nemeckého lekára Manfreda Spitzera (56) ešte v roku 2012 odborná aj laická verejnosť vnímala ako „škandálneho psychiatra“, ktorý obchádza Nemecko so skratkovitými a falošnými tézami. Autor zásadných kníh, ako Digitálna demencia či Kyberchoroba, ako jeden z prvých upozorňoval na vážne riziká spojené s tým, že digitálnym médiám prenechávame kontrolu nad všetkými oblasťami života. Alarmujúce sú najmä neurologické a iné vedecké výskumy o vplyve smartfónov, fejsbúku či počítačových hier na deti a mládež.

Tu niekde sa začína príbeh o tom, ako tieto fenomény začali určovať aj naše politické správanie. Virtuálne zdieľaný hnev, agresivita a nenávisť, ale aj lži, polopravdy či dezinformácie už dosiahli úroveň epidémie. A zatiaľ voči nej nemáme účinný liek.

je to tak, nie je to tak

Výpovedný je v tomto kontexte výskum, aké strany v ktorých európskych krajinách sú populárne na fejsbúku: v Nemecku výrazne vedie AfD, vo Francúzsku Národný front, v Taliansku Hnutie 5 hviezd, v Maďarsku Jobbik a v Poľsku Kukiz. U nás vynikajú najmä SaS (121-tisíc fanúšikov na fejsbúku), Kotleba ĽSNS (78-tisíc) a Sme rodina (60-tisíc). Odpoveď, že „tí mladí sú dezorientovaní“ je hrubo nezodpovedná. Tradičnejšie strany prosto zaspali dobu.

Zdá sa, že ako prvý v Smere sa pokúša zmeškaný vlak na fejsbúku dobehnúť svojimi videami premiér Fico, zatiaľ trochu komicky a kŕčovito „polooficiálne“ v rozopnutej svetlej košeli. Ale nezúfajme. Erik Tomáš a jeho tím mu po Novom roku určite poradia, ako účinne v komunikácii s občanmi obchádzať nenávidené hlavné médiá.

Smutným priekopníkom v tomto smere je na Slovensku nepochybne Boris Kollár. „Ako sa opovažujete toto uverejnit!!! Tyto ludia uverejnili svoj nazor na privatnych kontach !!!! Vy to teraz medializujete ! To vas nenapadlo ze tym mozete znicit tym ludom zivot !???!!! Vy idioti !... Ste obycajne hyeny !!! Nicite svojich vlastnych ludi bratov a sestry na ukor nejakych privandrovalcov !... Ste obycajne hyjeny !!!" tieto slová predsedu opozičnej strany nedávno citoval bloger Ján Benčík, keď opisoval reakciu Kollára na zverejnenie nenávistných výrokov užívateľov fejsbúku na adresu utečencov portálom Topky.sk v novembri 2015. Stačí tento jeden príklad na to, aby sme – bez posudku psychiatra – usúdili, že človek, ktorý sa takto vyjadruje, nezvláda svoju osobnosť a je nebezpečný. Kollár v najnovšom rozhovore pre TASR o svojej komunikácii na fejsbúku hovorí, že „ľuďom na Slovensku treba hovoriť veci zjednodušene, lebo inak ich nepochopia“. A na otázku, prečo klamal, že Brusel určuje, ako má vyzerať uhorka či banán, dodal, že „tomuto porozumie každý“.

Oplatí sa použiť aj príklad z ďalekého „postfaktického“ sveta. Keď sa nedávno sedemnásť amerických spravodajských služieb zhodlo na tom, že Rusko hackerskými útokmi ovplyvnilo voľby v Spojených štátoch, novozvolený prezident Donald Trump – ktorý komunikuje iba prostredníctvom obľúbeného Twittera – vydal stručný „tvít“, že to nie je pravda. Poprel to bez argumentov a bez dôkazov. A čo je ešte horšie, zdá sa, že to jeho voličom stačí. Ide pritom o základný princíp konšpirátorov: ak niečomu nemôžete rozumieť, tak to jednoducho odmietnete. Trumpove relativizujúce názory, že „hackovanie je ťažko dokázateľné“ a tiež jeho nápady uchovávať dôležité informácie iba na papieri považujú experti z National Security Council za ohrozenie kybernetickej bezpečnosti a signál beztrestnosti pre hackerov.