Kto sme? Patríme na Východ? Západ? Alebo sme súčasť Východu, ktorý sa omylom ocitol na Západe? Chutí nám sloboda alebo nás fascinujú despocie? Zaujíma nás sloboda alebo radi podliehane brutalite más? A kam to vlastne ideme?
Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensko sa vracia k unesenému typu štátu. Druhý pohľad potom navráva, že v skutočnosti sa znovu obraciame na Východ. Je to naozaj tak?
ak máme viesť poctivú diskusiu o zmene smerovania Slovenska, potom sa najskôr musíme zhodnúť na tom, čo rozumieme pod pojmami Západ a Východ. Pôvod týchto pojmov je zjavne geografický, ale geografia je pre ich pochopenie podružná. Oveľa dôležitejšia je z hľadiska porozumenia Západu a Východu história, a to najmä história relatívne nedávna. Isteže, korene dnešného Západu a Východu ležia v rozdelení Rímskej ríše na jej západnú a východnú časť a v šírení kresťanstva z týchto dvoch častí – ale to sú korene, nie plody.
Mimochodom, keby sa o našej príslušnosti k Západu alebo Východu rozhodlo už v deviatom storočí, všetko by bolo jasné. Dôsledkom politického vývoja vo Veľkomoravskej ríši a najmä vzťahu vládcov tejto ríše k cyrilo-metodskej tradícii je to, že drvivá väčšina kostolov na Slovensku je dnes rímsko-katolíckych (nie grécko-katolíckych ani pravoslávnych – inými slovami, nie byzantských), všetky slovenské šlabikáre sú písané latinkou (nie cyrilikou ani gréckou abecedou, ani azbukou). Toto sú dosť jasné znaky vcelku zjavného faktu, že sme súčasťou Západu. Napriek tomu, že sme Slovania, ktorí sú väčšinovo vnímaní ako súčasť, ba priam jadro Východu. Lenže pre dnešné delenie na Západ a Východ nie je určujúce ani vierovyznanie, ani abeceda, ani etnicita, a už vôbec nie zemepisná poloha. Rozhodujúce je niečo iné.
Rozhodujúci je vzťah k slobode. Nie vzťah k slobode ako abstraktnej koncepcii, ale vzťah k slobode ako praktickému atribútu úplne obyčajného, bežného života. O slobode sa dá veľmi široko aj hlboko rozmýšľať, ale to teraz nie je naším cieľom. Skúmanie historických ciest, ktorými sme dospeli k dnešným predstavám o slobode (a k nástrojom, ktorými dnes slobodu chránime), je nesmierne zaujímavé, ale ani to nie je pre nás v tejto chvíli rozhodujúce. Pre našu diskusiu nám celkom postačí intuitívne chápanie slobody.
BORIS NÉMETH10. apríl 2022, Bratislava: Zhromaždenie za mier na Slavíne, ktoré zvolal Smer-SD. Ľudia niesli slovenské, ruské a sovietske vlajky a žiadali „mier“, čiže kapituláciu Ukrajiny.
Ak to zjednodušíme na úplnú podstatu, potom Západ je charakteristický dôrazom na slobodu a cenu jednotlivca (ľudské práva, sloboda podnikania), ďalej pravidlami, ktoré sú záväzné pre každého bez ohľadu na jeho postavenie (ústavná demokracia), solidaritou so slabšími (sociálna sieť, pomoc Ukrajine) a pravidelným nenásilným striedaním moci (parlamentná forma vlády). Medzi duchovnými koreňmi Západu je pritom veľmi dôležité vzájomné pôsobenie židovstva, kresťanstva a osvietenstva vrátane slobody vierovyznania.
Východ – presnejšie ruská podoba Východu – odvodzuje svoju identitu od veľkosti územia a jeho rozširovania, od nedotknuteľnosti a takmer božskej roly vodcu a tiež od podriadenia duchovnej sféry mocenským záujmom ríše (preto neprekáža primát KGB nad patriarchami). Toto sa stáročiami nemení, platilo to rovnako za pravoslávnych cárov ako počas krvavej éry ateistického komunizmu.
Konštitučná monarchia je Západ – orientálna despocia je Východ. Voľný trh (s protimonopolnými brzdami) je Západ – štátne plánovanie (ktoré je samo osebe superbrzdou) je Východ. Sloboda slova, bádania a tvorby je Západ – mlčanie, bádanie a tvorba v štátom nadiktovaných líniách je Východ.
Severná Kórea je Východ, Južná Kórea je Západ. Severoatlantická aliancia je Západ, Varšavská zmluva bola Východ. Hitlerovo Nemecko bolo Východ, Adenauerovo Nemecko bolo Západ. Čo sme my?
Dlhé desaťročia sme boli súčasťou Východu. Nie celkom dobrovoľne, skôr ako vazali nacistického Nemecka a potom komunistického Ruska. Dnes sme súčasťou Západu. Teda aspoň podľa základných formálnych znakov, akými sú členstvo v EÚ a v NATO. Ale kam patríme naozaj? Sme prirodzená súčasť Východu, ktorá sa náhodou ocitla na Západe? Alebo sme, naopak, prirodzená súčasť Západu, ktorá sa v minulosti zhodou okolností ocitla na Východe? Alebo je to ešte nejako inak? Napríklad tak, že časť z nás je Západ a časť Východ?
Otázka „Kto sme a kam patríme?“ je jednou z najhlbších. Mnoho z našich súčasných problémov môže prameniť z nedostatočne jasnej odpovede na túto otázku. Otázka „Kto sme a kam patríme?“ je zároveň jednou z najpragmatickejších. Mnoho z našich budúcich problémov môže prameniť z nedostatočne jasnej odpovede na túto otázku.
K čomu teda inklinuje dnešné Slovensko? Je to už rozhodovanie medzi Východom a
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
