potenciál nášho ekonomického modelu na lákaní zahraničných investorov sa vyčerpáva. Hospodársky dopad prvej veľkej investície zo zahraničia v porovnaní s poslednou je neporovnateľne nižší. Napriek tomu sa naše očakávania od investorov veľmi nemenia. Paradoxne nás hospodársky systém, na ktorom fungujeme, začína postupne zväzovať.
Máme historicky najnižšiu nezamestnanosť: 6,14 percenta podľa Úradu práce a 8 percent na základe štatistického zisťovania. Napriek tomu sa k mzdám na Západe nepribližujeme rýchlosťou, akou by sme si želali. Od deväťdesiatych rokov sme rozdiel v hodinovej odmene zamestnanca u nás a v najvyspelejších krajinách EÚ (EÚ 15) dokázali znížiť približne o tretinu. Dobiehanie tak potrvá desiatky rokov. Pri súčasnom tempe si rakúsky plat užijeme na konci 21. storočia. Objektívne treba dodať, že vidinu vysokých miezd nám odďaľuje práve klesajúca nezamestnanosť. Podľa ekonóma Tomáša Hellebrandta novoprijatí zamestnanci z radov dlhodobo nezamestnaných nedosahujú úroveň miezd súčasných zamestnancov. Disponujú totiž nižšími skúsenosťami a zručnosťami. Z dlhodobého hľadiska však toto vysvetlenie pomalého dobiehania nepostačuje.
Tlak na rast miezd nevytvára ani štát. Nerobí to ani priamo, teda nedvíha platy štátnych zamestnancov, ani nepriamo, prostredníctvom pravidiel, ktoré vláda v súkromnom sektore nastavuje alebo prinajmenšom toleruje. Po príklady netreba chodiť ďaleko do histórie. Štát vyňal zo zvýšenia príplatkov za nočné a víkendové zmeny vlastných zamestnancov. Podobne to platí pre viac ako desaťpercentný nárast minimálnej mzdy od januára 2018. Na zamestnancov vo verejnej službe sa nevzťahuje zákonník práce a ich tabuľkové platy v niektorých pozíciách nedosahujú ani garantovanú minimálnu mzdu. Štát ako zamestnávateľ im preto rozdiel dopláca prostredníctvom špeciálnych príplatkov. Štát však má prsty aj v stagnujúcich mzdách súkromného sektora. A to prostredníctvom dovozu lacnejšej práce zo zahraničia, ktorú nereguluje.
boom z tretích krajín
Od januára 2015 sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku viac ako zdvojnásobil. Z dvadsaťtisíc zamestnancov na takmer 50-tisíc. Je prirodzené, že trh práce sa v rastúcej ekonomike otvára. Sú tu však dve sporné veci. Tou prvou je štruktúra toho, kto u nás pracuje a kde tí cudzinci pracujú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.