Lucia PapčováLucia Papčová: Z fotografickej série Starí rodičia, 2008.

pred niekoľkými rokmi sa autor tohto článku viezol v Bratislave taxíkom. S vodičom sme si krátili čas rozhovorom. Medzi rečou z taxikára vypadla pozoruhodná informácia: Jeho rodičia, už na dôchodku, vraj trávili jeseň života v Uruguaji. Juhoamerická krajina ponúka príjemnú zmes mora, mierne subtropickej klímy a životný pocit Španielska či Talianska, odkiaľ pochádzajú predkovia väčšiny jeho obyvateľov. Keď som poznamenal, že taxikárovi rodičia sú asi veľmi zámožní ľudia, odvetil, že je to presne naopak. Vďaka nižším životným nákladom mal ich slovenský dôchodok v Uruguaji o čosi vyššiu kúpnu silu než na Slovensku. Spolu s tamojším príjemným prostredím je to kombinácia na nezaplatenie!

Ak taxikár nepreháňal, jeho rodičia boli priekopníkmi nového prístupu k starobe. Nepriaznivá demografia a z nej vyplývajúca ťažká ekonomická udržateľnosť sociálnych systémov totiž v nasledujúcich desaťročiach preskúšajú vynaliezavosť politikov i občanov. Dobrou správou je, že nové cestičky pred nami vychodia národy, pre ktoré je to ešte naliehavejší problém než u nás. Príkladom je Nemecko, kde vekový priemer obyvateľstva patrí k najvyšším na svete. Tamojšia spoločnosť na tento vývoj reaguje aj využívaním priestorových rozdielov v cenách či mzdách. A to obojsmerne: Na jednej strane Nemecko prijíma desaťtisíce opatrovateliek z krajín stredovýchodnej Európy, aby sa postarali o nemeckých dôchodcov. Na druhej strane starí Nemci čoraz častejšie končia v domovoch dôchodcov za hranicami – v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku, alebo v Španielsku či Thajsku.

Pred piatimi rokmi na tento fenomén upozornila reportáž denníka Die Welt z obce Zlatná na Ostrove v okrese Komárno. Kým v Nemecku by doopatrovanie babičky, trpiacej demenciou, v sociálnom zariadení stálo viac než tritisíc eur mesačne, v zariadení na juhozápadnom Slovensku boli náklady len tretinové. Naša krajina bude postupne nielen bohatnúť, ale aj starnúť. Nie je teda vylúčené kopírovanie nemeckej cesty. Možno aj o generáciu dnešných slovenských „Husákových detí“ sa po odchode na dôchodok, približne v polovici tohto storočia, postará opatrovateľka z Angoly alebo strávia jeseň života priamo v domove dôchodcov v niektorej nízkonákladovej africkej či latinskoamerickej krajine.

„Demografia je osud,“ hovorí sa. Je však ten náš naozaj neodvrátiteľný?

vyrovná sa to

„Demografické trendy sú lepšie viditeľné v dlhšej perspektíve,“ hovorí Boris Vaňo, demograf pôsobiaci vo Výskumnom demografickom centre Infostat pri Štatistickom úrade SR. „Dvoj-trojročné prognózy sa až tak netrafia, ale tie dlhodobé sú vcelku presné.“

Slovensko má v súčasnosti 5,4 milióna obyvateľov a každý rok pribúda o pár tisíc ľudí viac než tých, ktorí zomierajú. Krajina sa zatiaľ nevyľudňuje. „Zlom sa očakáva okolo roku 2025,“ vysvetľuje Vaňo. Podľa prognózy Infostatu začne vtedy populácia Slovenska pozvoľne klesať, kým v roku 2060 nedosiahne 4,8 milióna obyvateľov.

Niektoré krajiny sú na tom horšie už teraz. Napríklad Maďarsko malo najviac obyvateľov, 10,7 milióna, v roku 1980. Odvtedy zaznamenáva pokles. Dnes má len 9,8 milióna ľudí. Úplnou katastrofou je Ukrajina. Počet obyvateľov tam padol od roku 1990 z 52 miliónov asi na 42 miliónov.