začiatkom decembra minulého roka sa londýnsky Olympijský štadión stal opäť majetkom hlavného mesta Veľkej Británie. Pár rokov mu nepatril a v pláne bolo, že mu už ani nikdy patriť nebude. Spravovať ho mala mestská firma E20, ktorá by ho ďalej rozvíjala a prerábala na futbalový stánok West Hamu United, ktorý by si štadión prenajímal. No keď nový starosta nazrel do účtovníctva po svojom predchodcovi, rozhodnutie pustiť štadión z rúk mesta rýchlo prehodnotil. Spoločnosť E20 mala podľa vlastných odhadov v najbližších rokoch na správu štadióna z peňazí daňových poplatníkov minúť 140 miliónov libier. Pôvodnú cenu premeny atletického štadióna by to zdvihlo na 323 miliónov libier. Išlo by o takmer dvojnásobné predraženie oproti pôvodnému odhadu.
Nový londýnsky starosta Sadiq Khan preto zvolal veľkú tlačovku, na ktorej oznámil svoje rozhodnutie spraviť na olympijskom štadióne poriadky vo vlastnej réžii. Svojho predchodcu Borisa Johnsona zároveň obvinil z podielu na celom predražení. Ťažko však povedať, v čom bude starosta Khan postupovať inak a ako zabráni ďalšiemu míňaniu peňazí. Lebo s olympijskými hrami je to jednoducho tak. Pravidelne stoja násobne viac, než hovoria pôvodné odhady. Sťažoval sa na to už zakladateľ moderných Olympijských hier Pierre de Coubertin v roku 1911 a ani o viac ako storočie sa toho veľa nezmenilo. A hoci to tak možno nevyzerá, je z ekonomického hľadiska takmer jedno, či Hry organizuje bláznivá autokracia alebo moderné mesto pýšiace sa tým, že má všetko dobre premyslené. Nemá.
peniaze už nikto nepočíta
Prvý problém prichádza už dlho pred Olympiádou. Možno aj celú dekádu. Niekedy v tom čase sa kandidátske mestá rozhodujú, či do toho ísť. A hoci navonok komunikujú, že ony to spravia inak a namiesto megalomanských jednorazových investícií prídu s udržateľným projektom, okolnosti ich vždy dotlačia vstúpiť do tej istej rieky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.