overiť.
Ani Maľar ani generálny štáb pritom neinformovali o žiadnom pokroku na južnom fronte, kde ukrajinská protiofenzíva naráža na tvrdý odpor.
11:00 Mohutný výbuch vo východoukrajinskej Makijivke si vyžiadal 25 zranených
Mohutný výbuch vo východoukrajinskom meste Makijivka, ktoré je pod kontrolou Ruskom podporovaných separatistov, si vyžiadal 25 zranených. Podľa ukrajinských zdrojov bola zasiahnutá miestna ruská vojenská základňa, informovala v stredu agentúra DPA.
Šéf separatistov v Doneckej oblasti, ktorú čiastočne okupuje Rusko, tvrdí, že medzi 25 zranenými sú aj dve deti. Podľa jeho slov explózia spôsobená delostreleckou paľbou poškodila obytné budovy, nemocnicu, školu a škôlku.
This is what the explosion at an ammunition depot in occupied #Makiivka looked like from the air.
— NEXTA (@nexta_tv) July 5, 2023
Recall that Russian propagandists claimed that the APU hit a hospital. pic.twitter.com/EqgN8Jlld4
„Výbuch cítila väčšina obyvateľov Makijivky aj (neďalekého) Donecka,“ vyhlásil v noci na stredu Denis Pušilin, predstaviteľ doneckých separatistov, ktorí ovládajú Makijivku už od roku 2014. Jeho tvrdenia nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.
Informácie z predchádzajúceho dňa 4. 7. 2023:
17:00 Po ruskom útoku v meste Pervomajskyj hlásia 31 zranených
Tridsaťjeden ľudí vrátane deviatich detí bolo v utorok hospitalizovaných po ruskom útoku na mesto Pervomajskyj v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak spresnil, že medzi zranenými sú aj jedno ročné a jedno desaťmesačné deti. Zranených zasiahli úlomky ruského vysokovýbušného delostreleckého granátu. „Následkom toho začalo horieť niekoľko áut na parkovisku,“ dodal Jermak a zverejnil fotografie zhorených a zničených vozidiel.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov zverejnil videozáznam z miesta útoku, na ktorom je vidieť dym vznášajúci sa zo zhorených áut neďaleko paneláku z obdobia bývalého Sovietskeho zväzu.
Pervomajskyj sa nachádza približne 80 kilometrov južne od metropoly oblasti Charkov a je pomerne vzdialený od nepokojných miest v Doneckej oblasti. Charkovská oblasť susedí s Ruskom a bola miestom ťažkých bojov na začiatku ruskej invázie na jar 2022.
9:15 Rusko zostrelilo pri Moskve päť dronov, zrejme pochádzali z Ukrajiny
Ruská armáda zostrelila v okolí Moskvy päť bezpilotných lietadiel, v dôsledku čoho muselo prerušiť prevádzku aj medzinárodné letisko Vnukovo. Informovalo o tom hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a AFP.
„Pokus kyjevského režimu zaútočiť na zónu, kde sa nachádza civilná infraštruktúra vrátane letiska, ktoré prijíma medzinárodné lety, je teroristickým činom, “uviedla Zacharovová.
Jeden z dronov zostrelili v blízkosti mesta Kubinka, nachádzajúceho sa zhruba 40 kilometrov od Vnukova. Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) predtým oznámila, že letisko pozastavilo prílety a odlety z technických príčin, ktoré boli mimo jeho dosah. Viaceré lety museli presmerovať na iné letiská. Letisko Vnukovo obnovilo prevádzku o 08.00 h miestneho času (07.00 h SELČ).
9:00 Rusko nasadilo na dvoch východných frontoch viac ako 180-tisíc vojakov
Rusko nasadilo na dva hlavné fronty na východe Ukrajiny viac ako 180-tisíc vojakov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj.
„Front Lyman - Kupiansk je dlhší, a preto tam nepriateľ sústreďuje svoje sily. Bolo tam rozmiestnených viac ako viac ako 120 nepriateľských jednotiek. Na bachmutskom fronte je asi 50-tisíc ruských vojakov,“ povedal Čerevatyj.
Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová medzitým uviedla, že na bachmutskom fronte trvá „boj o prevzatie iniciatívy“.
8:30 Zaporožžskú jadrovú elektráreň po štyroch mesiacoch pripojili k záložnému vedeniu
Zaporožžskú jadrovú elektráreň po štyroch mesiacoch opäť pripojili k záložnému elektrickému vedeniu. Ako referuje spravodajský web CNN, v pondelok to povedal šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi. Ten však poznamenal, že „energetická situácia lokality zostáva počas trvajúceho vojenského konfliktu mimoriadne krehká a nie je udržateľná“.
Ruské sily prevzali kontrolu nad elektrárňou krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka. MAAE opakovane vyjadruje obavy o bezpečnosť elektrárne, ktorá bola viackrát terčom ostreľovania, pričom situáciu predtým opísala ako „čoraz nepredvídateľnejšiu“.
SITA/AP Photo/Libkos
8:00 Ukrajina dostane desiatky tankov Leopard 1A5
Nemecko a Dánsko vo februári oznámili dodávku približne stovky tankov Leopard 1 Ukrajine, aby mohla čeliť ruskej agresii. Pistorius taktiež samostatne spomenul balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 2,7 miliardy eur, ktorý pozostáva najmä zo systémov protivzdušnej obrany IRIS-T SLM.
SITA/AP Photo/Mindaugas Kulbis
„Toto je prvýkrát, čo Nemecko dodalo krajine vo vojnovom stave výzbroj! Nemecko poskytuje Ukrajine druhú najväčšiu vojenskú pomoc z hľadiska dodávok techniky, ak hovoríme o priamej finančnej pomoci alebo pomoci v rámci hraníc EÚ,“ uviedol Pistorius a pripomenul tiež účasť Nemecka na výcviku ukrajinských ozbrojených síl.
Správy z predchádzajúceho dňa 3.7.2023:
18:00 Moskva zvažuje odklad volieb v okupovaných oblastiach Ukrajiny
Vzhľadom na napätú bezpečnostnú situáciu v Ruskom obsadených oblastiach Ukrajiny zvažuje Moskva odloženie regionálnych volieb. Podľa pôvodných plánov sa mali uskutočniť na jeseň, TASR informácie prevzala od agentúry DPA.
Viac sa dočítate v článku tu.
16:15 Ruský útok dronmi na Sumy si vyžiadal jednu obeť a 16 zranených
Pri pondelkovom ruskom útoku dronmi na mesto Sumy na severe Ukrajiny zahynul jeden človek a ďalších 16 je zranených. Uviedli to miestne úrady, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Útok štyroch bezpilotných lietadiel poškodil jednu administratívnu a dve obytné budovy, napísala regionálna správa Sumskej oblasti na platforme Telegram.
Varovné sirény pred vzdušnými útokmi sa v Sumskej oblasti rozozvučali aj niekoľko hodín po rannom útoku, ukrajinské vzdušné sily upozornili, že môže ísť o ďalší nálet dronov.
14:45 Medvedev tvrdí, že vojna na Ukrajine by sa mohla zmeniť na trvalý konflikt
Ruský exprezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vyhlásil, že konfrontácia Moskvy so Západom potrvá celé desaťročia a že z vojny na Ukrajine by sa mohol stať trvalý konflikt. V pondelok to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.
V rozhovore pre ruský denník Rossijskaja Gazeta Medvedev poznamenal, že vzťahy medzi Ruskom a krajinami Západu sú v súčasnosti „oveľa vyhrotenejšie“, než boli počas kubánskej krízy z roku 1962, keď sa svet ocitol na pokraji jadrovej vojny.
SITA/Ekaterina Shtukina/Pool Photo via AP
Ruský exprezident, ktorý v posledných mesiacoch opakovane hrozil, že západná podpora Ukrajiny zvyšuje riziko jadrového konfliktu, vyhlásil, že hoci je „jadrová vojna možná, s najväčšou pravdepodobnosťou by nemala nijakých víťazov“.
„Náš cieľ je jednoduchý – odstrániť hrozbu možného ukrajinského členstva v NATO. A dosiahneme ho, či už tak alebo onak,“ povedal Medvedev.
Podľa pravidiel NATO sa do Aliancie neprijímajú krajiny, ktoré majú územné konflikty so svojimi susedmi. Medvedev práve v tejto spojitosti naznačil, že vojna na Ukrajine by sa mohla zmeniť na trvalý konflikt.
14:00 Šojgu tvrdí, že vzbura wagnerovcov nijako neovplyvnila operáciu na Ukrajine
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok prvýkrát verejne prehovoril od nedávnej vzbury žoldnierov z Wagnerovej skupiny, ktorá sa pokúsila zvrhnúť ruské vojenské velenie. Rusov ubezpečil, že vzbura nemala nijaký vplyv na „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, ako Moskva nazýva agresívnu vojnu voči svojmu susedovi. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice Sky News.
Šojgu uviedol, že zámer wagnerovcov destabilizovať Rusko zlyhal vďaka lojalite vojakov voči štátu. Armády sa podľa jeho slov vzbura nijako nedotkla a neovplyvnila ani priebeh invázie na Ukrajinu.
„Provokácia (wagnerovcov) nemala vplyv na činnosť armádnych skupín (zapojených do tejto operácie),“ povedal Šojgu na pondelkovom zasadnutí na ministerstve obrany v Moskve.
12:35 Útok na pizzeriu v Kramatorsku má ďalšiu obeť – spisovateľku Viktoriu Amelinovú
Ďalšou obeťou útoku na pizzeriu v ukrajinskom meste Kramatorsk je oceňovaná ukrajinská spisovateľka Viktoria Amelinová, ktorá bola držiteľkou Literárnej Ceny Josepha Conrada a zároveň bola nominovaná na Cenu Európskej únie za literatúru. Celkový počet obetí útoku sa tak zvýšil na 13. TASR správu prevzala z agentúry AP a denníka The Guardian.
O úmrtí spisovateľky informovala ukrajinská pobočka medzinárodnej spisovateľskej organizácie PEN, podľa ktorej 37-ročná Amelinová podľahla zraneniam v nemocnici v meste Dnipro.
12:15 Ukrajina tvrdí, že za týždeň oslobodila 37 kilometrov okupovaného územia
Ukrajina tvrdí, že sa jej silám podarilo minulý týždeň – v rámci pokračujúcej protiofenzívy – oslobodiť spod ruskej okupácie 37 kilometrov štvorcových územia. Oznámila to v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Za posledný týždeň... sa oslobodená oblasť (na východe Ukrajiny) zväčšila o deväť kilometrov štvorcových,“ uviedla Maľarová a dodala, že na juhu získali ukrajinské sily ďalších 28 kilometrov štvorcových územia.
SITA/AP Photo/Alex Babenko
Maľarová ďalej povedala, že ukrajinské sily momentálne zvádzajú „prudké“ boje s ruskými okupantmi v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny.
Na juhu podľa jej slov Ukrajinci zaznamenali „úspechy“ na frontových líniách v smere na okupované mestá Melitopol a Berďansk.
8:50 Rusko previezlo na svoje územie už 700 000 ukrajinských detí
Rusko previezlo na svoje územie už približne 700 000 detí z oblastí bojov na Ukrajine. Povedal to v nedeľu neskoro večer Grigorij Karasin, šéf medzinárodného výboru ruskej Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu. TASR o tom informuje v pondelok podľa správy agentúry Reuters.
„Za posledné roky u nás našlo útočisko 700 000 detí, ktoré utiekli pred bombardovaním a ostreľovaním z konfliktných oblastí na Ukrajine,“ napísal Karasin na platforme Telegram.
Rusko spustilo masívnu inváziu na Ukrajinu vlani vo februári. Moskva tvrdí, že z Ukrajiny na ruské územie priváža siroty a deti, ktoré zostali opustené v oblastiach bojov, čím im zaisťuje potrebnú ochranu. Podľa Kyjeva boli však mnohé deti nezákonne deportované, pričom Spojené štáty tvrdia, že tisícky detí boli z svojich domovov odvezené násilne.
Väčšina takýchto presunov sa uskutočnila na začiatku vojny.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.