návštevy Márie Terézie v Bratislave možno rozdeliť na dve skupiny: na oficiálne a na osobné, rodinné. Začnime tými prvými.
Jej oficiálne návštevy Bratislavy sú tri. Prvýkrát prišla do mesta na korunováciu a zasadnutie snemu v roku 1741 a osobne sa zúčastnila aj na snemoch v roku 1751 a 1764 až 1765. S malým sprievodom zavítala do mesta aj v roku 1754, keď si ako patrónka a mecenáška kláštora Kanonistiek sv. Augustína de Notre Dame nenechala ujsť otvorenie novej kláštornej budovy. Hoci pri osobe panovníka je takéto konštatovanie sporné, jej ďalšie návštevy Bratislavy už mali viac súkromný než politický charakter. Preto sa konali bez obvyklej pompy a ceremónií.
a pred rokom 1740 tu nikdy nebola?
Nemáme o tom nijakú informáciu. Jej otec Karol VI. bol v Bratislave korunovaný v roku 1712, keď ešte nebola na svete. Do mesta síce prišiel kvôli zasadnutiam snemu v rokoch 1717 a 1722, no nikde sa neuvádza, že tu bol aj so svojou rodinou.
korunovácia Márie Terézie musela byť veľkolepou a nevídanou udalosťou.
Iste, rôzne pramene to tak uvádzajú. Kronikári zvyčajne mali tendenciu zveličovať a ukázať, že také niečo tu predtým ešte nikto nikdy nevidel. Nepochybne to však musela byť zlomová udalosť, pretože Uhorsko malo prvýkrát za panovníka ženu. Vždy sa korunoval najskôr kráľ, a až potom jeho manželka. A tu sa korunovala priamo žena.
to bolo vďaka pragmatickej sankcii, ktorá to umožňovala.
No, nebolo to celkom tak. Zvykne sa hovoriť, že pragmatická sankcia zakotvila právo žien zasadnúť na trón a prevziať vládu. V skutočnosti však nástupnícke právo žien v rode upravovala už rodinná dohoda z roku 1703, ktorú uzavrel Leopold I. so svojimi synmi Jozefom I. a Karolom VI. Na základe tejto dohody mali v prípade vymretia rodu po meči nastúpiť na trón najprv dcéry Jozefa I., potom Karola VI. a napokon Leopolda I. a ich potomkovia. Karol VI. pragmatickou sankciou upravil nástupnícke právo v prospech svojich dcér.
„Štyridsať rokov vlády Márie Terézie malo veľký vplyv na rozvoj Bratislavy.“
čo znamenala korunovácia uhorskej kráľovnej pre Bratislavu a jej obyvateľov?
Prišla sem podstatná časť viedenského dvora, ľudia s batožinou sa sťahovali do mesta už niekoľko dní pred panovníčkou. Jej sprievod tvoril veľký počet kočov a koní, nádherne vyobliekaných ľudí. Bola to veľkolepá udalosť. Napriek tomu, že Bratislava bola od roku 1541 hlavným mestom Uhorska, panovníci prichádzali do mesta len veľmi sporadicky, preto bola takáto udalosť vždy výnimočná.
bola Bratislava pripravená na príchod takého množstva ľudí?
To tu bol vždy problém. Či už išlo o korunováciu alebo zasadnutie Uhorského snemu, v takých prípadoch bola v Bratislave obsadená, takpovediac, každá voľná posteľ. Málokto z viedenského dvora či z členov Uhorského snemu cestoval sám, každý mal so sebou aj nejaké služobníctvo. Takže nedostatok priestorov sa pri týchto príležitostiach prejavoval vždy, najmä ak prioritou bolo ubytovať sa priamo v Bratislave. Väčšina vyššej aristokracie si v meste už v 17. storočí zabezpečila vlastný dom alebo byt, ostatní snemoví hostia si hľadali miesto najmä v domoch mešťanov alebo v hostincoch, ktorých zas nebolo až tak veľa.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.