Známy výrok, že štáty sa udržujú ideami, z ktorých vznikli, sa nám znova pripomína v súvislosti s dnešnou krízou demokracie v našej vlasti. Už znova musíme rozhodovať vo voľbách o perspektívach ústavných základovslobody a vlády zákona. Zachránime ich? Čo pre nás znamená byť štátom?
Každé voľby sú stretom rôznych záujmov, ktoré sa neskôr obrusujú a zlaďujú. Ale v rozumnom štáte existuje aj záujem, ktorý ide ponad strany a názorové skupiny. Aký je životný záujem Slovenskej republiky?
myslenie, v ktorom má Slovensko nejaký širší záujem – presahujúci voľby, strany a ideológie –, sa tu zatiaľ akosi nepestuje. Dokážeme vzývať samotnú existenciu štátu, čo nám ospravedlní únosy a vraždy. Inokedy dokážeme hovoriť o reformách, čo nám ospravedlní korupciu. Ale spoločný záujem štátu? Možno už v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine začíname chápať dôležitosť nášho členstva v NATO, ale oveľa viac toho nepočuť.
Čo je životným záujmom Slovenskej republiky? Samotná jej existencia? To ťažko. Existencia štátu nie je nevyhnutne životným záujmom Slovenska – napríklad ak je jej podmienkou neľudskosť a strata slobody. Zažili sme to predsa s pánom Tisom a deportáciami, v hlbokom predklone pred Hitlerom. Chceme to zažiť opäť, len s inými osobami a obsadením?
Čo je teda tým životným záujmom? Prosperita? Sociálny štát? To sotva. Ako ukazuje Čína, sociálny štát a prosperitu môže na nejaký čas prinášať aj diktatúra. Tú sme tu už mali na dva spôsoby – nacistický aj komunistický. Nestačilo nám?
Takže čo? Miesto v EÚ a NATO? Neutralita? Nič z toho.
Záujmy štátov sa odvíjajú najmä od toho, za čo sa tie štáty vlastne považujú. Zdá sa, že v tomto smere existujú v podstate dva základné modely, charakterizovateľné dvomi jednoduchými sloganmi: buď „štát som ja”, alebo „štát sme my”.
Niektoré záujmy majú štáty týchto dvoch typov spoločné, iné sú výrazne odlišné. Všetky štáty majú záujem na tom, aby mohli v bezpečí rozhodovať o svojich vlastných veciach. To znamená, že jedným zo základných záujmov štátu je postarať sa o svoju bezpečnosť. To sa dá dosiahnuť vojenskými a/alebo diplomatickými prostriedkami. Uvedené prostriedky sú vždy deklarované ako obranné, bezpečnostné doktríny niektorých štátov sú však založené na útoku ako najlepšej obrane.
Zvrhlú koncepciu obrany prostredníctvom útoku väčšinou vyznávajú štáty typu Ja. Pre takýto štát, respektíve pre jeho majiteľa, je to vlastne normálny postup. Dobytím
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
