pred nejakým časom si mi povedal, že k tým deviatim rozhovorom o kvantovej fyzike, ktoré sme doteraz urobili, treba urobiť ešte jeden. Prečo ešte jeden?

Pretože chceme tie rozhovory aj s množstvom doplňujúceho materiálu vydať ako knihu. A názov „Desať rozhovorov o kvantovej mechanike“ je jednoducho lepší ako názov „Deväť rozhovorov o kvantovej mechanike“. To je taký vedľajší dôvod. Hlavný dôvod je ten, že jednej témy, ktorá je veľmi dôležitá, sme sa prakticky vôbec nedotkli. 

ako to, že nie? Ja som mal pocit, že sme si už vlastne všetko povedali.

Nie, nepovedali. Doteraz sme totiž hovorili o kvantovej fyzike len tak, že sme úplne vypustili relativitu. Respektíve, keď sme hovorili o časticovej fyzike, tak v skutočnosti celý čas bola reč o relativistickej kvantovej teórii, ale ostalo to skryté pod povrchom. Fyzika elementárnych častíc je naraz relativistická aj kvantová, ale keď sa o tom rozpráva na populárnej úrovni, tak sa tam často stratí aj tá relativita, aj tá kvantovosť.

ale to by som povedal, že už je niečo úplne špecifické, čomu nebude nikto rozumieť.

Ak bolo zrozumiteľné rozprávanie o elementárnych časticiach, tak by mohlo byť zrozumiteľné aj toto. A ak toto zrozumiteľné nebude, tak to predchádzajúce bolo zrozumiteľné len zdanlivo. 

no dobre, tak povedzme, že chceme spojiť kvantovú fyziku s relativistickou fyzikou. Čo to vlastne znamená? Čo si mám predstaviť pod tým, že kvantová teória je relativistická? 

To je výborná otázka. A odpoveď na ňu začnime otázkou, kedy vlastne o nejakej teórii – či už kvantovej, alebo nie – povieme, že je relativistická? Predstavme si, že máme nejakú fyzikálnu teóriu, to znamená, že vieme vypočítať, ako budú prebiehať nejaké fyzikálne deje. A teraz si položme otázku – aj keď zatiaľ nie je celkom jasné, prečo by to mala byť dôležitá otázka –, či z výpočtov pre fyzikálne deje v mojom laboratóriu viem predpovedať, ako budú tie deje prebiehať v laboratóriu umiestnenom v autobuse, ktorý sa vzhľadom ku mne pohybuje. Na prvý pohľad sa zdá, že je to triviálne. Mám dokonca dve možnosti. Po prvé, môžem urobiť preklad výsledkov z reči môjho laboratória, z mojej vzťažnej sústavy, do reči idúceho laboratória. A po druhé, môžem urobiť výpočet priamo pre to druhé laboratórium.

čo znamená preložiť výsledky z reči jedného laboratória do reči druhého?

V obidvoch laboratóriách používajú ľudia tú istú reč, povedzme slovenčinu. A touto rečou vypovedajú o tom, čo sa deje v rôznych miestach a v rôznych časoch. Preklad sa týka tých polôh a časov. Ak sa niečo udeje v mojom laboratóriu na nejako označenom mieste a v nejako označenom čase, aké je označenie tohto miesta a tohto času z hľadiska autobusu? Odpoveď sa zdá byť veľmi jednoduchá. Čas je vo všetkých vzťažných sústavách rovnaký a ak poznáme rýchlosť autobusu, vieme ľahko vypočítať, ako sa mení označenie miesta.

tak prečo o tom vlastne hovoríme?

Pretože na začiatku 20. storočia prišli fyzici, teda najmä Albert Einstein, na niečo nesmierne