Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

Bojíme sa straty eurofondov? A čo náš právny štát a sloboda? Pri vstupe do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať isté pravidlá. Ak ich hodíme cez palubu, môžeme naozaj prísť aj o tie peniaze. A to už je dôvod na obavy umocnený na druhú.

Koalícia, ktorá vzišla z posledných volieb, je tu, lebo ľudia mali dosť chaosu Igora Matoviča. Sľúbila jednotu a schopnosť vládnuť. Prináša chaos a vzájomné útoky. Čo to znamená?

Svet čelí mnohým výzvam, ktoré rozhodnú o jeho budúcej podobe. Patria k nim vojny a konflikty, blížiace sa americké voľby, stav demokracií, ako aj technologický vývoj a jeho zneužívanie. To boli aj témy bezpečnostnej konferencie Globsec.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

„Začnite s vysťahovaním!“ bolo známe heslo, ktorým presne pred 80 rokmi začalo Slovenské národné povstanie. Povstanie v krajine, ktorá bola verným vazalom nacistického Nemecka, Slovensko katapultovalo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes potrebujeme prúdy, ktoré nás vytrhnú z papule nacizmu. Tentoraz ruského.

V Bratislave vyšli v pondelok a utorok ľudia do ulíc, aby protestovali proti rozhodnutiam ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ale tiež proti krokom ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý poslal na slobodu za korupciu právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Kto sme? Patríme na Východ? Západ? Alebo sme súčasť Východu, ktorý sa omylom ocitol na Západe? Chutí nám sloboda alebo nás fascinujú despocie? Zaujíma nás sloboda alebo radi podliehane brutalite más? A kam to vlastne ideme?

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?