Mladá generácia vo svete plnom kríz odmieta dospieť, hoci by už mala mať podiel na ich riešení. Tak znie častá výčitka, ale nie je to náhodou inak?
Pre tému z titulku sme sa rozhodli z dvoch dôvodov. Prvým je text z The Economist o knihe Ako naša kultúra zabila dospelosť, ktorý vyvolal veľkú diskusiu. Druhým je fakt, že správna odpoveď spoluurčí povahu budúceho sveta.
„Myslím, že Západ by mal byť súdený za to, ako poškodil planétu. Jedinou poľahčujúcou okolnosťou je fakt, že ľudia o ničivých následkoch priemyselnej revolúcie pri jej vzniku nevedeli,“ povedal jeden z premiantov Oxfordu, keď sme tam natáčali jednu z Lámp. Hovoril to odhodlane, takmer hnevlivo, s vedomím, že naša budúcnosť je neopraviteľne katastrofická.
Bola to nová skúsenosť. Priemyselnú revolúciu rovnako ako všetky neskoršie vynálezy, vedecké objavy či biotechnológie sme popri smerovaní ľudstva k slobode vždy považovali za skvelé ovocie ľudskej tvorivosti, ktoré výrazne zlepšilo život miliárd ľudí. Lenže o slovo sa hlásia generácie, ktoré vidia slobodný svet inak, sú v ňom plné obáv, nevidia v ňom perspektívu a stav sveta a klímy kladú za vinu viacerým generáciám dozadu.
ALAIN PITTON/NURPHOTO/GETTY IMAGES24. máj 2019 Toulouse, Francúzsko: Študentský protest, ktorý začala aktivistka Greta Thunberg, sa rozšíril aj do viacerých miest vo svete. Mladí ľudia protestujú proti nečinnosti vlád vo veci klimatickej krízy.
To je celkom prekvapujúce garde – vyzerá to tak, že na nezodpovednú minulosť upozorňujú zodpovední mladí ľudia. A ich zodpovednosť ide až tak ďaleko, že mnohí z nich sa rozhodli nemať deti, pretože ľudstvo je premnožené, pretože mať deti je neekologické a pretože by to bolo nefér voči nim a ich neodvrátiteľnému trápeniu na horiacej planéte.
Je to tak?
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
