dynamiku nových pomerov na nemeckej politickej scéne naznačila už prvá debata lídrov strán vo verejnoprávnej televízii krátko po zverejnení výsledkov. Angela Merkelsa tvárila, že by najradšej pokračovala vo veľkej koalícii so sociálnymi demokratmi. Možnosť, ktorú SPD hneď po zverejnení svojho najhoršieho výsledku v povojnových dejinách zavrhla, s tým, že ide do opozície.
Líder sociálnych demokratov Martin Schulz v štúdiu pôsobil nahnevane a konfrontačne, útočiac na kancelárku. Je iróniou, že porazený kandidát SPD na úrad kancelára takýto tón nasadil až po voľbách. Tri týždne pred nimi sa Schulz v kľúčovom televíznom dueli s Angelou Merkelovou od kancelárky nedokázal odlíšiť obsahom ani rétorikou. Obaja vtedy pôsobili skoro ako dlhoročný manželský pár pod slnečníkom na Malorke. S tým je teraz koniec. Ak chce SPD prežiť ako jedna z dvoch veľkých strán, odchod do opozície a jasné vymedzenie sa voči kresťanským demokratom je nevyhnutné.
„Napriek vstupu AfD do Spolkového snemu a napriek oslabeniu oboch hlavných strán nemožno výsledky nemeckých volieb hodnotiť ako katastrofu.“
Lídri Zelených a liberálov (FDP), ktorí jediní môžu teraz s CDU/CSU Angely Merkelovej vytvoriť väčšinovú koalíciu, zase v diskusii pôsobili, akoby sa im do vládnutia ani nechcelo. Apelovali totiž najmä na zodpovednosť sociálnych demokratov za krajinu. FDP a Zelení sa napokon zrejme prehovoriť dajú, no nepredajú sa lacno a vyjednávania budú dlhé. Najmä pre programové rozdiely medzi jednotlivými stranami.
Zástupkyňa Die Linke, strany naľavo od sociálnych demokratov, ktorá je čiastočne nástupkyňou východonemeckých komunistov, sa zase viditeľne tešila, že vďaka vstupu AfD do parlamentu už nie sú najväčším strašiakom nemeckej politiky. Na vlne manifestačného antifašizmu sa počas nasledujúcich štyroch rokov Die Linke zrejme posunie do pozície partnermi plne akceptovanej demokratickej politickej strany. A reprezentant Alternatívy pre Nemecko? Ten si v televíznej diskusii húdol svoje. S AfD nikto spolupracovať nechce.
dvaja víťazi, dvaja porazení
Kedy vznikne nová koalícia? Istým vodidlom môže byť minulosť. V roku 2005 medzi voľbami a podpísaním koaličnej dohody medzi CDU/CSU a SPD ubehli dva mesiace. Išlo o prvú vládu Angely Merkelovej. V roku 2009 sa kresťanskí demokrati dohodli na koaličnej zmluve s liberálnou FDP za mesiac. V roku 2013 bola veľká koalícia medzi kresťanskými a sociálnymi demokratmi dohodnutá za viac ako dva mesiace. Reálne môže štvrtá vláda Angely Merkelovej začať naplno fungovať najskôr o mesiac, no realistickejšie je skôr očakávať, že sa to podarí niekedy do Vianoc.
OMER MESSINGER/DDP/PROFIMEDIA24. september Berlín, Nemecko: Kancelárka a šéfka CDU Angela Merkel počas volebnej noci v sídle strany Domu Konrada Adenauera v Berlíne.
No vráťme sa ešte na chvíľu k volebným výsledkom. Aký obrázok o Nemecku kreslia? Vlastne je to veľmi jednoduché. Nemecké voľby mali dvoch porazených a dvoch víťazov. Porazenými sú dve najväčšie zoskupenia: CDU/CSU a SPD, ktoré posledné štyri roky tvorili spoločne veľkú koalíciu. Kresťanskí demokrati síce získali takmer 33 percent, no bolo to o 8,6 percenta menej, než v posledných voľbách. Horšie pre nich dopadli vlastne len úplne prvé voľby do Spolkového snemu v roku 1949.
Sociálni demokrati, ktorých kancelárka v spoločnej koalícii zatieňovala, skončili ešte horšie. Len tesne prekročili 20 percent, hoci oproti minulým voľbám prišli iba o 5,2 percenta hlasov. Kým ešte v 90. rokoch volili tri štvrtiny Nemcov buď kresťanských alebo sociálnych demokratov, medzičasom podpora oboch hlavných strán klesla na polovicu nemeckej populácie. Z tohto vývoja, prirodzene, profitujú menšie strany.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.