svet sa občas zdá nielen povolebne smutný, ale aj mimovolebne fádny. To vtedy keď si myslíme, že podstatným veciam rozumieme a iné už nestretneme. Stačí sa však pozrieť na „fádny“ svet len trochu inak, a všetko je znovu až detsky dobro-družné.

Prvý príklad – viete, prečo je diamant taký tvrdý, a pritom priehľadný? Nie je to preto, že je to istý typ „skla“ (diamant je kryštál zložený z uhlíka, sklo nie je kryštál a nie je z uhlíka, ale najmä z kremíka). Diamant je najtvrdšia látka, akú poznáme, iba preto, že – a teraz pozor – jeho elektróny vytvárajú vďaka štruktúre diamantového kryštálu mimoriadne silné chemické, čiže kvantové väz-by. Štruktúra diamantového kryštálu je v konečnom dôsledku aj dôvodom jeho priehľadnosti. Nerozumiete, čo má stav a usporiadanie elektrónov s tvrdosťou a priehľadnosťou krásneho diamantu? Tak presne pre vás sú nasledujúce strany. Mimochodom – supertvrdý diamant je zložený presne z toho istého uhlíka ako supermäkká tuha v bežných ceruzkách. A predsa je oveľa tvrdší, krajší a drahší. Aj to má na svedomí kvantová povaha sveta.

Druhý príklad – viete, prečo je zlato žlté? Je to preto – a teraz znovu pozor –, že v jeho vnútri prebiehajú relativistické procesy, bez ktorých by bolo biele. Áno, relativistické procesy sú tie, ktoré sa týkajú veľkých rýchlostí, porovnateľných s rýchlosťou svetla. Čo s tým má kúsok zlata na prste snúbencov? Všetko.

Tretí príklad – viete, prečo je meč taký tvrdý, hoci pri jeho výrobe potrebujeme, aby bol, naopak, tvárny? Možno máte dojem, že aspoň tomuto rozumiete, veď predsa každý vie, že ukuté železo stačí dať rýchlo do studenej vody, a tvrdosť je na svete. V podstate to platí, ale to, čo sa v skutočnosti stane tým rýchlym ochladením, je prekvapivé. My tým totiž v meči zakonzervujeme miliardy mikro-neporiadkov, ktoré spoločne spôsobia jeden veľký pevný poriadok. A znovu to súvisí s kvantovou fyzikou.

Posledný príklad – viete, prečo zrkadlo odráža prakticky všetko svetlo, ktoré naň dopadne? Nie je to preto, že ho dobre utrieme a vyleštíme, hoci aj to je