je rok 2017 a na Slovensku vedieme debatu, ktorá je v istom zmysle bizarná. V januári na fejsbúku pod menom poslanca ĽS-NS Stanislava Mizíka vyšiel status, v ktorom sa autor sťažuje, že prezident Andrej Kiska vyznamenal Radom Ľudovíta Štúra osobnosti židovského pôvodu, hoci Štúr a jeho druhovia mali voči Židom veľmi kritický vzťah.
V máji sa zase začalo diskutovať o článku Tibora Eliota Rostasa v časopise Zem a vek, v ktorom citoval a obohatil o vlastný komentár protižidovské výroky slovenských dejateľov ako Matej Bel, Andrej Kmeť, Svetozár Hurban Vajanský, Milan Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Vavro Šrobár a Ľudovít Štúr. No nejde len o tento článok v zvláštnom časopise.
Účelovo vybraté a bez súvislostí šírené výňatky o Židoch z beletrie a dobovej publicistiky slovenských dejateľov majú širšiu rezonanciu. Za autoritu historickej postavy z národného panteónu, ktorú každý pozná zo školských čítaniek, sa dajú ľahko ukryť súčasné ambície politického extrémizmu.
Pre serióznych historikov a ďalších spoločenských vedcov je tu nová výzva. Ako to teda je? Boli štúrovci antisemiti? „Ako historik by som v striktnom zmysle povedal, že nie,“ hovorí Miloslav Szabó z Historického ústavu SAV, ktorý napísal pred tromi rokmi o antisemitizme a slovenskom národnom hnutí knihu s názvom Od slov k činom. „Antisemitizmus sa síce vyvíjal ako ideológia v tejto dobe, no dotvoril sa až trochu neskôr. Štúrovci neboli antisemiti, ale mali protižidovské predsudky.“
Podľa niektorých spoločenských vedcov, ktorí sa zaoberali týmto obdobím, sa v polemických protižidovských spisoch našich národných dejateľov odráža konkurenčný ekonomický boj dvoch vzmáhajúcich sa podnikateľských vrstiev – slovenskej a židovskej. A to v čase, keď sa stavovská spoločnosť rozkladá a dochádza k postupnému prechodu na trhovú ekonomiku. „Slovenskí literáti žili spolu s príbuznými podnikateľmi a neraz boli sami podnikateľmi. Židovskú konkurenciu brali do úvahy,“ píše nedávno zosnulý izraelský historik a sociológ slovenského pôvodu Ješajahu Andrej Jelínek vo svojej knihe Dávidova hviezda pod Tatrami. Pod „podnikateľmi“ si netreba predstavovať moderných firemných bosov, ale napríklad dobových statkárov, remeselníkov alebo ľudí v slobodných povolaniach. Konkurenčný boj proti ,cudziemu´ podnikateľovi Židovi rýchlo nadobúdal a účelovo využíval formu predsudkov.
V 21. storočí národnosť a konfesiu kapitálu veľmi neriešime. No v 19. storočí bola ekonomika často len pokračovaním národného či náboženského zápasu inými prostriedkami. „Slovenská spoločnosť si dlho zachovávala predmoderný ráz,“ vysvetľuje Szabó. „Dlhú zotrvačnosť mali sociálne rozdiely, majúce pôvod ešte v stavovskej spoločnosti.“