Strach je normálny a aj zdravý. Niektorí politici však vezmú normálny strach, nafúknu ho na fóbiu a volič sa zabudne zdravo báť reálnych hrozieb, lebo sa bojí čerta na stene. Bude rozum silnejší ako fóbie?
Dnes odporučíme, koho je rozumné voliť. Robíme to celú existenciu .týždňa – a robíme to preto, lebo si myslíme, že je to fér. Hovoríme tým, aké hodnoty sú pre nás kľúčové a kto ich v tejto chvíli najviac zastupuje.
sú tieto voľby naozaj také dôležité, ako sa hovorí? Nehovorí sa to pri každých voľbách? Prečo by sme práve teraz mali považovať svoju účasť na voľbách za životne dôležitú? A ešte – neznechutili nám politici oboch brehov politiku natoľ-ko, že si zaslúžia našu volebnú neúčasť? Bola by to naozaj naša nezodpovednosť alebo skôr prejav našej sebaúcty?
Na Slovensku sú voliči rozdelení na dve približne rovnaké skupiny s veľmi od-lišnými hodnotami. Tieto dve skupiny sa líšia najmä pohľadom na slovenskú minulosť, pohľadom na geopolitickú súčasnosť a pohľadom na vnútropolitickú budúcnosť. Jednu časť tvoria ľudia s pozitívnym vzťahom k niektorej z našich minulých totalít (či už nacistickej, alebo komunistickej), s pozitívnym vzťahom k niektorej zo súčasných svetových totalít (najmä ruskej, ale aj čínskej) a v podsta-te s totalitnými predstavami o budúcnosti Slovenska. Druhú časť slovenského elektorátu tvoria ľudia s vcelku pozitívnym vzťahom k Novembru, k Západu a k demokracii.
tasr/jaroslav novák22. máj 2023, Bratislava: Strana SaS predstavila prvých 30 miest na kandidátnej listine do septembrových predčasných parlamentných volieb. Ako volebný líder povedie stranu Richard Sulík.
Medzi týmito dvomi skupinami sú odlišnosti vo videní sveta natoľko hlboké, že je prakticky vylúčené akékoľvek zmierenie. Tu totiž nejde len o rôzne vnímanie reality, tu ide o zásadné vzájomné ohrozenie. Pri víťazstve jednej skupiny má tá druhá pocit, že žije v nepriateľskom štáte. Preto pôsobia každé voľby osudovým dojmom. Tento pocit je opakovane úplne prirodzený a do značnej miery opráv-nený. V niektorých prípadoch sa však rozhoduje o orientácii krajiny len na naj-bližšie roky a inokedy to môže byť na podstatne dlhšie obdobie. Názov osudové voľby si podľa nás zaslúži najmä ten druhý prípad.
Z tohto hľadiska boli doteraz najosudovejšími voľby v roku 1998. Ak by bol po nich Mečiar schopný zostaviť vládu, autoritársky režim by zrejme upevnil dlho-dobo nezvratným spôsobom, v zahraničnej politike by sme sa obrátili na Východ (lebo na Západe by nás fakt nechceli) a z čiernej diery Európy by sme sa stali nie-čím ešte bizarnejším. Strany demokratickej časti politického spektra vtedy boli schopné spojiť sa, v dôsledku čoho Mečiar nebol schopný zostaviť vládu.
Blížiace sa voľby budú osudové rovnakým spôsobom. Na smrť vystrašený Fico sa po nich chystá obnoviť nie autoritársky, ale priam mafiánsky štát, Rusov sa chystá podporovať nie v rovine politickej, ale priam vo vojenskej, a pre to, čo sa chystá vytvoriť zo Slovenska, astrofyzici ešte názov nevymysleli. Strany demo-kratickej časti politického spektra tentoraz neboli schopné spojiť sa proti tomuto nebezpečenstvu. Z rôznych dôvodov, z ktorých podstatným je rozvrat spôsobený v demokratickej časti spektra zákerným Matovičom. Máme ísť voliť, aj keď má-me pocit, že vlastne niet koho? Alebo máme dať najavo svoje znechutenie?
Pri hľadaní odpovedí na rôzne legitímne otázky týkajúce sa volieb je dôležité zvážiť, v akom stave je dnes Slovenská republika. Je to stabilizovaný štát, v kto-rom ide o bežné volebné spory, alebo je to rozoštvaná republika, ktorá balansuje na civilizačnej
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
