Lekárne lekárnikom?

staré klišé hovorí, že každá slovenská dedina musí mať krčmu a kostol. Nové klišé by mohlo byť, že poriadna obec musí mať aj lekáreň a herňu. S tými herňami je to už dnes vďaka občianskemu aktivizmu dosť biedne, ale zelené kríže na fasádach stále pyšne žiaria takmer na každom rohu v mestách a už aj v mnohých dedinách. Jasné, ťažko porovnávať podozrivé nory plné blikajúcich automatov s miestami, ktorých úlohou je nášmu zdraviu, naopak, pomáhať. Napriek tomu je súčasný stav slovenských lekární minimálne zvláštny: až polovica lekární neprosperuje a čoraz silnejšiu pozíciu získava jeden silný hráč. No ešte zvláštnejšia je reakcia, s ktorou v posledných týždňoch vyrukovalo ministerstvo zdravotníctva.

Kľúčovým bodom novely zákona, ktorá má zmeniť zriaďovanie verejných lekární, je koncept „lekárne lekárnikom“. Ide o naplnenie dlhoročného sna farmaceutov, ktorých zvalcovala liberalizácia lekárenského trhu. Podľa návrhu zákona, ktorý sa má už onedlho dostať na rokovanie vlády, by v lekárňach mali mať rozhodujúce slovo práve farmaceuti. Tí jediní by si po novom mohli zriadiť lekáreň a podľa zákona by museli byť jej štatutárom. Konečne by sa podľa nich napravil neporiadok v tom, kto a za akých podmienok môže vlastniť lekáreň.

„Veľké slovenské siete to v praxi dotiahli až tak ďaleko, že vo svojich pobočkách využívajú služby takzvaných mystery shopperov.“

Najprv, krátko po revolúcii, si mohol lekáreň otvoriť takmer hocikto. Existovali iba takzvané metodické opatrenia a zásady ministerstva, ktoré ako-tak určovali podmienky vzniku lekárne. Na ministerstvo ste prišli ráno a do večera ste mali povolenie a mohli ste otvárať. Prvá regulácia prišla až v roku 1998 – podľa zákona si lekáreň mohla otvoriť iba fyzická osoba – farmaceut. Kto podmienku nespĺňal, dostal dvanásť mesiacov, aby sa zariadil. Zasiahol však Ústavný súd, ktorý konštatoval, že podobné prechodné ustanovenie je v rozpore s Ústavou. Chvíľu bolo ticho, až kým v roku 2004 minister Zajac nezaviedol liberalizáciu vlastníctva lekární. Tá na trh prilákala súkromných hráčov, ktorí dovtedy o lekárne nejavili veľký záujem. Pravidlá sa uvoľnili, poisťovne začali konečne platiť lekárňam načas (v istom období čakali lekárne na peniaze aj pol roka) a začal sa tvoriť stav, ktorý vidíme okolo seba dnes. No či je jeho najväčším nedostatkom práve liberalizácia vlastníctva, to záleží do veľkej miery na tom, koho sa pýtate.

máte niečo na bolesť hlavy?

Mesto Nová Baňa má podľa posledného sčítania obyvateľov 7 415 obyvateľov. V takom Švédsku, Fínsku či susednom Rakúsku pripadá na podobný počet ľudí jedna lekáreň. Na Slovensku podľa štatistík vyše dve a pol. No Nová Baňa má lekárne štyri. „Donútil nás k tomu trh,“ hovorí Norbert Chano, farmaceut a konateľ trojice novobanských lekární. Sám uznáva, že mestu by stačila aj jedna dobre vybavená lekáreň. No len čo by vraj dve zo svojich lekární zavrel a sústredil by sa na tretiu, do pol roka by niekto iný v meste otvoril dve nové lekárne. „Videli sme to tri roky dozadu. Boli tu tri lekárne a o mesto sa začala zaujímať Penta. Na to okamžite zareagoval iný podnikateľ, ktorý sa tiež začal zaujímať o otvorenie svojej lekárne,“ spomína záujem spoločností, ktorých prvoradým záujmom je zisk.

BORIS NÉMETHAnna Pichoňová, majiteľka dvoch lekární v Zlatých Moravciach, tvrdí, že bez farmaceuta sa dobrá lekáreň nezaobíde.

Podobnú skúsenosť opisuje aj Marcela Fecsuová z Nového Mesta nad Váhom. Keď ako mladá farmaceutka privatizovala svoju prvú a jedinú lekáreň, boli v meste dve. „To bolo, samozrejme, nedostačujúce, no dnes ich je neskutočne veľa. Asi do dvadsať, už ani neviem, koľko presne. Sú za každým rohom,“ hovorí sklamaným hlasom. Na záver priznáva, že prevádzkovať lekáreň sa jej neoplatí už ani ekonomicky. No keďže to sa tomu venuje celý život, nevie si predstaviť, že by mala robiť niečo iné. Napokon možno skončí ako množstvo jej kolegov, ktorí si nenašli nástupcov a svoje lekárne predali väčším sieťam. Tie si na svoju príležitosť vedeli počkať. Skončia u nich všetky lekárne?