Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?
Pred rokom 1989 bola polícia – tak ako všetky silové zložky štátu – predĺženou rukou komunistickej strany. V roku 1989 sa takýto režim zrútil, no polícia dodnes kopíruje spôsoby moci. Vražda v Košiciach je posledným dôkazom.
po 17. novembri 1989 vznikla šanca, že polícia prestane byť občanmi vnímaná ako ich ohrozenie. Prvý krok urobili masy vtedajších protestujúcich, ktoré obávaným policajtom podávali na námestiach ruky. Očakávalo sa, že toto gesto, ale najmä zákonné oslobodenie polície spod diktatúry vládnucej strany, povedie k novému začiatku, kde sa na policajtov prestane nazerať ako na „fízlov“, pred ktorými treba radšej utekať, a začne sa éra, v ktorej policajt pomáha a chráni, a preto je vyhľadávaný a vážený.
Čo ukázalo 35 rokov?
Prvé kroky boli symbolické. Takzvaná Verejná bezpečnosť sa premenovala na políciu, zmenili sa uniformy aj farba policajných aut, ŠtB nahradili informačné služby. Potom sa zmenili zákony, takže polícia sa musela naučiť, že ľudské práva a sloboda sú nadradené obuškom a vôli moci. A napokon sa vymenili aj
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
