V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Na námestiach sme si vybojovali slobodu, časti ktorej sa dnes dobrovoľne vzdávame, pretože koketujeme s neslobodnými režimami. Za 35 rokov sme mnohé boje vyhrali a mnohé aj prehrali.
35 rokov od Novembra je dostatočne dlhý čas na hodnotenie, aká sme krajina, kam sme sa posunuli, čo sme nezvládli a aká výzva je teraz pred nami.
tesne po páde komunizmu prevládala u časti slovenskej verejnosti predstava, že dobehnúť susedné Rakúsko, úroveň nemeckej marky či anglosaskú ústavnosť bude otázka pár rokov. Veď nie sme predsa horší ľudia, pracujeme možno aj viac, takže ak sa odstráni socialistické plánovanie a vedúca úloha komunistickej strany, rýchlo sa staneme súčasťou vyspelej Európy. Takí sme naozaj boli.
Tí realistickejší spomedzi nás hovorili celkom inak. Viac ako 50 rokov neslobodného vývoja, odchod státisícov šikovných ľudí do emigrácie, domáce lámanie charakterov a dlhodobé potlačenie individuálnej tvorivosti, podnikavosti a zodpovednosti primitívnym režimom sa nedá nijako preskočiť. Realisti preto používali príklad 40-ročného putovania židovského národa za slobodou alebo slová lorda Dahrendorfa a ďalších mysliteľov o ešte dlhšej ceste k obnovenej a uzdravenej spoločnosti.
Dnes máme za sebou už 35 rokov tejto cesty. Čo sa teda potvrdilo, čo sme dosiahli a kde sme zlyhali?
Je to paradoxné, ale platí, že z predsavzatí Novembra bolo dosiahnuté prakticky všetko vrátane slobody, a súčasne, že nebolo dosiahnuté to hlavné vrátane slobody.
Začnime nespochybniteľnými úspechmi. Na rozdiel od obdobia spred roka 1989 žijeme v slobodnej spoločnosti. Žiadna politická strana nie je povinne vedúca, voľby sú nezmanipulované, cenzúra je zakázaná, politickí väzni sú minulosťou, všetky cirkvi môžu bez prekážok predviesť svoju hĺbku, cestovanie je voľné, sloboda slova je zaručená a podnikanie nie je trestné. To všetko navyše vyústilo do začlenenia Slovenska medzi najúspešnejšie spojenectvá sveta, ktorými sú NATO a EÚ. A tiež do dlhšieho veku dožívania, čistejšej prírody či krajších miest a obcí. Z tohto hľadiska je náš 35-ročný príbeh jasným úspechom.
„November bol dialóg a spoločné hľadanie novej formy slobodného spoločenstva občanov.“
Existuje však aj rovnako pravdivý pohľad, podľa ktorého je uplynulých 35 rokov v tom hlavnom najmä dobou zmaru. Lebo celá Nežná revolúcia bola záväzkom, že po 40-ročnom panovaní husákovských oportunistov a gottwaldovsko-jakešovských primitívov si v Československu zariadime veci inak – a to tak, že vládnuť budú tí lepší z nás a zmyslom ich pôsobenia nebude sebecké panovanie a útlak, ale služba celku. Nie je náhoda, že vtedy sa zdôrazňoval význam slova minister v zmysle služobník. Samozrejme, aj vtedy sa rátalo so všetkými ľudskými chybami a hriechmi, preto sa obnovilo delenie moci a poistky proti jej zneužitiu vrátane Ústavného súdu. Lebo November a Havel, a OF s VPN neboli o utópii, ako to hlásajú všakovakí cynici, ale o realizme.
Položme si teda kľúčovú novembrovú otázku – vládnu tí lepší z nás a robia to tak, že slúžia
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
