Správy z predchádzajúceho dňa 16.7.2023:
20:40 Z ukrajinského prístavu vyplávala posledná loď na základe tzv. obilnej dohody
Z ukrajinskej Odesy vyplávala v nedeľu posledná loď na základe dohody, ktorá umožňuje bezpečný vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez prístavy na pobreží Čierneho mora. Došlo k tomu deň pred koncom platnosti dohody. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Rusko nesúhlasilo so zaregistrovaním ďalších lodí do tzv. čiernomorskej iniciatívy od 27. júna. Ak Moskva nechváli predĺženie dohody, v pondelok vyprší.
Hovorca OSN v piatok uviedol, že generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres čaká na reakciu ruského prezidenta Vladimira Putina na návrh predĺžiť dohodu.
Putin podľa Kremľa v sobotu v telefonáte s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom povedal, že dosiaľ neboli splnené záväzky odstrániť prekážky vývozu ruských potravín a hnojív, čo Moskva v rámci tejto dohody požaduje.
18:00 Ruské útoky na Chersonskú oblasť zranili civilistov a zničili úrodu
Ruské bombardovanie Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny v nedeľu zranilo dvoch civilistov a zničilo úrodu. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda, ktorý cituje vojenskú administratívu Chersonskej oblasti. „Zranení boli dvaja civilisti. Úroda bola zničená. V dedine Rozlyv ruská armáda zasiahla súkromné domy. Zranenia utrpeli 54-ročná žena a 49-ročný muž. A v okrese Bilozerka v dôsledku bombardovania začalo horieť pole s pšenicou,“ uviedla vojenská administratíva. Dodala, že rozsah škôd ešte len zisťujú.
14:30 Ukrajinská protiofenzíva „nie je úspešná“, tvrdí Putin
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyhlásil, že ukrajinská protiofenzíva, spustená minulý mesiac s cieľom vytlačiť ruské sily, nie je úspešná. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.
Ukrajina spustila svoju dlho očakávanú protiofenzívu po tom, čo si urobila zásoby západných zbraní a posilnila svoje ofenzívne jednotky.
SITA/Aleksey Babushkin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP
„Všetky pokusy nepriateľa preraziť cez našu obranu... zlyhali. Od začiatku ofenzívy sa im to nedarí. Nepriateľ nie je úspešný,“ povedal Putin v interview pre ruskú štátnu televíziu, odvysielanom v nedeľu.
Ukrajina v piatok 14. júla pripustila, že boje sú ťažké.
„Dnes náš postup nie je až taký rýchly,“ povedal novinárom šéf prezidentského úradu Andrij Jermak.
Kyjev v piatok informoval, že jeho vojaci za posledný týždeň postúpili na južnom fronte takmer dva kilometre.
13:40 Rusmi okupované mestá Luhansk, Berďansk a Mariupoľ zasiahli výbuchy
Explózie v nedeľu ráno postihli Rusmi okupované ukrajinské mestá Luhansk, Berďansk a Mariupoľ. O výbuchoch v Berďansku a Luhansku v sociálnych médiách referovali miestni obyvatelia, pričom z explózie v Luhansku zverejnili aj videozáznam. Krátko po tom poradca legitímneho starostu Mariupoľa Petro Andriuščenko uviedol, že silné výbuchy bolo počuť vo štvrti Mariupoľa v blízkosti pobrežia Čierneho mora. Dodal, že ruská protivzdušná obrana je v tejto oblasti extrémne aktívna. Informuje o tom web Kyiv Independent.
10:30 Sevastopoľom v noci otriasli explózie
Mestom Sevastopoľ na Rusmi okupovanom ukrajinskom polostrove Krym v noci na nedeľu otriasli explózie. Rusmi dosadený sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev uviedol, že ruská protivzdušná obrana a námorníctvo odrazili útok dronmi. Útoky smerovali na prístav a štvrť Balaklava. Nijaké správy o obetiach alebo škodách sa hneď neobjavili. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Polostrov Krym Rusi okupujú už od roku 2014. Po tom, ako Rusko vlani začalo otvorenú vojnu proti Ukrajine, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane sľúbil oslobodenie všetkých území krajiny, vrátane Krymu.
9:45 Rusko odvolalo generála Seliverstova, ktorý velil 106. výsadkovej divízii
O svoj post prišiel ďalší ruský generál. Podľa správ na komunikačnej platforme Telegram Moskva z funkcie odvolala veliteľa 106. výsadkovej divízie generálmajora Vladimira Seliverstova, ktorý bol od začiatku tohto roku zapojený do bojov v okolí mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Dôvod jeho odvolania zatiaľ nie je známy. Podľa vojenských analytikov však odvolávanie generálov naznačuje, že v ruských ozbrojených silách sú rozpory po neúspešnej vzbure žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
9:30 Ukrajina odmieta vyjadrenia prezidenta Bulharska, ktorými z vojny obvinil Kyjev
Ukrajina v sobotu odmietla piatkové vyjadrenia bulharského proruského prezidenta Rumena Radeva, podľa ktorých je za vojnu na Ukrajine zodpovedný Kyjev a dodávanie zbraní na Ukrajinu tento konflikt len predlžuje.
SITA/AP Photo/Valentina PetrovaBulharský prezident Rumen RadevRadev v piatok na tlačovej konferencii hovoril o minulotýždňovom (11. - 12. júla) summite NATO vo Vilniuse. Chcel podľa svojich slov jasne oznámiť, že Ukrajina trvá na vedení vojny. „Tiež by však malo byť jasné, že účet za to platí celá Európa,“ povedal Radev.
Ukrajinské veľvyslanectvo v Sofii vo vyjadrení uviedlo, že Kyjev vyvíja všemožné úsilie na obnovu mieru. Odmietlo Radevove tvrdenie, že poskytovanie zbraní Ukrajine vojnu podporuje a predlžuje. „Obviňovať z vojny Ukrajinu, na ktorú zradne zaútočil jej severný sused, je jedným z najbežnejších tvrdení na podporu ruskej propagandy a hybridnej vojny v Európe,“ uviedlo veľvyslanectvo.
Bulharský premiér Nikolaj Denkov ešte v piatok vyjadril nesúhlas s vyjadreniami prezidenta Radeva a z vojny na Ukrajine obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho vládu.
Informácie z predchádzajúceho dňa 15. 7. 2023:
19:00 Podmienky predĺženia obilnej dohody nie sú podľa Putina splnené
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu juhoafrickému prezidentovi Cyrilovi Ramaphosovi povedal, že podmienky na predĺženie tzv. čiernomorskej obilnej dohody neboli splnené. Dohoda umožňujúca vývoz ukrajinských obilnín, potravín a hnojív z prístavov na pobreží Čierneho mora aj počas vojny má vypršať o dva dni. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
SITA/ALEXANDER KAZAKOV, SPUTNIK, KREMLIN POOL PHOTO VIA AP
Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze.
18:10 Britská armáda doteraz vycvičila 18-tisíc Ukrajincov
Britská armáda doteraz poskytla základný vojenský výcvik pre 18-tisíc Ukrajincov. Ide o výcvik v rámci operácie Interflex pre príslušníkov ukrajinskej armády, ktorá sa začala v júni 2022. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje britské ministerstvo obrany.
„V operácii Interflex, ktorá je zameraná na výcvik ukrajinských dobrovoľníkov pod vedením Veľkej Británie, bolo doteraz vycvičených 18-tisíc odvedencov. Operácia učí Ukrajincov ako prežiť a byť letálny v ich boji proti nelegálnej invázii do ich domoviny," uviedol britský rezort obrany.
16:40 Južná Kórea zvýši pomoc Kyjevu v tomto roku zo 100 miliónov na 150 miliónov dolárov
Južná Kórea sľúbila zvýšiť svoju pomoc Ukrajine v tomto roku zo 100 miliónov na 150 miliónov dolárov. Oznámili to v sobotu na tlačovej konferencii prezidenti Južnej Kórey a Ukrajiny Jun Sok-jol a Volodymyr Zelenskyj počas neohlásenej návštevy juhokórejskej hlavy štátu na Ukrajine. Informuje o tom web CNN.
„Počas tejto návštevy, ktorá je prvá v histórii našich vzťahov, diskutujeme o všetkom, čo je dôležité pre normálny a bezpečný život ľudí, pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách," uviedol Zelenskyj. Ukrajinský prezident konštatoval, že Južná Kórea posiela Ukrajine špeciálne vozidlá a techniku, vrátane strojov na odstraňovanie mín. Soul bude podľa jeho slov Kyjevu naďalej pomáhať v rôznych oblastiach obnovy, vrátane opätovnej výstavby škôl, nemocníc, domov a firiem.
16:00 Srbsko poskytne pomoc Ukrajincom postihnutým zničením Kachovskej priehrady
Srbská vláda vyčlenila humanitárnu pomoc Ukrajine s cieľom prekonať katastrofu v Chersonskej oblasti po zničení Kachovskej priehrady. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na správu srbskej rozhlasovej a televíznej spoločnosti RTS.
Súčasťou pomoci sú hlavne tovary a lieky zo štátnych rezerv Srbska a tovary od srbského Komisariátu pre utečencov a migráciu. Srbsko sa zároveň rozhodlo poskytnúť dočasnú ochranu ukrajinským občanom, ktorých postihlo zničenie Kachovskej priehrady.
Srbsko však stále odmieta uvaliť voči Rusku sankcie. Srbský parlament v utorok odvolal ministra hospodárstva Radeho Bastu, ktorý v skoršej časti tohto roka nečakane navrhol pripojenie sa Srbska k sankciám Európskej únie proti Rusku.
15:30 Juhokórejský prezident a Zelenskyj v Kyjeve rokuje o spolupráci i pomoci
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v začal sobotu v Kyjeve s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským rokovania o spolupráci i ďalšej pomoci zo strany Južnej Kórey pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Jonhap a Zelenského vyjadrenia na sociálnej sieti. Viac sa dočítate v článku tu.
11:50 Británia upozorňuje na možnú nespokojnosť ruských vojakov s vedením armády
Viacerí príslušníci ruskej armády nie sú spokojní s vedením ruských ozbrojených síl, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti ministerstvu obrany i generálnemu štábu. TASR o tom informuje na základe sobotňajšej správy britského ministerstva obrany na Twitteri.
Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 15 July 2023.
— Ministry of Defence 🇬🇧 (@DefenceHQ) July 15, 2023
Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/S5TDxvdwT7
🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 pic.twitter.com/qj8XX0UD3R
„Priama kritika od podriadených bude pravdepodobne narastajúcim problémom pre ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova,“ píše britský rezort obrany.
Ministerstvo pripomína vyjadrenia generála Ivana Popova, ktorý bol nedávno odvolaný z postu veliteľa 58. kombinovanej armády, pretože kritizoval neúčinnosť ruského postupu vo vojne na Ukrajine.
„Popovove vyjadrenia upriamujú pozornosť na veľkú nespokojnosť, ktorú mnohí vojaci pravdepodobne voči vedeniu armády prechovávajú,“ píše rezort.
Ministerstvo dodáva, že vedenie ruskej armády opakovane kritizoval aj šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorého bojovníci sa pred tromi týždňami pokúsili o vzburu. Ten upozorňoval najmä na slabé vedenie, chaos a neschopnosť armády pod vedením Šojgua.
11:00 Bieloruskí aktivisti zaznamenali príchod konvoja Wagnerovej skupiny
Veľký konvoj automobilov a nákladných vozidiel ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny s poznávacími značkami takzvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v sobotu ráno vstúpil na územie Bieloruska. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislú bieloruskú monitorovaciu skupinu Hajun.
SITA/AP PHOTO/DARKO VOJINOVIC
Podľa bieloruských aktivistov trasa konvoja naznačuje, že smeruje do obce Ceľ v okrese Asipovičy. Súčasťou konvoja je podľa nich najmenej 60 vozidiel vrátane malých a veľkých nákladných áut a najmenej troch autobusov. Konvoj sprevádza bieloruská polícia.
10:50 Nemecko do roku 2027 poskytne Kyjevu vojenskú pomoc za 17 miliárd eur
Nemecko očakáva, že Ukrajine do roku 2027 poskytne zbrane za 17 miliárd eur. Oznámil to v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz. Uviedol, že do týchto dodávok zbraní sú zahrnuté aj tie, ktoré Berlín Kyjevu už poskytol od roku 2022, v ktorom sa začala otvorená ruská vojna proti Ukrajine. Informuje o to web Kyiv Independent.
Súčasťou najnovšieho balíka nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú Berlín ohlásil 12. júla, je ďalších šesť samohybných protilietadlových systémov Gepard, množstvo vojenských vozidiel a viac ako 20-tisíc kusov munície.
10:00 Juhokórejský prezident pricestoval na Ukrajinu, má rokovať so Zelenským
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v sobotu pricestoval na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny, kde má rokovať aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR správu prevzala z agentúry Jonhap, ktorá sa odvoláva na sobotňajšie oznámenie kancelárie juhokórejského prezidenta.
Jun Sok-jol spolu so svojou manželkou na Ukrajinu pricestoval z Poľska, píše Jonhap s odvolaním sa na tlačového tajomníka prezidentskej kancelárie.
Juhokórejký prezident navštívil mestá Buča a Irpiň v okolí Kyjeva, kde vlani na začiatku ruskej invázie zaznamenali hromadné zabíjanie civilistov. Neskôr má položiť veniec k vojnovému pamätníku a rokovať s ukrajinským prezidentom Zelenským.
Jun Sok-jol sa v utorok a stredu zúčastnil na summite NATO v litovskom Vilniuse a v nasledujúcich dňoch absolvoval oficiálnu návštevu Poľska, pripomína Jonhap.
Informácie z predchádzajúceho dňa 14. 7. 2023:
18:00 Ukrajinské jednotky na južnom fronte postúpili o takmer dva kilometre
Ukrajinské jednotky v rámci protiofenzívy postúpili za posledný týždeň približne o dva kilometre na južnej frontovej línii. Uviedol to v piatok popredný predstaviteľ ukrajinskej Národnej gardy Mykola Uršalovyč, ktorého cituje agentúra AFP.
Uršalovyč na brífingu spresnil, že 15. brigáda a jednotky pravidelnej armády napriek mínovým poliam a ostreľovaniu postúpili k okupovanému mestu Melitopol a s podporou tankov sa za uplynulých sedem dní posunuli o 1700 metrov vpred smerom na juh a juhovýchod.
Jednotky Národnej gardy si podľa Uršalovyča v sektore Berďansk naďalej udržiavajú svoje pozície, hoci sú pod neustálou nepriateľskou paľbou. Takisto sa pripravujú na rozšírenie ofenzívy na východe Ukrajiny v sektore Avdijivka a smerom na Cherson.
Ukrajina v júni spustila dlho pripravovanú protiofenzívu, ktorej cieľom je vytlačiť z okupovaného územia ruské sily. Vzťahuje sa to aj na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Moskva nelegálne anektovala ešte v roku 2014.
14:55 Únia a WHO posilňujú operácie zdravotníckej evakuácie z Ukrajiny
Európska únia a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pracujú na ďalšom posilnení operácií zdravotníckej evakuácie, aby zabezpečili, že obyvatelia krajiny dostanú včasnú zdravotnícku starostlivosť. Uviedla to v piatok vo vyhlásení Európska únia. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Zdravotnícke evakuácie sú nevyhnutnou súčasťou núdzovej podpory Ukrajiny zo strany Európskej únie. Ruská invázia spôsobuje vážne zranenia vojakom a civilistom a zároveň ničí zdravotnícku infraštruktúru," povedal šéf Služby Európskej komisie pre nástroje zahraničnej politiky Peter M. Wagner.
Od začiatku ruskej invázie bolo do nemocníc v 21 európskych krajinách prevezených viac ako 2 350 ukrajinských pacientov, aby im poskytli liečenie vážnych zranení alebo stavov, ktoré teraz nie je jednoduché liečiť na Ukrajine, uviedla Únia. Viac ako 370 z týchto pacientov požiadalo po liečbe o návrat na Ukrajinu a pri návrate im bola poskytnutá podpora.
13:20 Rusko stiahlo takmer všetkých vojakov z Bieloruska
Ruská armáda stiahla takmer všetkých svojich vojakov z bieloruského územia, na ktorom uskutočňovala ich výcvik. Na tlačovej konferencii v Kyjeve to uviedol hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
SITA/Ekaterina Shtukina/Pool Photo via AP
„Počet ruských vojakov v bieloruských výcvikových táboroch v poslednom období klesal a nedávno sme ich evidovali zhruba dvetisíc, ale v tomto okamihu uskutočnili ďalšiu rotáciu a takmer všetkých ruských vojakov stiahli z územia Bieloruska,“ uviedol Demčenko. Ukrajinská pohraničná stráž podľa jej hovorcu zároveň nepozoruje žiadne organizované príchody ruských žoldnierov zo súkromných vojenských firiem na bieloruské územie.
10:45 Ukrajinská armáda tvrdí, že zostrelila 16 zo 17 dronov
Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že v noci na piatok zostrelili 16 bezpilotných lietadiel iránskej výroby, ktorými útočila ruská armáda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Rusi zaútočili na Ukrajinu so 17 iránskymi útočnými dronmi Šáhid-136/131 z juhovýchodu,“ spresnili vzdušné sily ukrajinskej armády vo vyhlásení.
Išlo už o štvrtú noc ruských náletov na ukrajinské územie po sebe. Protivzdušná obrana v noci zasahovala v Odeskej, Mykolajivskej a Dnepropetrovskej oblasti, napísal britský denník The Guardian s odvolaním na ukrajinské médiá.
Dronový útok poškodil v meste Kryvyj Rih niekoľko budov, zranenia utrpel jeden muž, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak v príspevku na platforme Telegram.
9:00 Pentagon potvrdil, že kazetová munícia dorazila na UkrajinuKazetová munícia poskytnutá Spojenými štátmi dorazila na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok Pentagon. Jej dodanie už skôr spravodajskej televízii CNN potvrdil ukrajinský generál.
Vláda amerického prezidenta Joea Bidena rozhodla o poskytnutí kazetovej munície v rámci nového balíka vojenskej pomoci. Prezident sa v televízii CNN vyjadril, že poskytnutie kontroverznej a mnohými krajinami zakázanej munície bolo „náročné rozhodnutie“, ale presvedčilo ho to, že Kyjev potrebuje muníciu pre svoju protiofenzívu voči Rusku.
8:35 Putin tvrdí, že wagnerovcom ponúkol možnosť pokračovať v bojoch na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin ponúkol žoldnierom z Wagnerovej skupiny, že môžu pokračovať v bojoch na Ukrajine pod vlastným velením aj napriek júnovej vzbure proti vedeniu ruskej armády. Putin to povedal pre denník Kommersant v rozhovore, ktorý zverejnili v piatok. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
„Mnohí prikývli, keď som to povedal,“ opísal Putin nedávne stretnutie s wagnerovcami v Kremli. Podľa jeho slov však túto ponuku odmietol šéf Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. „Nie, muži nesúhlasia s takýmto rozhodnutím,“ citoval šéf Kremľa Prigožinove slová.
Žoldnieri z Wagnerovej skupiny bojovali na Ukrajine niekoľko mesiacov po boku ruskej armády, dôležitú úlohu zohrali napríklad pri intenzívnych bojoch o mesto Bachmut na východe Ukrajiny.
Prigožin však mal dlhodobé spory s ruským vojenským vedením, ktoré koncom júna eskalovali do otvorenej vzbury proti veleniu armády.
Informácie z predchádzajúceho dňa 13. 7. 2023:
19:45 Biden v Helsinkách: Ukrajina do NATO vstúpi, Putin vojnu na Ukrajine už prehral
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok vyhlásil, že Ukrajina sa jedného dňa stane členom NATO. Nešpecifikoval však, kedy k takémuto kroku príde. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Nie je to o tom, či (Ukrajinci) majú alebo nemajú vstúpiť. Ide o to, kedy môžu vstúpiť. A oni do NATO vstúpia,“ vyhlásil Biden na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom v Helsinkách, kam pricestoval v stredu po skončení dvojdňového samitu NATO v litovskom Vilniuse. Upozornil však zároveň, že žiadna krajina nachádzajúca sa vo vojne sa nemôže stať členom NATO a vstup Ukrajiny do Aliancie ešte pred ukončením konfliktu s Ruskom by znamenal „tretiu svetovú vojnu“.
V súvislosti s prebiehajúcou ukrajinskou protiofenzívou Biden povedal, že dúfa vo výrazný pokrok Ukrajiny, vďaka ktorému sa podarí vyjednať ukončenie vojny s Ruskom. Ruský prezident Vladimir Putin však už podľa Bidena vojnu prehral. „Putin má vážny problém. Neexistuje žiadna možnosť, aby vo vojne na Ukrajine zvíťazil,“ vyhlásil šéf Bieleho domu.
Biden podľa vlastných slov neverí, že Putin sa rozhodne použiť jadrové zbrane, pretože ho od toho odhovára nielen Západ, ale aj Čína a ďalšie štáty. Taktiež si nemyslí, že vojna potrvá niekoľko rokov.
Americký prezident na tlačovej konferencii spomenul aj šéfa ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý sa koncom júna vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu a vydal sa aj so svojimi žoldniermi smerom k Moskve. „Len Boh vie, čo asi urobí. Nie sme si ani istí, kde sa nachádza. Keby som bol na jeho mieste, dával by som si pozor na to, čo jem. Sledoval by som veľmi pozorne svoj jedálny lístok,“ poznamenal Biden.
Lídri Severoatlantickej aliancie na samite vo Vilniuse potvrdili, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. Zároveň sa dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na samite vyhlásil, že Ukrajina do Aliancie vstúpi, „keď sa na tom spojenci dohodnú a Kyjev splní podmienky“.
18:30 Švédsko urýchli dodávky obranného materiálu pre Ukrajinu
Švédsko vo štvrtok uviedlo, že „zjednoduší a urýchli“ dodávky obranného materiálu Ukrajine, informuje TASR na základe správy stanice CNN.
Švédsky minister obrany Pal Jonson podpísal ochrannú bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou v stredu na samite Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom Vilniuse, vyplýva zo štvrtkového vyhlásenia vlády v Štokholme.
„Táto dohoda umožňuje Švédsku a Ukrajine výmenu dôverných informácií, týkajúcich sa napríklad cvičných letov stíhačiek JAS Gripen alebo vojenského vybavenia,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení.
sita/Antti Aimo-Koivisto/Lehtikuva via APPremiéri Švédska, Nórska, Dánska a Fínska na stretnutí s Bidenom.
Švédska správa obranného materiálu (FMV) tiež vstupuje do dohody s Kyjevom, ktorá vojnou sužovanej Ukrajine umožní nakupovať obranný materiál priamo od podnikov s kratšími dodacími lehotami, dodáva švédska vláda.
„Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako im bude trvať dosiahnuť víťazstvo vo vojne, opätovne nadobudnúť slobodu a obnoviť krajinu,“ zdôraznil Jonson.
16:00 Ukrajina už dostala kazetovú muníciu z USA
Ukrajina už dostala zásielku kontroverznej kazetovej munície od Spojených štátov. Pre stanicu CNN to vo štvrtok potvrdil ukrajinský generál Oleksandr Tarnavskyj.
„Práve sme ich dostali, ešte sme ich nepoužili, môžu však radikálne zmeniť (situáciu na bojisku),“ povedal Tarnavskyj, veliteľ operačno-strategickej skupiny Tavria, ktorá je súčasťou ukrajinských pozemných síl.
„Aj nepriateľ chápe, že získaním takejto munície budeme mať výhodu. Nepriateľ sa vzdá tej časti územia, kde je možné ju použiť,“ uviedol. Dodal, že kazetová munícia je „veľmi silnou zbraňou“ a vyššie velenie ukrajinskej armády teraz rozhodne, v akých oblastiach ju bude možné nasadiť.
Tarnavskyj zdôraznil, že si je vedomý obmedzení na použitie tejto munície v husto obývaných oblastiach, aj tých okupovaných ruskými silami.
USA na margo zásielky uviedli, že od Kyjeva majú písomné uistenie, že kazetovú muníciu nebude nasadzovať v oblastiach osídlených civilistami. Kyjev im taktiež prisľúbil, že bude jej použitie monitorovať pre prípadné odmínovacie operácie.
„Rusi si myslia, že ich budeme používať vo všetkých častiach frontu... to je úplne nesprávne (táto domnienka). Avšak, majú veľké obavy.“ dodal Tarnavskyj.
USA v piatok 7. júla oznámili, že Ukrajine pošlú kazetovú muníciu, ktorá je v mnohých častiach sveta zakázaná. Americký prezident Joe Biden to označil za „ťažké rozhodnutie“, Ukrajina však podľa jeho slov takúto muníciu potrebuje.
Washington rozhodnutie zdôvodnil nedostatkom zásob štandardných delostreleckých granátov na ukrajinskej strane. Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v tejto súvislosti dodal, že dodanie kazetovej munície je len dočasným opatrením.
V utorok uviedol, že Ukrajine nebude potrebné takúto muníciu dodávať, ak jej výroba delostreleckých granátov dosiahne takú úroveň, že dokáže uspokojiť jej potreby. Nijaký časový harmonogram v tomto smere však neposkytol.
14:00 Europoslanci schválili plán poskytnúť Ukrajine väčšie množstvo munície
Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijal plány na zvýšenie výroby munície a rakiet v Európskej únii (EÚ) s cieľom riešiť súčasný nedostatok. Cieľom znenia zákona na podporu výroby munície (ASAP), na ktorom sa minulý týždeň dohodol europarlament s Radou EÚ, je urýchliť dodávky munície a rakiet na Ukrajinu a pomôcť členským štátom obnoviť zásoby ich arzenálu, vysvetľuje EP prostredníctvom tlačovej správy na svojej webstránke.
„Dnešné hlasovanie predstavuje ďalší krok vpred v oblasti bezpečnosti a obrany Európy a v našej neochvejnej podpore Ukrajiny vzhľadom na pokračujúcu ruskú agresiu. Docielili sme presadenie najnaliehavejšieho aspektu zákona: zabezpečenie väčšieho množstva munície pre Ukrajinu. Svedčí to o našej solidarite a kolektívnej bezpečnosti,“ uviedol vedúci rokovacieho tímu EP Cristian Bușoi.
Europoslanci počas rokovaní s Radou zabezpečili, aby sa financovalo rozmanitejšie spektrum projektov a aby malé a stredné podniky boli oprávnené na vyššiu mieru financovania. Zaistili tiež, že nové financovanie neuberie z existujúcich zdrojov na politiku súdržnosti a presadili, aby krajiny EÚ poskytli Ukrajine muníciu financovanú podľa týchto právnych predpisov bez toho, aby podliehala vývozným obmedzeniam.
11:45 V Rusku údajne odvolali veliteľa, ktorý kritizoval vojenské vedenie
Ruské vojenské vedenie údajne odvolalo veliteľa 58. kombinovanej armády, ktorá sa v súčasnosti nachádza na juhu Ukrajiny, pretože kritizoval neefektívnosť ruskej vojenskej stratégie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
„Upriamil som pozornosť na najväčšiu tragédiu modernej vojny – na nedostatok protibatériového boja, prieskumu a masových úmrtí a zranení našich bratov delostrelectvom protivníka,“ uviedol generálmajor Ivan Popov v hlasovej správe, ktorú na sociálnej sieti Telegram zverejnil v stredu poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Guruľov.
Popov ostro kritizoval aj svojich nadriadených. „Vojaci ukrajinských ozbrojených síl sa nedokázali prebiť cez náš front, no z pozadia nám hlavný veliteľ uštedril zradný úder dekapitáciou armády v ten najkritickejší a najnapätejší moment,“ uviedol Popov.
Viaceré účty na Telegrame už skôr informovali, že náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov označil Popova za „panikára“ a vymenil ho.
Prípadné odvolanie Popova podľa DPA zapadá do toho, ako ruskú armádu opisujú vojenskí experti. Podľa nich vládne vo veľkej časti ruskej armády nespokojnosť s vojenským vedením a prikrášľovaním hlásení, ktoré si vedenie posúva vo veliteľskom reťazci.
10:20 Ruská armáda stratila ďalších 510 vojakov
Na Ukrajine počas uplynulého dňa podľa Kyjeva prišlo o život 510 ruských vojakov. Ozbrojené sily Ruskej federácie tak od začiatku vojny stratili už 236 040 príslušníkov. Uviedol to vo štvrtok na Facebooku generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o dva tanky, deväť obrnených bojových vozidiel, dvadsaťtri delostreleckých systémov a štyri raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 4 092 tankov, 7 999 obrnených bojových vozidiel, 4 425 delostreleckých systémov a 678 raketometov.
sita/AP Photo/Jae C. HongNa snímke vidno byt poškodený raketovým útokom. Kyjev 13.07.2023
7:45 Lavrov: Ak by Ukrajina mala lietadlá F-16, predstavovalo by to jadrovú hrozbu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Západ z vytvárania jadrovej hrozby pre Rusko tým, že plánuje dodať Ukrajine moderné stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon.
„USA a ich satelity z NATO vytvárajú riziko priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom, čo môže mať katastrofálne následky,“ povedal Lavrov v rozhovore pre ruské webové noviny Lenta.ru, z ktorých vo štvrtok citovala tlačová agentúra DPA.
„Samotný fakt výskytu takýchto systémov v ukrajinských ozbrojených silách budeme považovať za jadrovú hrozbu zo strany Západu,“ varoval Lavrov.
Ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch - v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.
Výcvik zameraný na ovládanie a údržbu týchto strojov sa začne v auguste v Dánsku a v budúcnosti sa počíta aj so vznikom výcvikového centra v Rumunsku. Podľa Reznikova by ukrajinskí piloti mohli lietať na týchto strojoch už o šesť mesiacov.
Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie moderných lietadiel F-16, aby mohla účinne čeliť vzdušnej prevahe Ruska a zaistiť si podporu zo vzduchu nutnú na oslobodzovanie svojich okupovaných území.
Správy z predchádzajúceho dňa 12.07.2023:
19:00 Vieme, že západná pomoc závisí od toho, čo sa deje na bojisku, uviedol Zelenskyj vo Vilniuse
Ukrajina si je vedomá toho, že budúca vojenská pomoc Západu bude závisieť od situácie na fronte. Na tlačovej konferencii po skočení dvojdňového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskom hlavnom meste Vilnius to v stredu uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Západní lídri ho uistili, že „pomôžu a podporia Ukrajinu do takej miery, ako to bude nevyhnutné,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Vy i ja musíme pochopiť, že to závisí od toho, čo sa deje na bojisku, “ dodal. Výsledky summitu označil Zelenskyj za dobré, avšak optimálna by bola podľa neho priama pozvánka pre Ukrajinu na vstup do NATO. Ešte pred summitom vyhlásil, že bude absurdné, ak Ukrajina nedostane od NATO jasný harmonogram vstupu.
Ukrajinský prezident na stredajšej tlačovej konferencii tiež informoval, že od partnerov na summite dostal prísľuby o dodávkach ďalšej pomoci. Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina sa nikdy nevzdá ani kúska svojho územia, aj keď by to mala byť „jedna dedina “ v ktorej žije „jeden starý človek“. „Nikdy nevymeníme (naše územie) za zmrazený konflikt,“ povedal Zelenskyj.
12:00 Nemecko pošle Ukrajine ďalšie systémy Patriot a rakety
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu poďakoval Nemecku za to, že pošle Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot a rakety. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.
Zelenskyj sa na summite NATO vo Vilniuse stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, s ktorým podľa vlastných slov rokoval o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu na jej ceste do Aliancie.
„Máme dohodu o ďalších systémoch Patriot a raketách určených pre nich od Nemecka. Toto je veľmi dôležité pre ochranu života na Ukrajine pred ruským terorom,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.
Zároveň uviedol, že je Nemecku vďačný za jeho dlhodobú podporu ukrajinskej obrany a slobody. „Dlhodobé programy sú najlepším signálom všetkým vo svete, že Európa zostane priestorom bezpečnosti a mieru,“ napísal Zelenskyj.
V stredu ukrajinský prezident už absolvoval i stretnutie s britským premiérom Rishim Sunakom. Zelenskyj ho označil za úspešné, pričom uviedol, že na ňom rokovali o obrane i spoločnej bezpečnosti. „Poďakovali sme za zbrane, predovšetkým za zbrane s dlhým dosahom a silnú podporu Ukrajiny na jej ceste do NATO,“ uviedol Zelenskyj s tým, že sa tiež pripravujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
SITA/AP Photo/Mindaugas Kulbis
10:20 Počas druhej noci útokov zostrelili 11 ruských dronov
Ukrajina v stredu oznámila, že počas uplynulej noci zostrelila 11 ruských dronov. Išlo zároveň o druhú noc ruských útokov po sebe na hlavné mesto Kyjev, keď sa lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) pripravovali na stredajšie stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na summite vo Vilniuse, pripomína tlačová agentúra AFP.
„Do vlny útokov bolo zapojených celkovo 15 samovražedných dronov. Jedenásť z nich bolo zničených v oblastiach, za ktoré nesú zodpovednosť veliteľstvá pre strednú a východnú časť Ukrajiny,“ informovali na sociálnych sieťach ukrajinské vzdušné sily. Vo vyhlásení sa neuvádza, či boli zostrelené aj drony v iných častiach krajiny.
SITA/AP Photo/Jae C. Hong
Kyjevská vojenská správa oznámila, že útok dronmi zažil v noci na stredu aj Kyjev, ale nespresnila ich počet. „Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo Kyjeva boli zistené a zničené, “uviedla kyjevská vojenská správa v sociálnych médiách. Dodala, že neboli hlásené žiadne obete ani škody. Protiletecký poplach v Kyjeve trval vyše dve hodiny.
Ukrajina v utorok v prvý deň summitu NATO v litovskej metropole Vilnius oznámila, že útoky ruskými dronmi cielili aj na obilninové zariadenia v juhoukrajinskom prístave Odesa. Ukrajinská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zneškodnila celkovo 26 ruských útočných dronov.
8:20 Rusko útočilo dronmi na Kyjev a okolitú oblasť druhú noc po sebe
Rusko podniklo vlnu útokov samovražednými dronmi na Kyjev a okolitú oblasť už druhú noc po sebe, oznámila v stredu ráno ukrajinská armáda. Údery prišli niekoľko hodín pred tým, ako sa má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretnúť s lídrami Severoatlantickej aliancie (NATO) na summite v litovskom Vilniuse. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.
Podľa predbežných informácií ukrajinskej armády nie sú zatiaľ hlásené obete ani veľké škody. Všetky drony zneškodnili skôr, než stihli zasiahnuť ciele.„Je 504. deň invázie Ruskej federácie na Ukrajine. Nepriateľ podnikol ďalší vzdušný útok na hlavné mesto, “napísal šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko v odkazovej aplikácii Telegram.
Poplašné sirény zneli v Kyjeve a po celej Ukrajine vyše dve hodiny. Zároveň pokračovali boje na frontoch. Lídri NATO sú v litovskom Vilniuse na summite, ktorý Kremeľ kritizuje. Moskva varovala, že bude reagovať, aby ochránila bezpečnosť Ruska.
V predchádzajúcu noc z pondelka na utorok Rusko vyslalo na Kyjev a juhoukrajinské prístavné mesto Odesa 28 dronov Šáhid iránskej výroby, pričom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 26 z nich.
8:00 Zahynul ďalší ruský generál; zabila ho vraj strela Storm Shadow
Na Ukrajine údajne zahynul ďalší vysoko postavený predstaviteľ ruskej armády, ktorého podľa ukrajinských zdrojov zabila britská strela Storm Shadow. Informovala o tom televízia Sky News, podľa ktorej sa táto správa objavila aj na viacerých ruských provojnových telegramových kanáloch.
Generálporučík Oleg Cokov, zástupca veliteľa Južného vojenského okruhu ruskej armády, bol zabitý v noci na piatok v Ruskom okupovanom meste Berďansk ležiacom v na juhu Ukrajiny v Záporožskej oblasti. Uviedol to poradca prokyjevského primátora okupovaného mesta Mariupol Petro Andriuščenko. Informáciu, ktorú bezprostredne nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, neskôr zopakoval aj poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Poslanec ukrajinského parlamentu Jurij Mysijagin uviedol, že Cokov zahynul pri útoku riadenou strelou Storm Shadow, ktorú tento rok dodala Kyjevu Británia. Podľa Andriuščenka sa tak stalo počas útoku na hotel v Berďansku, v ktorom boli ubytovaní velitelia ruských okupačných vojsk. Podľa ukrajinských médií bol hotel pri útoku úplne zničený. Ruské úrady smrť generála ani útok v Berďansku zatiaľ nepotvrdili.
Vlani v septembri generál Cokov, veterán vojen v Čečensku aj v Sýrii figurujúci na sankčnom zozname EÚ, údajne utrpel zranenie pri ukrajinskom delostreleckom útoku na jeho veliteľské stanovište neďaleko Svatove v okupovanej Luhanskej oblasti. Mali ho vtedy previezť až do Petrohradu s ťažkým zraneným nohy. Podľa odhadov ukrajinských médií bolo od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zabitých už desať až 20 ruských generálov, čo však Moskva ani v jednom prípade oficiálne nepriznala.
7:00 Británia poskytne Ukrajine ďalšiu pomoc v hodnote takmer 60 miliónov eur
Britská vláda v utorok oznámila, že Ukrajine poskytne ďalší balík pomoci v hodnote 50 miliónov libier (58,7 milióna eur) určený na opravu vojenského vybavenia a tiež na zriadenie vojenského rehabilitačného centra na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Má ísť o súčasť novej medzinárodnej pomoci, o ktorej majú svetoví lídri rokovať na summite NATO v litovskom Vilniuse. Británia a ďalší členovia skupiny G7 by sa podľa vyhlásenia Londýna mali dohodnúť aj na tom, že Ukrajine poskytnú množstvo munície do tankov Challenger 2 a tiež vyše 70 bojových i logistických vozidiel.
„Podpora pokroku Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO spolu s formálnymi, multilaterálnymi a bilaterálnymi dohodami a obrovskou podporou členov NATO vyšle silný signál (ruskému) prezidentovi Putinovi a vráti do Európy mier,“ povedal v tejto súvislosti britský premiér Rishi Sunak.
SITA/Paul Ellis/Pool Photo via AP
Informácie z predchádzajúceho dňa 11. 7. 2023:
18:45 Stoltenberg: Pre členstvo Ukrajiny nie je stanovený žiadny harmonogram
Lídri Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa v utorok dohodli, že umožnia Ukrajine vstúpiť do aliancie, keď „sa spojenci dohodnú a budú splnené podmienky“. Generálny tajomník NATO Jens Stoltengerg to povedal niekoľko hodín po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že bude „absurdné“, ak nebude stanovený časový rámec, v ktorom by mohla byť Ukrajina pozvaná do NATO.
„Opätovne sme potvrdili, že Ukrajina sa stane členom NATO, a súhlasili sme s odstránením požiadavky na akčný plán členstva,“ povedal Stoltenberg novinárom s odkazom na kľúčový krok pri vstupe do aliancie. „To zmení cestu k členstvu Ukrajiny z dvojkrokovej na jednokrokovú,“ povedal.
Aj keď mnoho členov NATO dodáva ukrajinským silám zbrane a muníciu, medzi 31 spojencami neexistuje konsenzus pre prijatie Ukrajiny do radov NATO. Namiesto toho sa lídri aliancie rozhodli odstrániť prekážky na ceste k členstvu Ukrajiny, aby sa mohla po skončení vojny s Ruskom rýchlejšie pripojiť.
Zelenskyj sa proti rozhodnutiu ostro ohradil. „Je bezprecedentné a absurdné, keď nie je stanovený časový rámec ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny,“ napísal v ostro formulovanom vyhlásení na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter a dodal, že sa podľa neho zdá, že „nie je žiadna pripravenosť ani na pozvanie Ukrajiny do NATO, ani na to, aby sa stala členom aliancie“.
Stoltenberg na otázku o Zelenského obavách povedal, že teraz je najdôležitejšie zabezpečiť, aby jeho krajina vyhrala vojnu, pretože „pokiaľ Ukrajina nezvíťazí, o členstve sa vôbec diskutovať nebude“.
NATO sa v roku 2008 dohodlo, že Ukrajina sa stane členom, neuviedlo však ako ani kedy by sa tak mohlo stať. „Teraz, cestou do Vilniusu, sme dostali signály, že sa o určitých formuláciách rokuje bez Ukrajiny,“ skonštatoval ďalej a zdôraznil, že táto formulácia sa týka „pozvania stať sa členom NATO, nie členstva Ukrajiny“.
„Neistota je slabosť. A ja o tom budem otvorene diskutovať na samite,“ skonštatoval ďalej Zelenskyj, podľa ktorého sa bez stanovenia časového rámca pre pozvanie Ukrajiny do NATO „otvára príležitosť na vyjednávanie o členstve Ukrajiny v NATO v rámci rokovaní s Ruskom“ a to „pre Rusko znamená motiváciu pokračovať v terore“.
Kyjev prijal, že Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO, kým trvá vojna s Ruskom, presadzuje však jasný časový harmonogram.
15:50 Vstup Ukrajiny do NATO môže prísť až po vojne, zhodli sa politické strany
Otázka vstupu Ukrajiny do NATO by mala byť na stole po ukončení vojnového konfliktu na jej území. Zhodli sa na tom viaceré politické strany v stanoviskách pre TASR. Práve ukončenie vojny označili za jednu z podmienok pre členstvo krajiny v Aliancii.
Členstvo Ukrajiny v NATO vzhľadom na vojnu nepripadá podľa hnutia Sme rodina do úvahy. „Uvažovať o tom môžeme, až keď sa tento konflikt skončí,“ uviedlo hnutie. Za aktuálnu otázku to nepovažuje ani Peter Kmec z Hlasu-SD. „V prvom rade musí byť ukončená vojna a dosiahnuté mierové riešenie na Ukrajine. Ukrajina zároveň musí splniť politické a vojenské podmienky vyplývajúce z prístupového procesu,“ podčiarkol.
Ani šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová si nevie predstaviť, že by do NATO vstupovala krajina vo vojnovom konflikte, pretože by to znamenalo vtiahnutie členov NATO do konfliktu. Apelovala na jeho ukončenie mierovým riešením alebo vytlačením ruských vojsk z územia Ukrajiny.
SITA/Diana Černáková
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska označil za kľúčovú výzvu po skončení bojov zabránenie ich opakovaniu. Práve začlenenie Ukrajiny do NATO sa podľa neho javí ako najlepšie z riešení. Poukázal na bezpečnostné záruky v Aliancii. Za nevýhodu považuje to, že Rusko neprijme vstup Ukrajiny v dobrom.
„Napätý vzťah môže byť buď stabilný, alebo náchylný k vojne – a členstvo Ukrajiny v NATO ho robí stabilnejším a predvídateľnejším,“ podotkol. Dodal, že ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nežiada o konkrétny dátum vstupu do NATO, ale o odkaz, že po splnení podmienok Ukrajina členstvo dostane.
„Je v najvyššom záujme SR, aby Ukrajina zvíťazila a porazila agresora - Ruskú federáciu. Našou následnou úlohou musí byť pomôcť Ukrajine k užšej spolupráci s NATO. Tá v konečnom dôsledku môže viesť nášho východného suseda pri plnení podmienok k členstvu v tejto kľúčovej organizácii,“ uviedla SaS.
Ukrajina by mala mať po skončení vojny a splnení potrebných kritérií možnosť stať sa členom NATO aj podľa Andreja Žiarovského z KDH. Dodal, že suverénna a demokratická Ukrajina integrovaná do euroatlantických štruktúr je aj v našom národnom záujme. Za hlavnú otázku súčasnosti považuje spoločnú podporu Ukrajine v obrane jej územnej celistvosti a suverenity.
Aj strana Demokrati považuje vstup Ukrajiny za strategický záujem Slovenska. „Mať za suseda členskú krajinu NATO je z bezpečnostného hľadiska výhodou. Ide však o rozhodnutie celej Aliancie, pred ktorým musí každá krajina, ktorá chce byť jej súčasťou, splniť viacero podmienok. Napríklad nemôže na jej území prebiehať vojenský konflikt,“ uviedla strana. Verí preto v skoré splnenie podmienok na vstup Ukrajiny do NATO. Exminister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencii doplnil, že vstup Ukrajiny do NATO by nezvyšoval riziko vojenského konfliktu, ale naopak. „Rusi si nikdy netrúfnu zaútočiť na žiadneho člena Aliancie,“ podotkol.
SITA/Diana Černáková
Smer-SD naďalej považuje členstvo Ukrajiny v NATO za najhoršie možné riešenie, eskaláciu napätia či nerešpektovanie dohôd USA s Ruskom z 90. rokov. Otázne je podľa strany aj to, s akým mandátom ide na samit NATO vo Vilniuse prezidentka Zuzana Čaputová. Smer-SD pritom poukázal aj na situáciu na domácej politickej scéne.
Hnutie Republika nesúhlasí s expanziou NATO na východ a ani s prijatím Ukrajiny. Tvrdí, že práve takáto expanzia stojí za konfliktom na Ukrajine. „Sme presvedčení, že NATO je viac problémom ako samotným riešením a že Európa potrebuje novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by zohľadnila aj bezpečnostné záruky východoeurópskych štátov vrátane Ruskej federácie,“ uviedlo.
Lídri krajín NATO sa aktuálne schádzajú na dvojdňovom samite vo Vilniuse v Litve. Riešiť majú najnaliehavejšie výzvy, ktorým Aliancia čelí, najmä posilnenie jej obrany. Jednou z hlavných tém má byť aj priblíženie Ukrajiny k NATO.
13:50 Nemecko na summite NATO prisľúbi Ukrajine zbrane za ďalších 700 miliónov eur
Nemecko prisľúbi v utorok na dôležitom summite NATO v Litve vojenskú pomoc Ukrajine za ďalších 700 miliónov eur, uviedli vládne zdroje. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
Berlín, druhý najväčší dodávateľ zbraní Ukrajine na jej obranu proti ruskej invázii, už oznámil nový balík zbraní pre Kyjev za 2,7 miliardy eur v máji, pred návštevou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vysokopostavený predstaviteľ nemeckej vlády v pondelok povedal, že Nemecko dá Ukrajine „veľmi zásadný“ nový prísľub vojenskej výzbroje na summite Severoatlantickej aliancie v litovskej metropole Vilnius. Koná sa v utorok a v stredu (11. a 12. júla).
Odvtedy, čo Rusko koncom februára 2022 napadlo Ukrajinu, sa Nemecko vzdalo tradične pacifického postoja a poslalo Kyjevu veľkú škálu zbraní, od systémov protivzdušnej obrany až po delostrelecké systémy. Teraz je Nemecko po USA druhým najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu.
Berlín začal tento rok posielať Ukrajine moderné tanky Leopard, po mesiacoch prosieb kyjevskej vlády. Tá žiadala a stále žiada ťažké zbrane, aby posilnila svoju obranu proti útokom Ruska.
Ukrajinskí a nemeckí politici vyzývajú na rýchle dopĺňanie tankov Ukrajine, pretože ruské sily v bojoch ničia túto výzbroj.
Dvojdňový summit NATO sa už začal, dominuje mu reakcia Aliancie na ruskú vojnu na Ukrajine a snaha Kyjeva stať sa členom, alebo aspoň dostať pozvanie do NATO.
11: 45 Stoltenberg: NATO vyšle Ukrajine jasný a pozitívny odkaz o členstve
Severoatlantická aliancia vyšle na summite v litovskom Vilniuse Ukrajine jasný a pozitívny odkaz o členstve v NATO. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v úvode zhromaždenia.
„Očakávam, že spojenci vyšlú jasný a priaznivý odkaz o ceste vpred smerom k členstvu Ukrajiny (v NATO),“ povedal. Navrhol podľa vlastných slov balíček opatrení, ktorý má zaručiť plnú vzájomnú súčinnosť medzi silami NATO a Ukrajiny, ktorý tiež túto krajinu priblíži k Aliancii. Poukázal na to, že v stredu sa uskutoční prvé zasadanie Rady NATO-Ukrajina aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
sita/AP Photo/Mindaugas Kulbis
Stoltenberg tiež pripomenul, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok po rokovaní s ním a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vyjadril podporu vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie.
„Je to dobré pre Švédsko, pre Turecko, pre NATO i celý baltský región, pre Litvu a ďalšie krajiny v tejto oblasti,“ povedal.
Spojenci vo Vilniuse takisto prijmú rozhodnutia v oblasti posilnenia obrany a spolupráce a dohodnú sa na zvýšení výdavkov na obranu na minimálnu úroveň dvoch percent HDP, povedal generálny tajomník.
Na summite sa zúčastňujú aj zástupcovia krajín z indo-tichomorskej oblasti, čo podľa Stoltenberga potvrdí, že bezpečnosť nie je regionálna záležitosť. „Preto vítam partnerov z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Kórey a Japonska," dodal.
7:45 Rusko v noci útočilo na Kyjev iránskymi dronmi
Rusko zaútočilo v noci na utorok dronmi na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a spôsobilo tam menšie materiálne škody, uviedli tamojšie úrady. K útokom došlo v deň začiatku summitu Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorý bude zameraný na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
„Nepriateľ zaútočil na Kyjev zo vzduchu po druhý raz v priebehu tohto mesiaca,“ uviedla kyjevská vojenská správa na platforme Telegram.
Moskva podľa nej útočila dronmi typu Šáhid iránskej výroby z juhu, pravdepodobne z ruskej Krasnodarskej oblasti.
„Všetky zaznamenané vzdušné ciele pohybujúce sa v smere na Kyjev boli zničené silami a prostriedkami našej protivzdušnej obrany,“ dodala vojenská správa bez uvedenia konkrétneho počtu dronov útočiacich na ukrajinskú metropolu.
Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že trosky dronu boli lokalizované na bližšie nešpecifikovanom mieste v Kyjevskej oblasti. Došlo pritom podľa neho k vybitiu okien na súkromných obytných domoch, informácie o prípadných obetiach však neboli bezprostredne známe.
Rusko v noci na utorok útočilo dronmi aj na ukrajinské prístavné mesto Odesa, potvrdil hovorca tamojšej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk s tým, že bola aktivovaná tamojšia protivzdušná obrana. Ďalšie podrobnosti neuviedol, píše AFP.
Letecký poplach okrem toho zaznamenali aj v Mykolajivskej, Chersonskej, Kirovogradskej, Poltavskej, Sumskej a Charkovskej oblasti.
Informácie z predchádzajúceho dňa 10. 7. 2023:
18:55 Ukrajina tvrdí, že obsadila kľúčové vyvýšeniny okolo Bachmutu
Ukrajinské jednotky obsadili kľúčové vyvýšeniny okolo mesta Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré v máji po dlhých mesiacoch bojov dobyli ruské sily s výrazným podielom žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Podľa Maľarovej majú teraz Ukrajinci na dostrel „vstupy do mesta, výstupy z neho a pohyb nepriateľa okolo mesta“.
17:45 V Sumskej oblasti pre ruské ostreľovanie nariadili evakuácie
V Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny úrady nariadili evakuáciu civilistov z lokalít ležiacich bezprostredne pri hraniciach s Ruskom. Dôvodom je pretrvávajúce cezhraničné ostreľovanie, informuje TASR podľa správy stanice CNN.
„Evakuácia obyvateľov Sumskej oblasti z päťkilometrovej (pohraničnej) zóny je nevyhnutnosťou, ktorá sa mala zrealizovať už dávno,“ uviedol tamojší gubernátor Volodymyr Arťuch.
CNN pripomína, že ruské cezhraničné ostreľovanie tam už zapríčinilo rozsiahle škody na majetku aj úmrtia civilného obyvateľstva.
Rozhodnutie nariadiť evakuáciu bolo prijaté po „dôkladnej analýze“ vývoja bojov v okolitých oblastiach, priblížil Arťuch.
16:05 Na Ukrajine padlo podľa nezávislej analýzy už takmer 50 000 ruských vojakov
V bojoch na Ukrajine padlo už takmer 50 000 ruských mužov. Vyplýva to z prvej nezávislej štatistickej analýzy, ktorú vykonali ruské opozičné médiá Mediazona a Meduza v spolupráci s vedcami z univerzity v nemeckom Tübingene.
Ruský režim zatiaľ oficiálne priznal len niečo vyše 6000 padlých vojakov. Z novej analýzy však vyplýva, že skutočné straty predstavujú zhruba osemnásobok tohto počtu, informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Počet životov, ktoré si vyžiadala ruská invázia na Ukrajinu, predstavuje jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev putinovského režimu. Tí, ktorí sa tieto straty snažia dokumentovať, sa v Rusku vystavujú hrozbe represií a trestného stíhania.
Autori analýzy vychádzali z oficiálnych ruských údajov o miere úmrtnosti a na základe nich odhadli, o koľko viac ruských mužov mladších 50 rokov zomrelo medzi februárom 2022 a májom 2023, než bolo obvyklé predchádzajúcich rokoch.
Ďalej skúmali fotografie padlých zverejnené na internetových sociálnych sieťach či zábery z cintorínov po celom Rusku, v čom im pomohla sieť dobrovoľníkov a ruská redakcia stanice BBC
Na základe uvedených fotografií sa im podarilo vybudovať databázu potvrdených bojových strát: do 7. júla tohto roku tak identifikovali celkovo 27 423 padlých ruských vojakov. Ide pritom len o tých mŕtvych, u ktorých sa podarilo zistiť totožnosť a ich smrť bola potvrdená z viacerých zdrojov.
Mediazona a Meduza ďalej spoločne skúmali záznamy o dedičských konaniach prebiehajúcich v Ruskej federácii. Podarilo sa im tak zistiť, že od začiatku vojny do 27. mája bol u mužov vo veku od 15 do 49 rokov započatých výrazne vyšší počet dedičských konaní: o približne 47 000 viac, než by sa v Rusku dalo očakávať na základe údajov z predchádzajúcich rokov.
„Odhad, ktorý sme v spolupráci s Meduzou pripravili, nám odhaľuje ,skryté' úmrtia, teda úmrtia, ktoré sa ruská vláda nutkavo a neúspešne snaží zatajiť,“ vyhlásil Dmitrij Treščanin, editor Mediazony.
Britské ministerstvo obrany vo februári tohto roku odhadlo, že počas prvého ruku vojny na Ukrajine prišlo o život približne 40 000 až 60 000 ruských vojakov. Tajný odhad americkej spravodajskej služby DIA, ktorý unikol do médií, stanovil počet ruských vojakov zabitých v prvom roku vojny na 35 000 – 43 000.
Biely dom v máji odhadol, že len od vlaňajšieho decembra padlo na Ukrajine viac než 20 000 Rusov, píše agentúra AP.
14:15 Putin sa stretol s Prigožinom niekoľko dní po vzbure
Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol so zakladateľom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom niekoľko dní po tom, čo Prigožin podnikol so svojimi bojovníkmi ozbrojenú vzburu proti ruskému vojenskému vedeniu. V pondelok to potvrdil Kremeľ, informuje TASR podľa správ agentúr AFP, AP a Reuters.
SITA/PRIGOZHIN PRESS SERVICE VIA AP
Celý článok si môžete prečítať tu.
13:20 Ukrajina v NATO by mala „veľmi negatívne“ dôsledky pre bezpečnosť Európy, vyhlásil Kremeľ
Kremeľ v pondelok vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO) by malo „veľmi negatívne“ dôsledky pre európsku bezpečnosť. Ruské vedenie sa tak vyjadrilo pred summitom NATO v Litve, ktorý sa bude konať v utorok a v stredu. TASR prevzala správu z tlačových agentúr AFP a Reuters.
Viac sa dočítate na tomto odkaze.
12:30 Ukrajina oznámila, že za posledný týždeň dobyla naspäť od Rusov 14 km2 územia
Ukrajina v pondelok oznámila, že jej ozbrojené sily dobyli za posledný týždeň naspäť od ruských okupačných síl 14 štvorcových kilometrov územia na juhu a východe krajiny. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Za posledný týždeň bolo na juhu Ukrajiny znovu dobytých vyše desať štvorcových kilometrov ukrajinského územia,“ informoval štátne médiá hovorca ukrajinskej armády Andrij Kovaľov.
„V sektore (východného) mesta Bachmut oslobodila ukrajinská armáda od ruských votrelcov štyri štvorcové kilometre územia,“ doplnil Kovaľov. Medzi ukrajinskými a ruskými silami podľa neho prebiehajú ťažké boje blízko Bachmutu, o ktorom ruské sily uviedli, že ho v máji dobyli.
Kyjev informoval, že od spustenia svojej protiofenzívy minulý mesiac opätovne dobyl celkovo 193 štvorcových kilometrov ukrajinského územia.
11:50 Známy režisér utrpel v prvej línii otras mozgu
Známy ukrajinský režisér Oleh Sencov utrpel na fronte v prvej línii otras mozgu. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na videosprávu na Facebooku, udialo sa tak počas víkendu.
Sencov natočil toto video v ľahu hneď po tom, ako utrpel spomenuté zranenie. Povedal v ňom, že boj o dôležitú líniu pre ďalší protiútok sa práve skončil. Traja vojaci boli zranení. „Mám otras mozgu, nie je však ťažký,“ povedal Sencov, no bolo vidieť, že sa mu nehovorí ľahko.
Režisér v popise dodal, že video natočil v sobotu, ale v nedeľu sa už cítil lepšie a bol v nemocnici ako ostatní zranení.
Sencov hneď v druhý deň vojny, 25. februára 2022, zverejnil záber, na ktorom bol oblečený ako vojak, a vyzval všetkých, aby bránili svoju vlasť. V júni tohto roka mu udelili hodnosť podporučíka.
11:00 Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na Twitteri poďakoval Slovensku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v pondelok na Twitteri príspevok s poďakovaním Slovensku, ktoré navštívil v piatok 7. júla a stretol sa s najvyššími ústavnými predstaviteľmi. Zelenskyj pripojil k tvítu aj takmer jeden a polminútové video z návštevy.
Thank you, Slovakia!
— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) July 10, 2023
🇺🇦🤝🇸🇰 pic.twitter.com/kIMBhzwyqJ
Do SR pricestoval z Českej republiky, predtým navštívil Bulharsko.
Zelenskyj prišiel na Slovensko ako ukrajinský prezident druhýkrát, ale prvý raz po vypuknutí vojny, ktorú v jeho krajine rozpútalo Rusko.
10:25 Ukrajinská armáda zaznamenala „jednoznačný postup“ na južnom okraji Bachmutu
Ukrajinské jednotky zaznamenali „jednoznačný postup“ na južnom okraji mesta Bachmut, uviedla v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Maľarová na platforme Telegram spresnila, že na severnom okraji tohto východoukrajinského mesta nedošlo k zmenám v pozíciách. Ďalšie podrobnosti neuviedla, v uplynulých dňoch sa však pozornosť sústredila na dedinu Kliščijivka, ktorá leží vo vyššie položenej oblasti južne od Bachmutu.
Veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj pretým uviedol, že ukrajinská armáda dosahuje pokrok v okolí Bachmutu. Ruské jednotky obsadili toto mesto v Doneckej oblasti v máji, podľa všetkého však zvádzajú boj o udržanie kontroly nad ním, píše The Guardian.
„Ťažké boje pokračovali v južných oblastiach miest Melitopol a Berďansk,“ dodala Maľarová s tým, že ukrajinské jednotky tam upevňujú svoje územné zisky.
10:00 Pri ruskom bombardovaní mesta Orichiv zahynuli 4 ľudia, Ukrajina útok vyšetruje ako vojnový zločin
Štyria ľudia zahynuli a 13 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom bombardovaní obytnej časti mesta Orichiv, ktoré sa nachádza na frontovej línii v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Útok nastal práve v čase, keď sa rozdeľovala humanitárna pomoc, informovala v pondelok tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na gubernátora oblasti Jurija Malaška. Správu prevzal aj portál britského denníka The Guardian.
Malaško povedal, že zabitými sú tri ženy a muž, všetko štyridsiatnici. Dodal, že Rusko podniklo 36 cielených útokov na desať obcí a miest v Záporožskej oblasti.
Ukrajinská generálna prokuratúra oznámila, že začala trestné stíhanie vojnového zločinu.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.