to, čo sa práve deje so Slovenskou republikou, je hazard s jej slobodou a samostatnosťou. Zmena nášho základného ukotvenia, ktorá sa deje pod krycím heslom „politika na všetky štyri svetové strany“, je najdramatickejšou udalosťou od vzniku samostatného Slovenska. Samozrejme, aj pred rokom 2020 išlo o drámu, volalo sa to unesený štát s ťažkými dôsledkami pre spravodlivosť – a aj pre dva mladé životy. Ale vtedy si ešte vládna moc netrúfla presmerovávať Slovensko do neslobodného priestoru. Po voľbách 2023, po zrátaní výhod (eurofondy) a nevýhod (právny štát, trestné stíhania) si už na ohrozenie zvrchovanosti Slovenskej republiky trúfla.

smerujeme na jednu svetovú stranu

Oficiálne sa vláda ešte stále tvári, že jej politika je suverénna, a hoci je orientovaná na všetky štyri svetové strany, chápe dôležitosť nášho členstva v NATO a EÚ. V skutočnosti ale už rok smeruje na jedinú stranu, ktorá suverenitu Slovenska nikdy nerešpektovala. 

JANA BIROŠOVÁ/SITA26. január 2022, Bratislava: Robert Fico vypúšťa symbolickú holubicu počas protestu proti obrannej dohode s USA. Už vtedy prejavoval svoje protizápadné postoje, ktorými ohrozuje suverenitu a slobodu Slovenska.

Všimnime si napríklad slovník. Už rok je všetko zlé výlučne zo Západu. Od vlády počúvame, že slobodný svet je morálne skazený, že chce vojnu, že EÚ chce nové vyvražďovanie Slovanov, že Západ túži po oslabení či rovno zničení Ruska. To sú obvinenia takej povahy, že ich môže vyslovovať len ten, kto sa už necíti byť súčasťou Západu. Dokazuje to aj fakt, že od tej istej suverénnej vlády, naopak, nikdy nepočujeme, že Rusko je v mravnom rozklade, že chce vojnu, že je za vyvražďovanie Slovanov a že túži oslabiť Západ. Počujeme len to, že Rusko síce okupáciou časti Ukrajiny porušilo medzinárodné právo, ale urobilo to len kvôli krokom Západu, ktorý Putina k agresii donútil. Ešte si to málo uvedomujeme, ale týmto sa argumentácia slovenskej vlády už úplne a prakticky vo všetkom (vrátane nechuti k Amerike) zjednotila s Kremľom. Mimochodom, počul niekto od tejto vládnej zostavy kritiku vraždy Borisa Nemcova, otrávenia a smrti Alexeja Navaľného, opakovaných pádov z okien nepohodlných ruských podnikateľov či aktuálneho zapojenia severokórejských oddielov do agresie proti Ukrajine? Nie, počujeme len spochybňovanie vrážd v Buči a reči o plných obchodoch v Moskve.

A navlas rovnako je to už aj s Čínou – od slovenskej vlády nezaznela žiadna kritika krvavého režimu, ktorý prenasleduje, zatvára a zabíja svojich kritikov či slobodomyseľných ľudí (Námestie nebeského pokoja bolo len vrcholom ľadovca, o ktorom vedia tamojší študenti, umelci, Ujguri, Tibeťania či kresťania). Naopak, znovu počujeme len pochopenie pre čínskych komunistov, obdiv k tomu, ako ovládajú jeden a pol miliardy ľudí, a najnovšie aj zatváranie očí nad povahou čínskych investícií. A povaha aktuálnych vládnych fotiek s čínskymi diktátormi a pioniermi tiež o mnohom svedčí.

Toto nie je suverénna politika ani orientácia na všetky štyri svetové strany. Toto je pokus o vytrhnutie krajiny z jej civilizačných koreňov.

prečo nás v EÚ neudržia eurofondy

Argument, ktorý až doteraz uchlácholil prívržencov v slobodnom svete ukotveného Slovenska, sa zjednodušene volá eurofondy. Znie asi takto – táto vláda síce nezdieľa západné hodnoty, ale európske zdroje a tiež prepojenosť našej malej ekonomiky v rámci Západu udržia aj túto garnitúru v rámcoch EÚ a NATO. Vyzerá to racionálne, ale kríva to hneď z troch