Téma: Rok od volieb, politická scéna je malicherná a infantilná

prešiel rok od vzniku novej vlády. Akú známku by ste dali tretej Ficovej vláde a prečo?

Iveta Radičová: Hodnotiť vládu ako celok sa mi zdá nevhodné a nepresné. Máme tu totiž Slovensko makroekonomických ukazovateľov, ktoré v porovnaní s inými krajinami Európskej únie vykazuje dobré hodnoty. Či už ide o rast HDP alebo o mieru nezamestnanosti. Ale má to jedno obrovské ALE. Priepasť medzi makro- a mikroúrovňou, teda každodennosťou, sa prehlbuje. Slovensko má na rozdiel od iných krajín nakopené obrovské problémy. Ide o balík sociálno-ekonomickej situácie, zlyhávanie polície, spravodlivosti, justície, čo sa prejavuje v znižovaní dôvery v štátne inštitúcie. Popri tom tlačíme pred sebou problém zhoršujúcich sa výsledkov žiakov v školstve, veľké problémy v zdravotníctve, vo verejnom obstarávaní a aj problémy súvisiace s dôchodcami a s demografickou krízou. A za to sa dobrá známka dať nedá. Naopak. Ak človeku poviete, že rastieme a sú dobré výsledky, a on sa opýta, prečo to necíti, tak je to skôr na prepadnutie.

Marián Leško: Vláde by som dal štvorku. Pre mňa je podstatné to, ako vláda plní vlastné programové vyhlásenie, pretože to je zmluva tejto vlády s občanmi. Keď si vezmete jeho obsah a reálnu prax vlády, tak vidíte, že ak vláda sľúbila, že bude vytvárať novú väčšinu na demokratickom fungovaní štátu, posilňovať dôveru v štátne inštitúcie a klásť prekážky ďalšej erózii parlamentnej demokracie, tak nič z toho vláda nerobí. Práve naopak, vo všetkých tých ukazovateľoch zlyháva. Jej reputáciu zachraňuje len niekoľko ministrov.

Daniel Lipšic: Podľa mňa problém bol už pri vzniku vlády, kde sa ľudia cítili do istej miery oklamaní. Vo voľbách v roku 2016 dve tretiny ľudí povedali, že si už neželajú Roberta Fica ako premiéra. Fico napriek tomu pokračuje, v princípe v nezmenenej podobe ako do roku 2016. Situácia v oblasti práva, bezpečnosti a spravodlivosti sa podľa mojej mienky začala od roku 2016 ešte zhoršovať. Prijatie protischránkového zákona je síce pekné, ale je to len jedna z pekných vlajočiek, ktoré sú v zásade symbolické. Vo fungovaní polície, prokuratúry, ale aj súdov sa situácia pomaly zhoršuje. Ak niečo naháňa hlasy extrémizmu, tak je to práve zlyhávanie štátu pri zabezpečovaní elementárnej spravodlivosti. S tým má totiž skúsenosť takmer každý, ak nie priamo, tak sprostredkovane. Ľudia, ktorí nemajú žiadne extrémistické názory, začnú byť takí zúfalí a frustrovaní, že si povedia: Tu nepomôže už nikto, len Kotleba alebo niekto jemu podobný.

Marián Leško:
„Keď sa podarí pánom Ficovi a Bugárovi znížiť riziko iracionality pána Danka, tak táto vláda vydrží do roku 2020.“

ktorého z ministrov súčasnej vlády si viete predstaviť aj vo vašej vláde, a ktorý by sa tam v nijakom prípade nedostal?

Lipšic: Nedávno som videl vyjadrenie Lucie Žitňanskej spred roka o tom, že treba zobrať Smeru políciu a Kaliňák musí odísť. Dnes sedia spolu vo vláde a nevidím, že by sa konanie Roberta Kaliňáka v tejto vláde zmenilo. Ak, tak k horšiemu. Som prekvapený, že už v programovom vyhlásení nebola vláda v oblasti spravodlivosti ambicióznejšia napriek tomu, že dnešná ministerka spravodlivosti bola aj v našej vláde. Teraz sa nedokázali dohodnúť ani na výmene členov Súdnej rady, ktorí sú za vládu a parlament. Nechali tam všetkých z predošlej Ficovej vlády. Nedohodli sa ani na skrátení doby koncipientskej praxe, pričom naši najlepší absolventi práva odchádzajú do Česka a do zahraničia, lebo u nás si komora vylobovala dlhšiu koncipientsku prax. Toto sú veci, ktoré by ani pre Smer neboli obzvlášť neprijateľné, ale ani v nich sa koalícia nedokázala pohnúť ďalej. To, čo sa dnes deje v orgánoch činných v trestnom konaní a v súdnictve, je v nejakej oblasti ešte horšie ako v časoch Vladimíra Mečiara. Vtedy sa niekedy súdy vedeli vzoprieť a aj to bol dôvod dať súdom samosprávu, lebo v mnohých veciach sa vzopreli vláde. Teraz to je horšie. Samozrejme, že každá vláda urobí aj niečo dobré. Aj za komunizmu sa spravilo niečo dobré. Za Mussoliniho chodili v Taliansku vlaky načas. Ale čo to dokazuje? Z konkrétnych vecí však chválim okrem exekúcií aj to, že v tej veľmi spornej protiextrémistickej novele sa rozšírila trestná zodpovednosť právnických osôb.

Natália Ložeková / natalialozekova.sk

Leško: Zdá sa mi, že vláda je výsledok toho, čo sa dialo počas rokovaní o zložení koalície. Otvorene musím povedať, že ma osobne najviac sklamal Béla Bugár. Je to politik, ktorý má vyše dvadsaťročnú prax, dostal do ruky skvelé karty a v jeho moci bolo dostať Roberta Fica z kresla premiéra a Roberta Kaliňáka z kresla ministra vnútra. Nebol jediný dôvod, aby si pred vstupom do vlády nedal podmienku, že tam nesmie byť Fico a Kaliňák. Záviselo to od neho. Ako politik to vie určite tak dobre, ako to vieme my. Ak sa rozhodol, že do vlády ide s podmienkami Smeru, tak urobil základnú chybu. To už jeden dobrý minister nenapraví, pretože vo chvíli, keď je premiérom Fico a ministrom vnútra Kaliňák, nemôže ísť o vládu kontinuity a pokroku, lebo to je predovšetkým vláda kontinuity. Z hľadiska pozitív tejto vlády sa však viem stotožniť s väčšinou zákonov, ktoré predložila Lucia Žitňanská.

Radičová: Slovensko je už dlho zaradené do svetovej špičky štátov, čo sa týka výkonu ekonomiky. Ale stále je to založené na nízkych príjmoch z práce. Minimálne 10 rokov odkladáme druhú časť transformácie spoločnosti z ekonomiky s vysokým rastom a nízkymi príjmami na ekonomiku s vysokým rastom a vyššími príjmami. Ak niečo zásadné vyčítam politickému spektru, tak je to to, že nielenže túto reformu odkladá, ale o nej ani neotvorilo verejnú diskusiu. Ľudia začínajú viac merať demokraciu svojou socioekonomickou situáciou ako hodnotami slobody. Práve preto, že dennodenne bojujú o existenčné prežitie. Keď sa z tohto hľadiska pozerám na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny alebo aj na rezort hospodárstva, nie je to ani na štvorku, na to nemám ani známkovací aparát. Ale to tu ani nie je témou verejného diskurzu. Z pozitív vidím prvé náznaky možného pokračovania konceptu otvoreného vládnutia u podpredsedu vlády Petra Pellegriniho a v jeho spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu.

Boris Németh

Iveta Radičová:
„Oveľa podstatnejšie kauzy sa odohrávajú pri čerpaní eurofondov, pri verejných obstarávaniach, pri neefektívnom narábaní s peniazmi pri stavbe diaľnic, pri energiách.“

pomenovali ste najväčšie problémy súčasnej garnitúry. Čo by ste robili inak, ak by ste teraz vládli vy?

Lipšic: Nemyslím si, že na Slovensku je kľúčová zmena zákonov. Zákony sa, samozrejme, dajú vylepšovať, ale podstatná je zmena ľudí na dôležitých pozíciách. Už dávnejšie som čítal rozhovor s Lenkou Bradáčovou, vrchnou štátnou zástupkyňou v Česku. Povedala, že keď nastúpila do funkcie, myslela si, že dôležitosť ľudí v porovnaní so zákonmi je tak pol na pol. A teraz si myslí, že absolútne prevažuje ľudský faktor. V oblasti trestnej politiky a spravodlivosti by sme nemuseli meniť veľa zákonov, len štyroch kľúčových ľudí. Policajného prezidenta, šéfa NAKA a dvoch vrcholných funkcionárov prokuratúry. Situácia by sa dramaticky zmenila. Ešte nikdy totiž tá situácia nebola taká, ako je teraz. Taký vplyv, aký majú oligarchovia a kriminálne závadové osoby na priebeh trestného konania, ešte nemali nikdy. Dnes na priebeh trestného konania nemá vplyv minister Kaliňák. On len nechal rozparcelovať policajné zložky medzi oligarchov a kriminálne závadové osoby do podoby, že žijeme ako v banánovej republike. Boli veľké obavy, ako zmenia právny štát opatrenia Kaczynského v Poľsku či Orbána v Maďarsku. A neurobili dobré veci. Ale na Slovensku je to podľa mňa ešte kritickejšie.

človek by povedal, že keď je Smer vo vláde sám, je to tá najhoršia možnosť. Teraz však má koaličných partnerov, ktorí by Smer mohli aspoň čiastočne brzdiť. Prečo sa situácia zhoršuje?

Lipšic: Podľa mňa je to tak preto, že smeráci si uvedomujú, že to je s veľkou pravdepodobnosťou ich posledné volebné obdobie pri moci. A čo nestihnú teraz, už nemusia stihnúť nikdy.

Leško: Závisí to od toho, že tí ľudia sa už poznajú. Majú veľakrát odskúšané, nakoľko sa na seba môžu spoľahnúť a ako ďaleko môžu zájsť, aby im ich konanie beztrestne prešlo. Čím dlhšie funguje nejaký patologický systém, tým je smelší, pretože vie, že mu nič nehrozí. Osobne si nemyslím, že zmenou štyroch či desiatich ľudí by nastala závratná zmena. Tragédiou uplynulého desaťročia je rozklad, ktorý prešiel z vrchných poschodí na spodné. Už to nie je len o politikoch a o štátnej správe. Zasiahlo to všetky autonómne štruktúry, ktoré mali byť od politiky nezávislé. Podvodnícko-polomafiánske praktiky sa už uplatňujú v každom prostredí. Rozprával som sa s človekom, ktorý mal možnosť vidieť, ako sa uplatňujú granty vo vedeckom prostredí. Prišli na to, že ľudia im v žiadostiach o granty vyslovene klamú. Navrhol, že nech sú tí, ktorí v žiadosti uvedú zjavne nepravdivý údaj, vyradení. Väčšinová reakcia bola, že to by bol príliš veľký trest. A to je pritom autonómna oblasť, ktorá nemá s politikou nič spoločné.

Natália Ložeková / natalialozekova.sk

Radičová: Prejavuje sa to aj v atmosfére celej spoločnosti. Sociologický prieskum prvý raz zachytil, že tolerancia voči extrémizmu a radikalizmu súvisí s presvedčením, že do korupcie je zapojených veľa politikov. Mnohí občania hovoria, že nezáleží na tom, kto vládne, dôvera vo vzájomné vzťahy je naštrbená. Na otázku, či vôbec niekomu ľudia dôverujú, odpovedalo 80 percent tak, že nikomu. Keď dostanete spoločnosť do štádia, že všetci politici sú lumpi a nemôžu veriť už ani svojmu susedovi, tak...

Leško: Tak sme si práve podpílili konár, na ktorom sedíme.

ako sa dá táto dôvera získať späť?

Radičová: Vždy som v politike verila, že treba predstupovať pred občanov s konkrétnymi riešeniami, ktoré sú overiteľné, merateľné, zmapovateľné. Opakujem, že demokracia sa zúžila na chápanie vlastnej socioekonomickej situácie. Takže treba začať niekde tu a vrátiť do politiky diskurz o témach, ktorými ľudia reálne žijú. To vážne má byť predmetom verejnej debaty to, čo práve prebieha medzi premiérom a opozičnými politikmi?