režim bol koncom roka 1989 zvnútra prehnitý, strácal pôdu pod nohami a strácal aj okolitých spojencov. Opozícii v Československu však predsa len chýbala taká silná legitimita, akú mala napríklad poľská Solidarita, v ktorej bolo svojho času deväť miliónov členov. Slovensko malo len dva silnejšie ostrovy nezávislého myslenia – ochrancov prírody, ktorí dva roky pred revolúciou vydali kritický pohľad na spoločnosť s názvom Bratislava-Nahlas, a katolíckych disidentov, ktorí v roku 1988 zorganizovali Sviečkovú demonštráciu za náboženskú slobodu. Režim na tieto skupiny v televízii, v rozhlase a novinách opakovane útočil a diskreditoval ich, a tak aspoň časť verejnosti bola stále na pochybách.
V novembri 1989 sa na Slovensku jednotlivé skupiny viac pospájali a vznikla Verejnosť proti násiliu. Do štrajku vstúpili herci a študenti; o niekoľko dní sa už štrajkovalo nielen v divadlách, ale na všetkých fakultách a mnohých stredných školách.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.