popri ódach na víťazstvo Emmanuela Macrona nad Marine Le Penovou ostalo akosi v úzadí, koľko Francúzov sa vlastne na tento epický súboj vykašľalo. Volebná účasť v druhom kole francúzskych prezidentských volieb síce dosiahla úctyhodných 74 percent, no bola o tri percentuálne body (asi 1,5 milióna voličov) nižšia ako v prvom kole. Pritom účasť v druhých kolách ostatných francúzskych prezidentských volieb počas posledného štvrťstoročia sa zakaždým blížila alebo prekonala 80 percent a vždy bola o niečo málo vyššia ako v prvých kolách. K tomu ešte treba pridať, že vyše 11 percent (4 milióny) odovzdaných volebných lístkov bolo prázdnych alebo neplatných. Prázdny lístok mal byť spôsob, akým Francúzi dávajú najavo nesúhlas s núkajúcou sa dvojicou kandidátov. V minulosti zvykol podiel takýchto lístkov byť len približne polovičný.
Dá sa rozumieť nechuti časti voličov vyberať si na jednej strane medzi mixom nacionalistických a socialistických politík, ktoré ponúkala Marine Le Pen, a na druhej strane plytkým marketingovým ľavicovým liberalizmom Emmanuela Macrona. Pred konaním druhého kola vzbudilo diskusie, koľko z priaznivcov ľavičiara Jean-Luca Mélenchona z prvého kola vlastne bude voliť Macrona. Slovinský filozof Slavoj Žižek v komentári pre britský denník The Independent vyzval autentických francúzskych ľavičiarov, aby nešli v druhom kole voliť, pretože Macron bol pre neho „neoliberálny“ kandidát.
No porovnateľné rozpaky panovali aj na pravej strane politického spektra. Americký denník Washington Post priniesol predvolebnú reportáž z poloprázdneho parížskeho kostola, pýtajúc sa niekoľkých francúzskych katolíkov, ktorí v prvom kole volili konzervatívca Francoisa Fillona, či budú v druhom kole voliť ľavicového liberála Emmanuela Macrona. Z odpovedí bolo zrejmé, že majú podobnú dilemu ako voliči Mélenchona. Americké noviny si tiež všimli veľavravné mlčanie katolíckych biskupov pred druhým kolom, hoci v roku 2002, keď sa do volebného finále prebojoval Jean-Marie Le Pen, nemali problém podporiť proti nemu Jacquesa Chiraca.
Macronova zdôrazňovaná oddanosť progresívnej agende – ako napríklad, keď vyhlásil, že chce, aby v ňom ženy videli reprezentanta feminizmu – nie je práve pozvaním pre konzervatívnych voličov.
Na druhej strane, ani dva krát rozvedená Marine Le Pen nie je práve vysnená konzervatívna kandidátka. Viac ako tradičné kresťanské hodnoty jej Národný front zvykol vždy vyzdvihovať špecifické a miestami prehnané francúzske chápanie sekularizmu.
„Niektoré Macronove plány pre Európu môžu naraziť na odpor v Nemecku.“
Napokon však väčšia časť voličov tak Mélenchona, ako aj Fillona v druhom kole podporila Emmanuela Macrona proti Marine Le Penovej, popri významnej skupine v oboch táboroch, ktorá nehlasovala.
Keby autor tohto článku mohol voliť vo francúzskych prezidentských voľbách, vážne by zvažoval zostať v druhom kole doma. Hoci v prvom kole by volil pravičiara Francoisa Fillona, reprezentujúceho zmes liberálnych ekonomických reforiem (oveľa odvážnejších, než ponúkol Macron) a konzervatívnych hodnôt. Lenže Fillonovi, ktorý bol pôvodne favoritom volieb, zlomili väz obvinenia, že zamestnával svoju manželku ako asistentku bez toho, aby niečo robila. Pripusťme, neveľmi konzervatívne. A tak Francúzi dostali v druhom kole voľbu, akú dostali.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.