„Začnite s vysťahovaním!“ bolo známe heslo, ktorým presne pred 80 rokmi začalo Slovenské národné povstanie. Povstanie v krajine, ktorá bola verným vazalom nacistického Nemecka, Slovensko katapultovalo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes potrebujeme prúdy, ktoré nás vytrhnú z papule nacizmu. Tentoraz ruského.
Pred rokom 1989 si SNP privlastnili komunisti. Po roku 1989 ho krivili nacionalisti a fašisti. Ako je to dnes, 80 rokov po jeho vyhlásení? Bola pravda o Povstaní obnovená?
pred rokom 1989 vytvárali komunisti dojem, že SNP bol ich heroický boj za slobodu. Tak sme sa to učili v školách, také boli povstalecké filmy, tak o Povstaní písali režimoví historici. Komunisti potrebovali aspoň nejaký historický dôkaz, že im nešlo o diktatúru, ale o slobodu, a práve Povstanie ho malo poskytnúť. Vo falošnej hre na dobrých komunistov, ktorí vyhnali zlých fašistov, sa úplne zamlčal pakt Molotov-Ribbentrop, ktorým si fašisti a komunisti na začiatku vojny rozdelili Poľsko, zamlčala sa Katyň, v ktorej Stalinovi hrdlorezi vyvraždili poľskú vojenskú elitu, a zamlčalo sa aj povojnové podrobenie veľkej časti Európy vrátane Československa Moskvou a jej sovietskym terorom. To všetko mala prekryť propaganda o hrdinskej Červenej armáde a – Povstaní komunistov.
Samozrejme, práve preto musela byť zamlčaná obrovská rola demokraticky cítiacich Slovákov v Povstaní. Mená ako Karvaš, Golian či Viest sa nevyslovovali, poznali sme len komunistický piaty ilegálny výbor, Nálepku a potom ešte kapitána Dabača.
Toto prepisovanie histórie malo ničivé následky – keďže komunisti o Povstaní hrubo klamali, aby si z neho urobili falošný pomník, do roku 1989 sa nestalo srdcovou témou našej histórie, ale len povinným sviatkom. Takže keď sme ako žiaci museli počúvať starých partizánov, nebolo to dobrodružstvo poznávania vlastnej histórie a vlastných hrdinov, ale len radostné voľno z vyučovania.
Keď v roku 1989 komunizmus padol a obnovila sa sloboda, šancu zacítili ľudia z opačného brehu – popierači Povstania. Už pár mesiacov po zrušení vedúcej úlohy komunistickej strany sa na slovenských námestiach a aj vo verejnej diskusii objavili tézy o protinárodnom charaktere SNP, o tom, že išlo o nemorálny útok na vlastný štát, začal sa heroizovať prezident Tiso a slovenský štát sa znovu opisoval ako ostrov šťastia a prosperity uprostred vojnovej Európy. Toto popieranie reality malo svoju logiku – ak sa mali ľudáci, nacionalisti a tá časť cirkvi, ktorá sa aj počas komunizmu tajne hlásila k Tisovi, vyviniť z deportácií slovenských Židov a z kolaborácie s Hitlerom, nemohli postupovať inak.
ALOJZ PRAKEŠ/VTEDY/TASR10. september 1969, Martin: Komunistické špičky na čele s predsedom SNR Ondrejom Klokočom s delegáciou sovietskych, francúzskych, juhoslovanských a poľských partizánov na oslavách SNP.
Ak komunisti chceli povstanie ukradnúť, nacionalisti a ľudáci ho chceli znehodnotiť a ako omyl histórie zahodiť. Je dobrou správou o Slovensku, že neuspeli ani prví, ani druhí.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
