Slovensko si zvolilo za prezidenta Petra Pellegriniho. Čo to bude znamenať, už mnohí tušíte. Vláda nebude mať žiadnu protiváhu, a tak Robertovi Ficovi nebude už nič stáť v ceste za ovládnutím našej krajiny. Ivan Korčok sa však stal nositeľom veľkej nádeje. Bude dôležité, čo s ňou urobí on a čo s ňou urobíme my ostatní.
Druhá významná prehra tábora slobody môže spôsobiť jeho rezignáciu a tiež výrazné uľahčenie ďalšieho únosu štátu. Ani jedno, ani druhé sa však nestane automaticky – Slovensko príde o slobodu iba vtedy, ak to tábor slobody dovolí.
je overenou pravdou, že ak sa človeku stane niečo negatívne, nie je rozumné zatvárať si pred tým oči. To býva únik, nie riešenie. Oveľa zdravšie je realitu prijať, odsmútiť si ju, a tak sa s ňou postupne vyrovnať. Len tak sa dá začať znovu žiť. Toto zjavne platí aj pre dnešné Slovensko.
Voľby prezidenta dopadli zle. Vyhral tábor, ktorý po parlamentných voľbách amnestoval vlastných vinníkov, obsadil nimi inštitúcie práva a spravodlivosti, potupil kultúru a vkus, a súčasne primkol Slovensko k ruským záujmom. Toto je fakt, ktorý nemožno obísť, a je úplne prirodzené, že si ho musíme aj odsmútiť.
Jedným z hlavných zdrojov smútku je – popri oprávnených obavách z temnej budúcnosti a číreho zúfalstva z krátkej pamäti obrovského množstva slovenských voličov – aj šok z toho, ako veľmi dostala v týchto voľbách na frak pravda. Pretože toto neboli len voľby prezidentské, neboli to ani voľby čisto politické, celkom nepokryte sa tu proti sebe postavili pravda a klamstvo – a klamstvo zvíťazilo.
Základná mantra Ficovho tábora o kriminalizovaní opozície v minulom volebnom období je evidentná účelová lož, ktorá je navyše úplne obludná, pretože nielenže vyviňuje páchateľov, ale ešte z nich robí obete. Zvrátenosť tejto lži je potom dokonaná tým, že z predstaviteľov spravodlivosti, ktorí zločiny vyšetrovali a súdili, robí páchateľov. Základným sloganom Pellegriniho kampane bol mier na Ukrajine, pričom pod mierom sa rozumela kapitulácia. K nej máme prispieť tým, že Ukrajine nebudeme dodávať zbrane, pričom im ich dodávať budeme, lenže peniaze za to nebude inkasovať štát, ale súkromné firmy ľudí ako Robert Kaliňák. Nuž a samotný Pellegrini vraj osobne prispeje ku kapitulácii Ukrajiny tým, že na rozdiel od Korčoka nepošle na Ukrajinu ani jedného slovenského vojaka – jedna lož za druhou, jedna väčšia ako druhá. A tieto do očí bijúce lži pravdu s prehľadom prevalcovali.
BORIS NÉMETH6. apríl 2024, Bratislava: Ivan Korčok s novinármi v Starej tržnici, kde mal hlavný volebný stan. Po prvom kole bola nádej na jeho zvolenie pomerne vysoká. Realita však bola nakoniec iná.
Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, porážka pravdy je jednou z najhorších vecí, aké nás môžu stretnúť. Víťazstvo lži je osudovejšie ako víťazstvo nehodného prezidentského kandidáta. Dotýka sa nás priam bytostne, a to veľmi hlboko. Ak nevíťazí pravda, ale lož, potom aká je pravda o tomto svete? A aký význam má táto pravda? A ako sa dá rozumieť svetu, v ktorom pravda o ňom samom nemá veľký význam? Lenže ak stratí význam pravda, všetko stratí význam. Prinajmenšom zrozumiteľný význam.
Čo s
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
