„Nejde o to, čo vidíš, ale čo chceš povedať. V reportáži môžeš podať o tom, čo si videl, informáciu rovnako, ako by si to opisoval textovo – 16.00 sa stalo toto, 17.00 toto. Ale môžeš fotiť aj tak, aby si prostredníctvom fotky vyjadril, či sa ti páčila tá akcia, či s ňou súhlasíš. Môžeš, vlastne nie, musíš do fotenia dať aj svoj názor,“ odpovedal mi kolega Boris Németh na otázku, čo hovorí študentom, ktorých učí fotografovať na VŠVU aj v našej Mediálnej škole .týždňa.
BORIS NÉMETH
A čo teda chcel povedať Homelandom on sám? Nuž, keby sa chcel vyjadrovať slovom, nefotil by, preto za neho hovorí a píše kurátorka Michaela Paštéková: „Homeland je o nacionalizme, ale môžeme ho čítať aj ako portrét rozkladajúcej sa spoločnosti či ako cyklus o hľadaní národnej identity. Nemá podobu klasického dokumentu, je skôr sériou vizuálnych reprezentácií aktuálnych celospoločenských nálad – strachu, hnevu, rozčarovania, beznádeje.“ (Kurátormi projektu sú aj Filip Vančo a Robert Csere.)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.