Keď nakupujú národniari

stáročná pravda o tom, že všetko zlé je na niečo dobré, platí aj v obrane. Keď v krátkom čase Rusko anektovalo Krym, zvýšilo sa riziko napadnutia Pobaltia a v Spojených štátoch sa stal prezidentom Donald Trump, neboli to pre bezpečnosť našej krajiny priaznivé správy. Spôsobili však niečo, o čo sa rôzni analytici či odborníci na bezpečnosť márne pokúšali celé roky – vytvorili vôľu konečne sa baviť o slovenskej obranyschopnosti. A namiesto škrtenia rozpočtu do nej konečne aj investovať. 

V reakcii na dianie za našimi hranicami sa na tom zhodli predstavitelia vlády, prezident aj opozícia. Do roku 2020 sa vďaka tomu majú ročné výdavky na obranu navýšiť na 1,6 percenta HDP. Vymeniť sa má veľká časť opotrebovanej vojenskej techniky. Okno pre dlho odkladanú a nevyhnutnú modernizáciu armády je tak konečne otvorené. Akurát, že posledné dni sa začína opäť zatvárať.

V máji tohto roku schválila vláda materiál, ktorý hovorí o dvoch veľkých obchodoch v súčte takmer za 1,2 miliardy eur. Ide o najväčší nákup v histórii slovenskej armády. Najprv sa má nakúpiť 81 veľkých osemkolesových transportérov (tzv. 8 x 8) za 417 miliónov eur, po nej nákup 404 štvorkolesových vozidiel (4 x 4) za ďalších 780 miliónov. Tieto nákupy majú podľa odborníkov svoje opodstatnenie a nové vozidlá sú naozaj potrebné. Tie staré totiž často nie sú schopné ani vyjsť z garáže. Problém teda nie je v opodstatnenosti, dokonca ani nie tak v objeme nákupu, ale najmä v tom, ako tento obchod prebieha. A to je stále reč iba o menšom nákupe transportérov 8 x 8, keďže na väčší nákup štvorkolesových vozidiel za takmer osemsto miliónov príde rad až neskôr. No už tento prvý nákup vzbudzuje množstvo vážnych podozrení, a jeho výsledkom môže byť napokon to, že sa politická vôľa po modernizácii opäť na dlhé roky stratí. 

veľmi utajený dokument

Kým sa dostaneme k samotnému nákupu transportérov, treba poznať pozadie fungovania súčasného ministerstva obrany pod vedením Dankovej SNS. Formálne je síce ministrom Peter Gajdoš, no podľa viacerých zdrojov rozhoduje na tomto úrade o všetkých podstatných krokoch generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko. 

Minister Gajdoš sa snažil Hoľkov vplyv eliminovať, no na rozdiel od ministerky školstva Lubyovej, ktorá si s nanominovaným „poradcom“ na svojom ministerstve dokázala poradiť, Gajdoš na podobný krok nemá dostatočne silnú pozíciu. „Minister nie je zlodej, je to fajn človek a bol to dobrý vojak. Žiaľ, dostal sa do takejto pozície, lebo je politický slabý. To Hoľko si vyberá ľudí, on prebral pod seba množstvo vecí, ku ktorým sa vyjadrovať nemá. A v zákulisí ešte aj brojí proti ministrovi,“ opisuje fungovanie na ministerstve analytik Jaroslav Naď.

„Ján Hoľko často bez zábran kritizuje aj vyššie postavených ľudí z ministerstva obrany.“

Ján Hoľko je vyštudovaný politruk a vojenský spravodajca. Na ministerstve začínal ako poradca Petra Gajdoša. Po chvíli sa posunul na stoličku generálneho tajomníka služobného úradu, z ktorej často vystupuje za celé ministerstvo či kritizuje formálne vyššie postavených činiteľov ministerstva. Ľudia v podobných funkciách na štandardných ministerstvách riešia personalistiku či pracovnoprávne vzťahy. Hoľko má pod sebou oveľa dôležitejšie veci. A často bez zábran kritizuje aj vyššie postavených ľudí. Azda najčastejšie to od neho schytáva štátny tajomník ministerstva Róbert Ondrejcsák. Naposledy práve pri nákupe transportérov 8 x 8.