v roku 1989 napísal Francis Fukuyama provokatívny text Koniec dejín. Rozpadajúci sa komunizmus bol pre Fukuyamu potvrdením, že liberálna demokracia v boji ideí zvíťazila. Komunizmus spolu s fašizmom predstavovali systémovú alternatívu voči liberálnej demokracii. Koncom 80. rokov sa však definitívne vyčerpali, a ukázalo sa, že ľudstvo neprišlo na lepší systém ako ten, ktorý funguje na Západe. Iné alternatívy ako radikálny islam alebo rôzne nacionalistické idey sú málo atraktívne, aby sa presadili v celom svete. Fukuyama tvrdil, že usadenie liberálnej demokracie bude ešte zložité, ale boj ideí sa skončil – a s ním sa skončili aj dejiny.
V ďalších rokoch dávalo mnohé Fukuyamovi za pravdu. Cesta od komunizmu k liberálnej demokracii pritom nebola lineárna, sprevádzal ju chaos a neistota, nacionalizmus aj korupcia a demokracia bola miestami iba na papieri. Silu ideí bolo tiež treba podporiť štruktúrami, ktoré sa Západu osvedčili. Najdôležitejším krokom bolo, že nové krehké demokracie východnej Európy postupne dostali možnosť stať sa členmi NATO. Eufemizmus lorda Ismaya, že poslaním NATO je udržať Američanov vnútri, Rusov vonku a Nemcov pod kontrolou, si dnes užíva väčšina európskeho kontinentu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.