o pomeroch v dnešnej polícii možno viac než štatistiky hovoria jednotlivé príbehy. Počas minulého týždňa sa ich v spoločnom článku Nadácie Zastavme korupciu a týždenníka Trend objavilo niekoľko. Napríklad o tom, ako sa rekvalifikujú trestné činy a manipulujú štatistiky, aby z nich polícia vyšla čo najlepšie. Odvážlivci zvnútra Policajného zboru sa však ozývali už aj skôr. Napríklad pred takmer dvoma rokmi, keď v spoločnosti rezonovala kauza Bašternák.
Policajný vyšetrovateľ Miroslav Srholec to vtedy nevydržal a ozval sa. Ministrovi Kaliňákovi adresoval koncom júna 2016 otvorený list, v ktorom mu vyčítal, že „svojím pôsobením na poste ministra vnútra SR bez väčších pochybností prehlbuje nedôveru občanov tejto krajiny voči celému Policajnému zboru a jeho schopnosti zodpovedne plniť svoje úlohy“. Do ohňa pod Kaliňáka bolo na pár dní priložené, no karavána išla po chvíli ďalej. Na výkrik Miroslava Srholca, ako aj na mnoho ďalších odvážnych hlasov, sa rýchlo zabudlo.
Takmer po dvoch rokoch od svojho otvoreného listu je Miroslav Srholec stále členom polície. Ohlasy na jeho reakciu boli podľa jeho slov takmer výlučne pozitívne. Podporu cítil aj od kolegov z Policajného zboru. Na otázku, čo by sa malo stať s policajným zborom po odchode Kaliňáka, hovorí: „Prirovnal by som to k situácii maratónskeho bežca. Keď padne výstrel, príde eufória, adrenalín, očakávania. Hneď, ako prejde cez štart, však zistí, že je pred ním štyridsaťdva kilometrov a všetko, čo s tým súvisí. To, ako preteky zvládne, závisí od prípravy a mentálneho nastavenia počas celých pretekov.”
„Vládu Fico 1 Gašpar, ako jeden z mála vrcholových funkcionárov z predošlého obdobia, ustál na svojej stoličke.“
Miroslav Srholec, podobne ako množstvo iných policajtov, nie je spokojný s Tiborom Gašparom. Pridal sa aj k výzve na jeho odstúpenie a prízvukuje, že vysoké morálne nároky na prezidenta sú v inštitúcii, akou je polícia, jednoducho nespochybniteľné. Koho však namiesto neho? Nachádza sa vnútri polície vhodný kandidát? Srholec tvrdí, že áno, veď „príslušníkov polície je vyše dvadsaťtisíc a takýchto ľudí jednoducho musíme mať“. Aké kvality by ten človek mal mať? „Ak to mám zjednodušiť, ideálny policajný prezident je ten, ktorý má obavu porušiť zákon, lebo vie, že by mu do hodiny na dvere zaklopali kolegovia so zatykačom,“ uzatvára Srholec.
od Gašpara po Kulicha
Tibor Gašpar, policajný prezident, po ktorého páde volajú desaťtisíce ľudí na námestiach, je symbolom nefungujúcej polície. Odísť z funkcie mal už v prvý deň, keď sa verejnosť dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a v deň, keď on osobne vyhlásil, že vražda pravdepodobne súvisela s Kuciakovou prácou, čo neskôr potvrdil samotný vyšetrovateľ vraždy. Ján Kuciak písal o prostredí, v ktorom sa šikovne pohybuje aj Tibor Gašpar. Ten sa pritom do prvej skutočne vysokej funkcie dostal za pôsobenia ministra vnútra Vladimíra Palka, nominanta KDH, ktorý ho z pozície dvojky šéfa nitrianskych vyšetrovateľov vytiahol na post šéfa Úradu boja proti korupcii. Gašpar mal náročnú pozíciu, na Úrade totiž bolo okamžite potrebné vymeniť niekoľkých problémových ľudí. Už v tomto momente Gašpar zaváhal a rozhodnosť podľa informácií z našich zdrojov neukázal. Zrejme si jeho formovateľnosť všimli aj funkcionári Smeru, preto vládu Fico 1 v rokoch 2006 až 2010 Gašpar, ako jeden z mála vrcholových funkcionárov z predošlého obdobia, ustál na svojej stoličke.