pred natáčaním .pod lampou venovanej dvadsiatim rokom tejto relácie sa ma Jožo Lupták spýtal, ako je možné, že Štefan na začiatku často pôsobí dojmom, že sa na diskusiu vôbec nepripravil, a na konci to vyzerá, že bol predsa len pripravený. Myslím, že odpoveď poznám, takže som ju Jožovi mohol povedať. A zdá sa mi, že sa celkom hodí ako úvod k téme o dvadsiatich rokoch Lampy. Aj keď si nie som celkom istý, či je to pravdivá odpoveď (presnejšie povedané, som si istý, ale to ešte neznamená, že je pravdivá). Takže prísne vzaté, to, čo idem teraz napísať, je moja domnienka. Mohol som si ju, samozrejme, overiť u Štefana, ale keby mi povedal, že to tak nie je, musel by som vymýšľať iný text.

Človeku, ktorý vedie rozhlasové alebo televízne diskusie, sa zvykne hovoriť moderátor. Takéto označenie sa hodí najmä na diskusie prebiehajúce medzi hosťami s často protichodnými názormi, pričom náš človek do debaty príliš nezasahuje. Jeho úlohou je v prípade potreby debatu zmierňovať, a presne to je význam slova moderátor. Celkom iná je úloha človeka, ktorý sám vedie s hosťami diskusiu. Takémuto človeku by sme nemali hovoriť moderátor, skôr by sa hodilo slovo vedúci (tak čo, vedúci, máte tam ešte dáku otázku?). 

boris némethŠtefan Hríb vo svojej relácii už dvadsať rokov kladie otázky hosťom, ktorí majú čo povedať.

Za najdôležitejšiu schopnosť vedúceho je všeobecne považovaná schopnosť klásť dobré otázky. Ak vedúci vedie diskusie na veľa rôznych tém, za nutný predpoklad dobrých otázok sa považuje dobrá príprava. V skutočnosti je dobrá príprava preceňovaná. Pre vedúceho je totiž najdôležitejšie niečo iné. To iné je schopnosť počúvať. 

Keď máte schopnosť počúvať a k tomu zaujímavých hostí, ktorí vedia rozprávať a hovoria veci stojace za počúvanie, potom dobré otázky automaticky vyplynú z toho, čo hovoria. Najmä ak sa snažíte nielen počúvať, ale aj