Vladimír Palko: Ešte nie sme v bode zlomu

v zákulisí sa hovorí, že minister vnútra Tomáš Drucker odvolanie policajného šéfa Tibora Gašpara prezidentovi Kiskovi sľúbil. Doteraz to však nespravil. Čo to o ňom hovorí?

Dá sa o ňom povedať to isté, čo o celej strane Smer. K významnejším zmenám sa odhodlajú, až keď je ten tlak veľmi veľký. To platí aj o Druckerovi. Vo vnútri strany Smer to nie je silný hráč. Môžem mu len želať, aby nejakú silu našiel a nemal strach robiť veci, ktoré verejnosť očakáva.

tomáš Drucker si dáva veľmi záležať na svojom obraze vo verejnosti. Dokáže korčuľovať medzi rôznymi záujmami a robiť kompromisy. Zdá sa však, že súčasná situácia je v úplnom protiklade s jeho imidžom. Čím to je?

Je to pre neho nová situácia. Na ministerstve zdravotníctva nebol takým centrom pozornosti. Teraz všetky reflektory svietia na neho a mal by si to uvedomiť. Veď každému by malo záležať aj na tom, ako z politickej funkcie odíde. Keď bude takto vajatať, bude to trápne.

tibora Gašpara však minimálne poznáte už z vášho pôsobenia, menovali ste ho na post šéfa Úradu boja proti korupcii. Ako by ste ho hodnotili?

Osobne ho nejak bližšie nepoznám. Povyšoval som ho na odporúčanie policajného prezidenta. Ja som nebol nejaký despotický minister a dával som na názory podriadených. Vtedy som z Gašpara nemal zlý pocit. Zdal sa mi trošku opatrný. No to sa myslím bavíme iba o mojom poslednom roku vo funkcii, takže nejaký definitívny názor som si na neho neurobil.

keď sme sa bavili s ľuďmi o hlavných kritériách, ktoré by mal mať dobrý policajný prezident, zdôrazňovali hlavne charakter a manažérske schopnosti. Spĺňa Tibor Gašpar tieto kritériá?

Najprv musím poznamenať, že tlak na svoje odvolanie by nemal brať osobne. Verejnosť si s ním spája svoju nedôveru k polícii a to je politický problém, ktorý by mal minister riešiť jeho odvolaním. Inak nechcem nad ním vyslovovať nejaký veľmi prísny súd.

prečo?

Lebo mám len čiastkové informácie. Je to už dvanásť rokov, čo som odišiel z rezortu. Vnímal som ho ako človeka, ktorý dokázal dôstojne vystupovať v médiách. No z toho, čo sa už roky ukazovalo, vidieť, že sa prispôsoboval istým politickým signálom, ktoré do polície vysielala strana Smer. Presadil sa značný formalizmus. Napríklad pri štatistikách. Ešte od čias socializmu boli všetci policajní náčelníci naučení, že kritériom hodnotenia je objasnenosť trestnej činnosti. Podiel objasnených trestných činov lomeno podiel evidovaných trestných činov. Každý, kto ovláda počty, vie, že to číslo viete zvyšovať tým, že buď zvyšujete počet objasnených trestných činov alebo znižujete počet evidovaných. Celé to číslo, ktoré polícia za rok zaeviduje, hovorí strašne málo. Miešajú sa tam dohromady neporovnateľné typy trestnej činnosti. Keď sa bavíme napríklad o korupcii, to je latentná činnosť, ktorá prebieha bez toho, aby ju nejaký úrad bol schopný zaevidovať. A policajti počúvajú politický signál prichádzajúci zhora. Keby chceli, môžu za rok zaevidovať stotisíc trestných činov. A keď chcú, môžu aj dvesto tisíc. Tá choroba spočívala v tom, že to percento objasnenosti sa zvyšovalo neochotou evidovať trestnú činnosť. Keď som sa stal ministrom, zvolil som úplne opačný postup. Nech ľudia vedia, že sú vypočutí. Že sa to aspoň zaeviduje. Policajti to pochopili. Súčasný formalizmus sa potom vrátil späť v poslednej dekáde.

„Niekedy sa politici snažia podmaniť si políciu, niekedy sa policajti snažia vystierať ruky k novej moci.“

myslíte si, že toto je hlavný problém slovenskej polície, ktorý vedie k tej nízkej dôveryhodnosti?

Vedie k tomu, že ľudia to vnímajú. Prídu s nejakým oznámením a sú prehováraní, aby o tom nehovorili. Osobne som sa stal svedkom takej činnosti. Išli sme s rodinou cez Staré mesto a boli sme svedkami normálnej bitky, po ktorej osoba zostala ležať na zemi. Zavolali sme políciu a poskytli aj telefónne číslo, keby bolo treba svedčiť. Nikto nezavolal. Evidentne sa tým nikto nezaoberal. Takúto skúsenosť majú mnohí ľudia. 

potom je však ešte minimálne jeden argument, ktorý je v mysliach ľudí. To je nefunkčnosť polície z hľadiska vyšetrovanie veľkej korupcie a napojenia politikov do rôznych schém.

Jasné, to je ten druhý problém. Ten sa prvý spomínaný sa viac dotýka bežného človeka, ako nejaká veľká korupcia. Tá je výsledkom nejakého ďalšieho signálu. Policajti vnímajú a sami pochopili, že sú veci, ktoré sa stíhať jednoducho nebudú. Nie, že by boli neschopní, no pochopili, aká je spoločenská situácia a nepísané politické zadanie. 

čo presne myslíte tým signálom?

Je to nejaká neformálna reč tela, ktorá prichádza zhora a policajti ju vnímajú. Treba si ale uvedomiť, že boli odstíhaní dvaja bývalí ministri. Tam to šlo, lebo s tým už nebol nejaký politický problém.

v súvislosti s políciou vyvstáva posledné dni ešte jedna vec. Je tu istá nitrianska skupina vplyvného podnikateľa s bezpečnostnou službou, o ktorej vieme, že získava štátne zákazky, jej šéf má príbuzenské vzťahy so súčasným šéfom policajného zboru a hovorí sa o tom, že táto skupina vie obchodovať s políciou.

To je problém číslo tri. Za ktorý môže nielen minister, ale aj policajný prezident. Zákon o služobnom pomere hovorí, ako sa policajt nesmie správať – tak, aby znižoval dôveryhodnosť policajného zboru. Vedenie polície toto ignorovalo alebo si to vykladalo podstatne užšie. Keď vzniknú takéto väzby a napíšu o tom médiá, znižuje to dôveryhodnosť policajného zboru? Samozrejme, že znižuje. Toto vedenie polície a ministerstva ignorovalo. Chýbala trochu vyššia kultúra toho, čo je prijateľné a čo už nie. 

médiá o tomto písali dosť dlho, no skutočnú silu tieto fakty dostali až vtedy, keď boli zavraždení dvaja mladí ľudia. Otázka teraz je, že ak je to už takto prerastené, ako sa z toho dá dostať von?

Každé impérium, ak nie je postavené na dobrých základoch, sa zrúti. Aj nám už sa nejaké impériá na Slovensku zrútili. Zrútilo sa Mečiarovo, zrúti sa aj Ficovo. Pominie aj toto a ten pád už teraz vidíme. Veď Fico bol potupne vyhnaný z Úradu vlády. Toto sa stalo len jemu a komunistom.