štefan Hríb: Aj napriek protestom, ktoré ukázali, že veľká časť spoločnosti nie je pasívna a nechce návrat uneseného štátu, to podľa mňa bude rok, keď sa dovŕši únos štátu – v zmysle všetkých tých zákonov a personálnych rozhodnutí, ktoré sú už pripravené alebo sa už čiastočne urobili. Budú znížené tresty za korupciu, aby sa konkrétni ľudia rýchlejšie dostali z väzby. Budú znížené premlčacie doby pre tých, ktorí ešte nie sú pred súdom a ich čin sa vyšetruje, takže sa stane, že ich čin bude premlčaný. A zároveň budú odstránené inštitúcie a ľudia, ktoré boli za posledné tri roky ochotné ísť do tých najťažších prípadov. To sa týka vyšetrovateľov NAKA, špeciálnej prokuratúry a podľa mňa sa to bude týkať aj sudcov špecializovaného trestného súdu. Na druhej strane sa mi zdá, že práve preto sa sformuje veľká časť verejnosti, ktorá bude odhodlaná tomu všetkému vzdorovať a robiť všetko pre to, aby sa v nasledujúcich voľbách tento stav zmenil. Podľa mňa sa teda v roku 2024 stanú všetky negatívne veci, ktoré si oni dávno pripravili, ale zároveň to vyvolá protitlak, a ten bude pri rozumnom postupe opozície, prípadne nových politických strán, zárodkom zmeny.

Martin Mojžiš: Okrem toho sa stane ešte jedna vec, ktorá buď dovedie únos štátu do dokonalosti, alebo bude naopak pre tento únos významnou prekážkou. Mám na mysli prezidentské voľby. Ak sa prezidentom stane Peter Pellegrini, až potom uvidíme, aké hranice – a či vôbec nejaké – má Ficova fantázia pri únose štátu. Keby sa stal prezidentom Ivan Korčok, tak sa veľa chystaných zlých vecí spomalí. Nedokáže ich zastaviť, ale každá prekážka postavená do cesty parnému valcu bude dôležitá. Prezidentské voľby budú preto na Slovensku kľúčovou udalosťou roku 2024. Okrem toho sa dôležitou udalosťou môže už v tomto roku stať niečo, čoho presná podoba sa nedá detailne predvídať, ale napriek tomu je pravdepodobné, že niečo také príde. Mám na mysli nejakú fatálnu chybu, ktorú opäť raz Fico alebo jeho ľudia urobia. Oni totiž majú popri zabezpečovaní beztrestnosti svojich ľudí ešte aj spravovať štát. A to je pomerne zložitá vec, ktorú nevedia robiť. Ich prístup je taký, že všade dosadia nie veľmi schopných ľudí, ktorí často nebudú vedieť riešiť ani bežnú agendu, nehovoriac o kritických situáciách. Pričom tie kritické situácie prídu. Možno povodne, možno epidémia, možno streľba na strednej škole, možno znovu vražda novinára – určite príde niečo, čo vytvorí možnosť riešiť celú situáciu lepšie, horšie, aj veľmi zle. A šanca, že si vyberú zlé riešenie – zlé nielen pre krajinu, ale aj pre nich samotných –, je podľa mňa vysoká. Ďalšia oblasť núkajúca široké možnosti robenia chýb je ekonomika. Tam už tie chyby vidíme – prijatý rozpočet ukazuje, že oni vedia na výzvy reagovať len tým, že veci ešte viac pokazia.

Mimochodom, ešte s jednou vecou sa dá v tomto roku počítať, a to je Dankova