Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.
Slovensko po voľbách v roku 1992 a Slovensko po voľbách v roku 2024 sú si v mnohom podobné. Hrubosť v povahe moci, odpor k slobodnému svetu, neúcta k právnemu štátu a jeho inštitúciám sa nápadne podobajú. Alebo je to horšie?
keď HZDS v roku 1992 vyhralo voľby, do verejného priestoru sa okamžite dostali zlostné vládne vyjadrenia a potom aj zlostné vládne činy. Bolo to krátko po historickom vzopätí Československa z roku 1989, takže kontrast novembrového étosu a pána prezidenta Havla na jednej strane a povahy vlády HZDS, SNS, bývalých komunistov s dominantným Vladimírom Mečiarom na strane druhej bol takmer neznesiteľný.
Bola to doba, v ktorej sa po prvýkrát uchytilo vládne urážanie ľudí Novembra, ich označovanie za protislovenské živly, posielanie KDH do minulosti a menšiny za Dunaj, a tiež veta: Ak nás neprijme Západ, obrátime sa na Východ.
Tieto slová sa rýchlo premenili na činy – tajnou službou bol unesený syn prezidenta, zavraždený dôležitý svedok a zastrašovaní novinári, vláda rozkradla vtedy ešte štátny majetok (čím vznikla vrstva takzvaných oligarchov) a potom zmarila referendum, parlament protiústavne zbavil poslanca mandátu a prijal rozhodnutia, ktorými zničil verejnoprávne médiá a odstavil opozíciu. Následkom bolo vylúčenie Slovenska z prvého kola rozširovania NATO a EÚ, bankrot nášho bankového systému, zadlženie krajiny a jej vnútorné rozdelenie na „my a oni“.
Áno, v mnohom sa to podobá na dnešok.
ANDREJ BÁNRok 1992: Vladimír Mečiar na televíznej obrazovke u jeho brata. Po volebnom víťazstve HZDS sa do verejného priestoru dostali zlostné vládne vyjadrenia a potom aj zlostné vládne činy.
Tajnú službu riadi človek, ktorý si nechal stodesať percent na pomstu. Ľudia Novembra sú znovu nepriatelia štátu, najnovšie aj príživníci. Opozícia je znovu odstavená z vedenia parlamentu, jedna menšina je znovu terčom nenávisti, verejnoprávne médiá sú opäť zničené, korupcia je znovu živená a tá doterajšia ešte aj zákonne prikrytá. A aj Západ je znovu vykresľovaný ako nepriateľský, vojnychtivý a hlúpy, pričom Východu sa znovu klaniame a ďakujeme.
V čom je rozdiel?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
