nikto nemá rád ťažkosti. Nikto nechce byť súčasťou prehry, len málokto chce vidieť triumf nespravodlivosti, a vôbec nikto nechce byť súčasťou úpadku vlastnej krajiny. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že mladí ľudia z dnešného Slovenska odchádzajú a tí starší prepadajú smútku, hnevu alebo beznádeji.

Ale na ťažké časy sa možno pozrieť aj inak. Lebo práve v nich sa často rodia tie najlepšie veci.

ovocie ťažkostí

Je historicky overené, že v ťažkých časoch vznikajú spojenectvá, ktoré neskôr menia dejiny. Vzájomná solidarita disidentov počas komunizmu vyústila do takého pádu režimu, po ktorom sa prezidentom Československa stal práve jeden z nich, Václav Havel. A personálna aj programová spolupráca reformnej opozície – teda konzervatívcov, liberálov a zástupcov maďarskej menšiny – počas Mečiarovho režimu v 90. rokoch viedla k takej zmene, ktorá vyniesla Slovensko medzi zopár najreformnejších štátov Európy. 

Dnes to môže byť podobné. Súčasná podoba vládnutia je temná, no práve preto je šancou pre opozičných liberálov a konzervatívcov nielen na vzájomnú solidaritu, ale aj na hlbšie vzájomné pochopenie sa, a potom aj na vznik spoločného programu reštaurácie právneho štátu a takého Slovenska, ktoré obnoví svoju elementárnu medzinárodnú dôstojnosť a vnútornú kultúru. Čím viac opúšťa súčasná vládna garnitúra civilizované spôsoby, čím viac ničí právny štát a spravodlivosť, čím nekultúrnejšie sa správa, tým väčšia je šanca, že v rozumnej časti opozície vznikne to dlhodobejšie spojenectvo, ktoré raz „zmení dejiny“.

SITA30. marec 2024, Brezová pod Bradlom: Priaznivci prezidentského kandidáta Ivana Korčoka počas stretnutia na Mohyle Milana Rastislava Štefánika. Demokraticky zmýšľajúci ľudia sú nádejou Slovenska.

Rovnako je historicky overené, že v dobrých časoch čelíme pokušeniu zabudnúť na to, čím sú tvorené. V dobrých časoch máme tendenciu myslieť si,