Od Nežnej revolúcie ubehlo 34 rokov. Mnohí predstavitelia Novembra 89 prijali dedičstvo, o ktorého naplnenie sa zaslúžili, iní sa mu spreneverili. Odkiaľ sa však zobrali a čo z ich odkazu chýba dnešným osobnostiam? Majú šancu zaslúžiť sa o podobný výsledok?
Odchod Karla Schwarzenberga je znamením o konci celej jednej epochy. Odchádza generácia, ktorá zažila totalitný režim a od roku 1989 sa podieľala na budovaní slobodnej spoločnosti. Kto a čo ju nahrádza?
jedným z kľúčových problémov slobodného sveta je nárast populizmu. Medzi politickú elitu sa stále viac dostávajú ľudia bez ideálov a zábran, pre ktorých sú moc a výhody z nej plynúce ospravedlnením akejkoľvek lži a podlosti. Má to deštruktívne dôsledky na fungovanie západných spoločností a ich schopnosť ručiť za svoju slobodu a aj za slobodu širšieho sveta. Prečo sa to deje napríklad v Spojených štátoch, je samostatnou témou. Ale postupný odchod generácie Novembra u nás a to, čo ju nahrádza, by mohlo byť užitočným príspevkom do širšej diskusie Západu.
Politici Novembra nevznikli v novembri 1989, dnešní politici nevznikajú dnes. Oni vlastne vôbec nikdy nevznikajú, vždy odniekiaľ prichádzajú. To, kto a odkiaľ prichádza, výrazne záleží od toho, čo politika v danej chvíli prináša. V zlomových okamihoch sú to často najmä neistota a riziko, v pokojnejších časoch sú to skôr bohatstvo, sláva a moc.
November 89 nebol násilnou revolúciou. Z diaľky sa preto môže zdať, že neprinášal veľké neistoty a riziká. V skutočnosti však v prvých dňoch vôbec nebolo jasné, ako to s tou nenásilnosťou dopadne. Ľudia prvého momentu riskovali veľa, a práve preto sa tam objavili ľudia ochotní veľa riskovať. Nie kvôli osobným budúcim ziskom, ale kvôli všeobecne neznesiteľnej komunistickej prítomnosti.
Zrýchlený čas Novembra preto vyniesol do prvej línie ľudí v nejakom zmysle odvážnych. Odvaha bez iných dobrých vlastností však nie je dobrou vlastnosťou. Kde sa vzali ostatné dobré vlastnosti? Nuž, revolúcia sa dá ťažko robiť bez vzájomnej dôvery, ktorá sa dá ťažko vybudovať bez dlhodobejšej známosti. A odkiaľ sa tak mohli poznať odvážni ľudia vedomí si všeobecnej neznesiteľnosti komunistickej prítomnosti?
JÁN LÖRINCZJadro VPN Martin M. Šimečka, Peter Tatár, Juraj Flamík, Martin Bútora, František Mikloško, Fedor Gál a Peter Zajac na niektorom z početných stretnutí počas revolučného obdobia.
Tam, kde existoval relatívne silný antikomunistický disent, sa práve tento disent stal chrbtovou kosťou Novembra. Na Slovensku, kde bol disent (okrem katolíckeho) o poznanie užší ako v Čechách, sa z akejsi sivej zóny bytových seminárov, ekologických aktivít, samizdatovej literatúry, pololegálnych koncertov a výstav odrazu vynorila skupina mužov a žien schopná (v úzkej spolupráci s českými predstaviteľmi Novembra) zbaviť komunistov monopolu moci. Vzájomná dôvera bola do istej miery postavená na predchádzajúcich skúsenostiach a do istej miery sa budovala za chodu. So všetkými negatívami, ktoré zrýchlené budovanie dôvery so sebou prináša.
Okrem odvahy a vzájomnej dôvery je pre akúkoľvek revolúciu potrebný aj spoločný étos. Étosom Novembra boli sloboda a pravda, čiže dve veci komunistami sústavne pošliapavané. Ľudia Novembra si tento étos úplne prirodzene a samozrejme priniesli z disentu a zo sivej zóny, na disent viac či menej naviazanej.
Odvahu, vzájomnú dôveru a vzťah k slobode a pravde si teda ľudia Novembra prinášali so sebou z navzájom poprepájaných prostredí, v ktorých sa predtým roky pohybovali. Na pád komunizmu síce neboli pripravení najlepšie, ale boli pripravení asi najlepšie, ako sa dalo. Boj za pravdu a slobodu v čase nepravdy a neslobody sa ukázal byť mimoriadne dôležitým predpokladom boja za pravdu a slobodu v Novembri a po ňom.
Väčšine dnešných slovenských politikov ide tiež o pravdu a slobodu. O svoju pravdu a svoju slobodu. Základnou pravdou pre nich je, že si zaslúžia moc a peniaze, môžu si ich brať spôsobom, za ktorý inak hrozí odňatie slobody, ale im sa sloboda odňať nesmie. Ich
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
