iba samotný rozsudok nad Jozefom Tisom, ktorý vyniesol v roku 1947 Národný súd v Bratislave, obsahoval 233 strojopisných strán. Prezidenta, ktorého súdili spoločne s ministrom zahraničia Ferdinandom Ďurčanským (v jeho neprítomnosti, keďže ušiel) a ministrom vnútra Šaňom Machom (toho súd, paradoxne, odsúdil na nižší trest ako Tisa), vinili z mnohých činov. Najmä z rozbitia ČSR, z nastolenia fašistického režimu, z podpory nemeckého vojenského vedenia, z marenia Povstania. A, samozrejme, zo zločinov proti ľudskosti, najmä v podobe deportácií Židov.
Evergreenom čoraz marginálnejšej skupiny našej populácie je všetko, čo súvisí so Slovenskou republikou 1939 – 1945. Prirodzene, najmä s prezidentom Tisom, po vojne popraveným, ktorý posledné chvíle slobody prežil v bavorskom mestečku Altötting, kde sa v júni 1945 ukrýval v kapucínskom kláštore. V istých kruhoch je veľmi rozšírená téza, že jeho zaistenie a vypátranie bolo súčasťou širokého „židoboľševického sprisahania“. Skutočnosť je pritom o niečo prozaickejšia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.