myšlienku, že sa s demokraciou niečo zásadné deje, najvýraznejšie priniesol do slovenskej verejnej diskusie Milan Krajniak, podpredseda hnutia Sme rodina. „Ľudia žijúci v západnej civilizácii práve vypovedávajú doterajšiu spoločenskú dohodu, ktorá platila od druhej svetovej vojny.“

Na svetovej scéne ešte v marci 2016 zarezonovali slová publicistky Anne Applebaum, ktorá pre Washington Post napísala, že si počas svojej dospelosti nespomína na taký dramatický moment ako tento. „V súčasnosti nás delia dva alebo tri zlé volebné výsledky od konca NATO, od konca Európskej únie a možno od konca liberálneho svetového poriadku, ako ho poznáme.“

Anne Applebaum myslela pritom na referendum o vystúpení Británie z EÚ, zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta a voľbu Marine Le Penovej za prezidentku Francúzska – dva z týchto scenárov sa už naplnili. I keď Milan Krajniak aj Anne Applebaum vnímajú spomínané udalosti úplne rozdielne, nehovoriac o riešeniach, zhodujú sa na tom, že ide o masívnu zmenu nášho sveta. Sú to len silné vyjadrenia, alebo svet, ktorý poznáme, končí?

demokracia globálne upadá

„Demokracia nikdy netrvá dlho. Rýchlo sa zničí, vyčerpá a zavraždí samu seba. Ešte nikdy neexistovala demokracia, ktorá by nespáchala samovraždu,“ povedal John Adams, jeden z otcov zakladateľov USA a druhý americký prezident. Zdá sa, že sa mýlil. Časopis Economist vo veľkej eseji Čo sa pokazilo na demokracii (What’s gone wrong with democracy) tvrdí, že demokracia sa ukázala ako najúspešnejšia politická myšlienka 20. storočia.

„Väčšina ľudí Západu stále chce žiť v demokracii. Ale celospoločenský konsenzus je omnoho krehkejší ako v minulosti.“

Od druhej svetovej vojny demokracia zapustila korene v nacizmom traumatizovanom Nemecku, v Indii, krajine s najväčším počtom chudobných ľudí, či v Juhoafrickej republike, sužovanej apartheidom. Nové demokracie vznikli v dekolonizovanej Afrike a Ázii. Zánik autokratických režimov uvoľnil cestu demokracii postupne v Grécku, Španielsku, v Argentíne, Brazílii a Čile. Pripočítajme k tomu rozpad Sovietskeho zväzu a uvoľnenie režimov v jeho stredoeurópskych satelitoch. Tento trend je však už minulosťou.

Rok 2015 znamenal desaťročie pretrvávajúceho úpadku demokracie na celom svete – tvrdí to vplyvný americký think-tank Freedom House. Za významné činitele tohto fenoménu pokladá Čínu, ktorá dáva svetu príklad, že nedemokratický režim a ekonomický rast sa dajú kombinovať. Ďalšími činiteľmi sú Putinovo Rusko, no aj autoritárska spätná reakcia proti Arabskej jari z roku 2011, ako aj nástup populistických lídrov typu Huga Cháveza v Južnej Amerike.

Zaujímavé sú aj ďalšie fenomény: Nové, sofistikované metódy cenzúry, kontroly informácií a propagandy v krajinách, ako sú Čína a Rusko. A problémom je aj vnútorné rozdelenie a pochybnosti o svetovom líderstve medzi demokratickými mocnosťami, čo vedie k rozpačitej podpore demokracií za ich hranicami.

Economist k dôvodom úpadku demokracie pridáva tézu, že krajiny dávali prílišný dôraz len na slobodné voľby – ako najdôležitejší prvok demokracie – ale zabúdali na ostatné mechanizmy, kľúčové pre fungovanie demokracie. Príkladom môže byť garancia práva na slobodu prejavu či slobody zhromažďovania.

odklon v baštách Západu

Kľúčová informácia týkajúca sa slabnutia idey demokracie spočíva v tom, ako sú na tom postoje ľudí k demokracii vnútri Západu. Roberto Foa a Yascha Mounk, vedci z University of Melbourne a Harvardu, upozorňujú na trend upadajúcej demokracie priamo v USA.

Keď sa rešpektovaný inštitút World Values Survey Američanov v roku 1995 prvýkrát opýtal, či by preferovali vojenskú vládu pred demokraciou, súhlasil len 1 zo 16 opýtaných. Dnes to je jeden zo šiestich Američanov. Prieskum ukázal aj na priepastné generačné rozdiely v prístupe k demokracii. Mladší občania USA pripisujú dôležitosti života v demokracii omnoho nižšiu váhu ako tí starší.