kde začať? Možností je veľa, a netreba sa vracať až do roku 1960, keď sa na slávnostnom prvom výkope hutníckeho kombinátu zúčastnilo štyritisíc ľudí. Áno, nijaká iná fabrika na Slovensku neznamená také výrazné prepojenie s mestom – železiarne sú oprávnene synonymom Košíc. V tých lepších časoch zamestnávali až dvojnásobok dnešného počtu asi ôsmich tisícok pracovníkov. S rodinami sú to desiatky tisíc ľudí napojených na „matku živiteľku“. Ibaže táto matka upadala po mečiarovskej divokej privatizácii Východoslovenských železiarní (VSŽ) v 90. rokoch. Keď sa jej zmocnil klan Rezešovcov, prešla si štádiom klinickej smrti. Dovtedy pomerne prosperujúca firma, kde ste už v roku 1989 mohli vidieť také „čudá“ ako makrobiotickú jedáleň či akvárium v studenej valcovni, upadala. A zabúdalo sa na mená progresívnych manažérov ako Slavomír Stračár, ponovembrový minister hospodárstva za VPN, ktorý za nevyjasnených okolností zahynul v zahraničí, alebo Zoltán Berghauer. Velikášstvo Rezešovcov, ktorí fabriku takmer zhumpľovali, nič nevystihuje lepšie, ako kúpa futbalovej Sparty Praha.
systém, pravidlá, vizionári
V roku 1999 sa VSŽ stali spoločným podnikom Rezešovcov a US Steelu. V tom čase bola firma neprehľadne rozparcelovaná (hovorilo sa tomu „atomizovaná“) na viac ako sto menších spoločností, úvery od viacerých bánk hrozili krachom celej korporácie. Uznávaný bankár Gabriel Eichler, ktorý prišiel do Košíc s bohatými americkými skúsenosťami, sprostredkoval transakciu v hodine dvanástej a presvedčil veriteľov, aby ešte počkali. Vážnosť stavu železiarní, ktorým reálne hrozil kolaps, priznali aj Američania. V roku 2010, teda desať rokov po plnom nadobudnutí firmy, prvý prezident US Steel John Goodish (mal slovenské korene, jeho predkovia boli rusínski vysídlenci) povedal, že „ak by sme to neurobili, dnes by už US Steel Košice neboli“. Ľudia okolo Goodisha museli prekonať odpor proti tejto akvizícii dokonca aj v pittsburskej centrále firmy na povestnom 61. poschodí. Slovensku tam nedôverovali. Až neskôr pochopili, že kúpa košických železiarní sa firme oplatila.
V skratke: US Steel priniesli systém a jasné pravidlá. Goodish si zavolal do športovej haly v Šaci dodávateľov, aby im oznámil, že prichádzajú nové časy, úplatky sa končia. A tak aj bolo. Firma prijala etický kódex, dramaticky zlepšila bezpečnosť pri práci (v roku 1995 tu pri úniku vysokopecného plynu zahynulo jedenásť ľudí). Okrem toho vzniklo pri železiarňach Ekonomické rozvojové centrum, ktoré lákalo zahraničných investorov účinnejšie ako štátna agentúra Sario. Američania organizovali povestné road-show, predstavovali firmu a Košice, mesto „najvýchodnejšej gotiky“, po celom svete. Do Košíc spočiatku prišlo viac ako tridsať amerických manažérov aj s rodinami. Menila sa nielen firemná kultúra, ale aj duch mesta. Týkalo sa to športu, kultúry, školstva, sociálnych programov.
„US Steel výrazne pomohli vzdelávať študentov, tí však po škole nastúpili inde.“
Tie časy sú však preč. US Steel iba ťažko odoláva dumpingu lacnej čínskej ocele. Centrála v Pittsburgu už dlhšie zvažuje predaj košickej firmy (podobne ako železiarní Smederevo v Srbsku) a obmedzila aj investície do technológií. Firma preto začala zaostávať. Mesačne prepúšťala 29 pracovníkov, maximum toho, čo umožňuje kolektívna zmluva. Železiarne sa nerozvíjali, strácali konkurencieschopnosť. V Košiciach je dnes už iba tucet amerických manažérov a zasvätení vám povedia, že vizionárske časy Goodisha sú preč. Čaká sa na dobrého kupca. Na scénu prichádzajú Číňania. Investor s celkom inými ambíciami, víziami i manažmentom ako mali Američania.
železiarenský farár
Ak je jedna oblasť, ktorá azda najlepšie vystihuje iný mentálny kód US Steelu, je to poskytovanie práce aj pre ťažko zamestnateľných ľudí. Firma od roku 2004 zamestnáva viac ako sto pracovníkov z chudobných, prevažne rómskych komunít v Šaci, Veľkej Ide či na Luníku 9.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.