Je to pre mňa živý systém

zakladali ste jednu z prvých materských škôl inšpirovaných Montessori pedagogikou. Aké to boli začiatky?

Bolo to krátko po roku 2000. Pracovala som v špeciálnej materskej škôlke, no mala som pocit, že to chcem robiť inak, než ako sa to robievalo bežne. Jedna moja kamarátka sa venovala hipoterapii a založila si na to aj občianske združenie. Začali sme spolupracovať a v rámci štátnej materskej školy sa nám podarilo vytvoriť špeciálnu triedu. V tom čase som mala za sebou slovenský kurz Montessori pedagogiky, kde hosťovali lektorky Christiane Salvenmoser a Saskia Haspel z Montessori centra vo Viedni. S touto prvotnou skúsenosťou sme založili našu škôlku.

stačilo to?

Stačilo to na rozbeh a prvé roky. Potom som začala mať pocit, že sa potrebujem posunúť ďalej. Po veľmi obohacujúcej skúsenosti s lektorkami z viedenského Montessori centra som sa prihlásila vo Viedni na diplomovaný Montessori kurz, ktorý sa zameriaval na vek od troch do šiestich rokov, a získala som naň štipendium. To posunulo nielen mňa, ale aj našu škôlku o veľa stupňov nahor. Dovtedy sme veci robili skôr intuitívne, lebo vtedy tu veľmi nebola taká ponuka workshopov, kurzov či prednášok, ako je to dnes.

keď ste prišli s ponukou Montessori pedagogiky, aké boli reakcie z vášho najbližšieho okolia?

Bolo to skôr prajné, ľudia za nami prichádzali preto, lebo sa im páčilo, čo a ako robíme, a nie preto, že sa to nejako volá. Nepriťahovala ich až tak značka „Montessori“, ale náš spôsob sprevádzania detí a aj to, že sme poskytovali hipoterapiu. Vtedy bolo len málo takých, ktorí k nám prišli iba pre ten názov. Dnes je to asi inak.

a tí, ktorí tomu spôsobu skôr nedôverovali?

To boli väčšinou rodinní príslušníci rodičov, ktorí si u nás zapísali deti. Prišli s tým, že niečo „počuli“. Napríklad počuli, že používame nejaké čudné koberčeky, že sa u nás deti nestretnú s rozprávkami, že u nás nie sú bežné hračky a že celé je to nejaké čudné. Občas sme boli vyhlásení aj za sektu – lebo to tiež iba niekde počuli.

AKG IMAGES/PROFIMEDIAZvončeky, ktoré vytvorila Anna Maccheroni, sa v Montessori používajú na precvičovanie sluchu. Nejde pritom vôbec o hudobnú výchovu, ale o spôsob, ako naučiť deti rozlišovať medzi tichom a zvukmi. Výchova k tichu je totiž chakteristickým znakom Montessori škôlok.

súviselo to označenie za sektu s katolicizmom Marie Montessori?

Ja v jej pedagogike tento vplyv nevnímam. V tomto kontexte pre mňa ostáva nadčasová a nad všetkými vierovyznaniami. A tie predsudky o sektárstve chápem skôr ako nejakú vžitú nedôveru ľudí z niečoho nového.