bola to vojna, v ktorej pýcha egyptského prezidenta Gamála Abd an-Násira dostala na frak. A išlo tiež o konflikt, ktorý so záujmom sledovali obe superveľmoci, Spojené štáty americké i Sovietsky zväz. Šesťdňová vojna sa začala v pondelok 5. júna a skončila v sobotu 10. júna 1967. Pre fanúšikov vojenstva to bola skoro až chirurgicky čistá operácia. Teda zo strany Izraela. Z pohľadu Jordánska, Sýrie a najmä Egypta išlo o katastrofu. No podľa tých, ktorí sa zaoberajú politickou stránkou blízkovýchodného konfliktu, dôsledky šesťdňovej vojny sú s nami až doteraz.
Ako to už pri vojnových konfliktoch býva, pre pochopenie sa treba vrátiť o jednu vojnu dozadu. Od Suezskej krízy v roku 1956 sa na Sinajskom polostrove nachádzali jednotky Spojených národov (UNEF), ktoré mali udržiavať pokoj medzi Egyptom a Izraelom. No v máji 1967 Egypt požiadal o ich odchod a obsadil pozície na Sinaji vlastnými vojskami. Išlo o ťah voči Izraelu, ktorý vtedy riešil problémy na svojej hranici so Sýriou. Medzi obidvoma krajinami tam dochádzalo k ozbrojeným potýčkam. Egyptský prezident Násir požíval v arabskom svete vysokú prestíž a aby si ju uchoval, chcel Sýriu nejako podporiť. Obe tieto krajiny podporoval zase Sovietsky zväz, ktorý prilial olej do ohňa falošnými spravodajskými informáciami o tom, že Izraelčania sťahujú vojská k hranici so Sýriou.
Izrael reagoval na vývoj u svojich susedov čiastočnou mobilizáciou. Keď Egypt pre izraelské plavidlá zablokoval Tiranskú úžinu, ktorá oddeľuje Akabský záliv od Červeného mora, bolo jasné, že sa schyľuje k ozbrojenému konfliktu. Námorná blokáda je totiž aktom vojny. Zmienenou vodnou cestou Izrael dovážal ropu cez svoj prístav Ejlat. K spojenectvu Egypta a Sýrie sa pridalo ešte Jordánsko s menšou podporou pár ďalších moslimských krajín. Okolo Izraela sa sťahovala slučka, ktorej definitívnemu utiahnutiu sa židovský štát pokúsil zabrániť pozoruhodným preventívnym úderom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.