trpkým sklamaním bol predovšetkým výsledok britského ľudového hlasovania v júni o opustení Európskej únie. A predsa zároveň vznikol nový paneurópsky konsenzus o ochrane vonkajších hraníc EÚ, a k tomu bola uzatvorená ekonomická a obchodná dohoda s Kanadou (CETA). Takže máme aj dôvody na opatrný optimizmus.
Väčšina problémov, s ktorými EÚ už nejaký čas zápasí, nebola doriešená. Migračná kríza, napäté vzťahy s Ruskom pre Ukrajinu a iné vonkajšie aj vnútorné bezpečnostné hrozby naďalej predstavujú skúšky našej jednoty a efektívnosti. Predpokladá sa, že to tak bude aj tento rok.
„Vnútorne rozdrobená Únia nebude schopná reagovať na žiadne výzvy, ktorým čelí.“
Čo sme sa z roku 2016 naučili? Že pred nami leží veľká zmena – znepokojivá, stále neidentifikovaná, ale aj tak jasne vnímateľná. Ten typ zmeny, ktorý sa dial a bude sa diať aj v budúcnosti, privádza do pomykova aj komentátorov, ktorí sa venujú politickým predpovediam. Ubehlo veľa času, odkedy sa realita naposledy tak kruto vysmiala odhadom politológov aj prieskumných agentúr, a to aj v krátkodobom kontexte nadchádzajúcich volieb či referend. Politika sa stala rovnako nepredvídateľnou ako počasie v Bruseli. A rovnako ako pri predpovediach počasia, ak sa nejaká splní, tak skôr tá pesimistická.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.