Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?
Predčasné voľby sú odložené a mnohých to sklamalo. Lenže ono to vôbec nie je zlá správa – ak sa rozumne využije čas, ktorý vznikol vydieraním a kšeftami v rámci koalície, budúce voľby vyhrá opozícia.
písal sa rok 1992. Mečiarovo a Kňažkovo HZDS vtedy hrubosťou a lžami o reformách, Česku, ľuďoch z Verejnosti proti násiliu a KDH suverénne vyhralo voľby. A keď vytvorilo koalíciu a vládu s rovnako hrubou SNS, pre novembrové sily a veľkú časť voličov vyzeral svet takmer beznádejne. Československo bolo okamžite rozbité, reformy zastavené, November zradený a potrebná privatizácia zmrzačená na lúpežné hody. Keď potom aj predčasné voľby v roku 1994 vyhralo HZDS a zostavilo koalíciu s duom Slota – Ľupták, zdalo sa, že ďalší slovenský príbeh sa skončí tragicky.
Ako sa teda stalo, že už o štyri roky musel hrozivý pán všetkých prieskumov krotko zaspievať „Idem od vás“? Čo porazilo dlho dominujúci primitivizmus tej moci, ktorá rozvrátila právny štát, spriahla sa s mafiou a urobila zo Slovenska čiernu dieru Európy?
Nebol to žiaden zázrak. Bola to občianska aktivita nespokojnej časti verejnosti, pôsobenie zopár médií, angažovanosť kľúčových umelcov a športovcov, a najmä odvaha a odhodlanosť jadra vtedajšej opozície.
Ak sa vám zdá, že sa tu niečo opakuje, zdá sa vám dobre. Ale ak máte súčasne pocit, že niečo dnes chýba, ani ten pocit vás neklame.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
