Lucia PapčováLucia Papčová: Z fotografickej série Starí rodičia, 2008.
bolo skoré ráno, 29. augusta 2005, keď na juhovýchodné pobrežie Spojených štátov zaútočil hurikán Katrina. Vietor sa niekedy hnal až 250-kilometrovou rýchlosťou a ničil všetko, čo mu stálo v ceste. Po následných záplavách zostali tisíce obyvateľov New Orleans uväznení v zaplavenom meste. Takmer 2 000 z nich zomrelo.
prví na rane
Tragédia priniesla v USA silnú vlnu diskusií o systémoch pripravenosti na podobné situácie, hľadali sa chyby, navrhovali sa zlepšenia. Analýza dôsledkov katastrofy ukázala, že až tri štvrtiny obetí malo nad šesťdesiat rokov. V populácii mesta pritom ľudia v tejto vekovej kategórii predstavovali len 16 percent. Zomierali najmä starší. Podobné zistenie priniesol aj pohľad na obete cunami v Japonsku v roku 2011. Dôvody?
Starší ľudia majú často fyzické problémy (s pohybom, zrakom a sluchom), ktoré hrajú v krízových situáciách podstatnú rolu. Zlá finančná situácia im nedovoľuje pripraviť sa na mimoriadnu situáciu vopred. V New Orleans práve chudobnejší starí ľudia žili na predmestiach, nemali auto, ktorým by sa dopravili do bezpečia. Ak starší človek žije navyše osamotene, pri zúrení živlov niet ľahšej obete.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.