Kto nás bude brániť

vidieť na verejnosti prehovoriť niekoho zvnútra našej armády je veľká rarita. Keď sa pred vyše rokom v diskusnej relácii verejnoprávnej televízie objavil náčelník generálneho štábu Milan Maxim, dostal vraj za svoje vystúpenie slušne vynadané. Na otázku, či má naša armáda jasne zadefinovaného nepriateľa, totiž odpovedal jasne – Rusko. To sa ministrovi obrany za SNS asi nepáčilo. Okrem toho naši vojaci majú celkovo zákaz vyjadrovať sa na verejnosti – náčelník si musí pýtať povolenie od ministra obrany, všetci nižšie postavení vojaci od náčelníka. A tak sa o armáde u nás takmer nehovorí. Len občas sa kde-tu vynorí akýsi podozrivý nákup alebo sa spomenú dookola omieľané dve percentá HDP na obranu. Pred niekoľkými dňami sa však stalo niečo, čo tejto pokoj vnútri armády narušilo.

Po menovaní nového náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka sa pre odchod z armády rozhodol generálporučík Pavel Macko, jeden z najskúsenejších dôstojníkov našej armády. A nielen to, o dôvodoch svojho odchodu sa rozpísal v obsiahlom stanovisku, z ktorého najviac svietila veta o novom náčelníkovi generálneho štábu – podľa Macka išlo o „účelový výber kandidáta z tretej úrovne velenia a riadenia.“ A to sú, hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, v hierarchicky riadenej organizácii, akou je armáda, poriadne ostré slová. Čo vlastne znamenajú? Prečo sa skúsený dôstojník s výbornou reputáciou v zahraničí (Macko) rozhodne odísť do civilu pre iného povýšeného dôstojníka (Zmeka)? A čo to vlastne znamená pre našu armádu?

úradník Zmeko

Prvou kľúčovou otázkou je, kto je vlastne Daniel Zmeko, nový náčelník generálneho štábu, teda najvyššie postavený veliteľ slovenskej armády po prezidentovi Kiskovi. Zmeko postupne stúpal vo vojenskom rebríčku, pôsobil na Cypre i v Iraku, neskôr začal pracovať na Generálnom štábe, kde to dotiahol až na zástupcu veliteľa pozemných síl. Očakávalo sa, že v armádnej hierarchii bude stúpať ďalej, až sa začiatkom minulého roka, na prekvapenie mnohých ľudí, ktorí tomuto prostrediu rozumejú, stal riaditeľom Sekcie modernizácie a infraštruktúry ministerstva obrany. To je pozícia, ktorú predtým bez problémov zastávali aj nominanti mimo armádnej prostredia. Odrazu ju však zastával generál, od ktorého to takmer nikto nečakal a ktorý sa témam modernizácie nikdy nevenoval.

No Zmeko počas svojho pôsobenia v armáde opakovane preukazoval dôležitú vlastnosť – ako vojak vždy plnil príkazy a nikdy sa ani len nepriplietol do hocakej situácie, v ktorej by musel demonštrovať či nebodaj obhajovať svoj svetonázor. Nebolo od neho počuť hodnotové či civilizačné postoje a aj filozofickejšie debaty o záväzkoch k NATO chápal ako vojak, teda technicky. So Zmekom sa však spája aj jedna konkrétnejšia príhoda – bol to práve on, kto štátnemu tajomníkovi na ministerstve obrany Róbertovi Ondrejcsákovi odmietol ukázať dokument, podľa ktorého sa naša armáda rozhodla nakupovať fínske transportéry Patria. Aj to svojím spôsobom dokazuje, že nový náčelník generálneho štábu je zvyknutý počúvať rozkazy zhora. A príliš sa pravdepodobne nezmení ani po jeho vymenovaní do najvyššej armádnej funkcie.