leto 2015. Migračná kríza eskaluje, na hraniciach sú denne tisícky ľudí, Európa začína kolabovať. V preplnenom KC Dunaj sa koná diskusia Denníka N o utečencoch, prvá väčšia na túto tému. Medzi jej štyrmi účastníkmi je aj Richard Sulík a ja. S prekvapením zisťujem, že názory europoslanca sú mi (v tejto oblasti) vzdialenejšie ako názory europoslankyne za Smer Moniky Flašíkovej Beňovej. Kto chce, môže to zlomyseľne pripočítať jej „napáchnutiu“ bruselskou korektnosťou. Spätne to vidím trochu inak. Tvrdé vyžadovanie pravidiel sa vôbec nebije s humánnym prístupom k ľuďom na úteku.
Keď Sulík začal hovoriť o európskych vojenských lodiach, ktoré by zastavovali (odrážali?) člny s utečencami, zmeravel som. Keď k tomu pridal predstavu, že zriadime veľké tábory na severe Afriky, kde budeme vybavovať ich žiadosti o azyl tak, aby neprenikli až na európsku pôdu, považoval som to za čistý úlet. V jeho kalkuláciách ekonóma mi chýbal náznak empatie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.