V týchto dňoch sme svedkami pohybu na domácej politickej scéne. Vznikajú nové strany a zoskupenia za účelom neprepadnutia hlasov demokratických voličov. Výsledok však môže by presne opačný a existujúce strany môžu spadnúť pod 5-percentnú hranicu.

Niektorí slovenskí politici volajú po mieri na Ukrajine. Je to síce pekná výzva, ale treba ju adresovať najmä Putinovi do Kremľa. On jediný to má momentálne v rukách.

Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.

Vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej otriasla Slovenskom. Stalo sa to 21. februára 2018 a odvtedy ubehlo presne 5 rokov. Čo sa u nás udialo odvtedy?

Určite nie je príliš trúfalé nazvať slovenský politický terén púšťou. Voličom sa toho ponúka tak málo, až upadajú do zúfalstva. Vyťaží z toho Pellegrini a jeho Hlas vstup do vlády? Čomu to pomôže?Čomu uškodí?

Slovensko má problém. Vláda sa rozpadla, blížia sa voľby, no znovu raz nie je celkom jasné, akou krajinou chceme byť. Sme beznádejne rozdelení, nemáme sa radi. O rozhovor sme v tejto situácii požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Keď som sa ocitol pred úlohou napísať článok o tom, kam sa Slovensko po 30 rokoch samostatnosti a pred blížiacimi sa predčasnými voľbami dostalo, zmocnila sa ma úzkosť.

Umelá inteligencia v týchto dňoch ohuruje svet svojou schopnosťou viesť zmysluplné rozhovory na takmer ľubovoľnú tému. Zdá sa, že dosiahla ďalší míľnik. Alebo je to už definitívny bod zlomu? Čoho sme to svedkami? Prichádza skvelý sluha človeka, alebo jeho nový pán?

Podľa mnohých cirkevných znalcov a teológov odišla s Benediktom XVI. jedna éra veľkých teológov, ozývajú sa dokonca hlasy nazvať ho „učiteľom cirkvi“. Kritici o ňom hovoria ako o „ultratradicionalistickom“ a „pancierovom pápežovi“, jeho obdivovatelia ho opisujú ako citlivého vnímavého človeka mimoriadneho intelektu. Kto vlastne bol Benedikt XVI. očami katolíckeho politika a kňaza?

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?