Zuzane Čaputovej vypršal prezidentský mandát a na jej miesto nastupuje Peter Pellegrini. V úrade prežila ťažké časy: pandémiu covidu-19, predčasné voľby, ale aj vojnový konflikt na Ukrajine. Ako sa popasovala so svojou neľahkou úlohou?
Zvolenie Zuzany Čaputovej bolo prekvapujúce. Ale jej päťročné pôsobenie prekvapením nebolo – aspoň pre tých, ktorí poznali jej celoživotné presvedčenie, že sloboda, zákon a pravidlá stoja vždy nad momentálnymi zámermi moci.
favoritom prezidentských volieb v roku 2019 bol Robert Mistrík. Kandidát koalície Maroš Šefčovič bol príliš umelý a po masových protestoch proti unesenému štátu úplne nezvoliteľný, takže opozičný kandidát z tábora SaS to mal takmer isté. Lenže stalo sa niečo nečakané – opoziční voliči neprijali rozohranú manipuláciu o vzdaní sa všetkých v prospech pána Mistríka, naopak, po viacerých verejných vystúpeniach všetkých kandidátov sa začali prikláňať k úprimnejšiemu a ľudskejšiemu svetu dovtedy menej známej „právničky z Pezinka“. A priklonili sa až tak, že keď už bolo zrejmé, že do druhého kola postúpi ona, vzdával sa napokon pán Mistrík.
Druhé kolo bolo potom už len formalitou, doba aj povaha oboch finalistov priali zvoleniu prvej ženy do funkcie hlavy štátu. A hoci to na jej inaugurácii niesli dlhoroční technológovia moci viditeľne ťažko, Zuzana Čaputová bola po Andrejovi Kiskovi ďalšou zaujímavou prezidentkou, o ktorej rozhodli milióny voličov, a nie oni.
Po protikorupčných zhromaždeniach, po vražde novinára a jeho snúbenice, po námestiach Za slušné Slovensko a po odhalení, že Slovensko fungovalo ako korupčný nástroj vyvolených na moc a zdroje, bolo zvolenie Zuzany Čaputovej v roku 2019 logickým pokračovaním meniacej sa nálady väčšiny spoločnosti. Potvrdili to komunálne, regionálne, európske a napokon aj parlamentné voľby, ktorými sa v roku 2020 dovŕšilo ďalšie z krátkych vzopätí slovenskej spoločnosti.
Hlas pre Zuzanu Čaputovú bol hlasom pre právny štát, spravodlivosť a tiež pre návrat ľudského rozmeru do spravovania republiky. Lenže práve parlamentné voľby, v ktorých získala opozícia ústavnú väčšinu, tieto nádeje, paradoxne, zmarili.
Prezidentka z logiky veci – a podľa ústavných zvyklostí – vymenovala víťaza volieb za predsedu vlády, a tým sa začalo viac ako trojročné mrhanie volebným kapitálom a fakticky aj postupný návrat uneseného štátu. Zuzana Čaputová musela kooperovať s Igorom Matovičom, ktorý nevie kooperovať s nikým, takže sa veľmi rýchlo stala „falošnou“ či rovno „zákernou“, a stratila tak politických spojencov. Začala sa vôbec prvá éra politicky osamelej hlavy štátu.
MICHAL SVÍTOK/TASR30. marec 2019, Bratislava: Kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová vo volebnej centrále v Starej tržnici po 2. kole prezidentských volieb. Vtedy ešte netušila, aké ťažké časy bude Slovensko zažívať.
To, čo predvádzala nedospelá koalícia, bolo tragikomické, súčasne ale neexistovala
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
