fotografia jeho mŕtveho tela, ktoré cárska polícia vylovila zo zmrznutej rieky tretí deň po smrti, vyzerá desivo. Zviazané nohy, strelná rana presne uprostred čela, stuhnuté ruky uvoľnené z povrazov, rozcuchané vlasy a brada.
Fotografie muža z času, keď ešte žil, sú ešte zvláštnejšie: prepaľujúci, jurodivý pohľad; do jeho očí sa ani po sto rokoch nedokážete pozerať dlhšie. Akoby sa nimi vpíjal hlboko do vašej intimity.
Okolo muža ešte za jeho života vznikli legendy. Svätec či diabol? Zázračný liečiteľ alebo šarlatán? Zvodca či impotent? Priateľ dvora alebo tajný agent? Jedno bolo isté, po cárovi a cárovnej bol vtedy najdôležitejšou persónou ruského verejného života. Jeho obdivovatelia mu hovorili Gríša. Grigorij Rasputin vstúpil do hry, v ktorej nemal čo hľadať.
keď je cár v problémoch
Rasputin pochádzal zo sibírskej dediny Pokrovskoje. Joseph T. Fuhrmann v knihe Rasputin: The Untold Story píše, že jeho detstvo poznačila rodinná tragédia: spolu s bratrancom Dmitrijom sa topili v rieke. Bratranec neprežil, Grigorij skončil s depresiami. Stal sa z neho podivín, ktorý sa rozprával viac s koňmi než s ľuďmi.
„Vďaka vrodenému herectvu, spaľujúcemu pohľadu a šokojúcim výrokom sa stal legendou.“
Potom sa kurz jeho života náhle zmenil. V sedemnástich šiel na púť do neďalekého kláštora, kde sa prvýkrát zamiloval. S Praskoviou Dubrovinovou sa o polroka zasnúbili a aj vzali. Mali tri deti. Tu sa mohol Gríšov život odvíjať ako hocijaký iný príbeh sibírskeho roľníka. Lenže veci sa mali inak.
Rasputin nebol vzorný manžel. Sexuálny život mal rád rovnako ako vodku. Namol opitý zvádzal dievčatá svojím prenikavým pohľadom. Jeho životný štýl bol zrkadlom jeho priezviska: rasputin, rozpustilý, neviazaný. A to mu ostalo. Navždy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.